Rozhovor s Miriam Majtánovou : “Zhmotňujem vízie a sny, ktoré môžeš nosiť práve ty.”

Kým rovesníci Miriam po škole “skrolujú TikTok”, ona sadá za šijací stroj a doplňuje svoj obchodík na Sashe. Ak práve neodosiela objednávky, fotí na blog či navrhuje nové prototypy sukní a doplnkov. Po skončení štúdia plánuje rozbehnúť vlastnú cestu podnikania a šiť udržateľné kúsky pre ženy, ktoré zotrvajú v šatníku po generácie.

Miriam Majtánová má len 17 rokov a predsa ambiciózne kráča za svojim snom. Niet pochýb, že jedného dňa sa budeme na všedné či slávnostné dni obliekať do novej slovenskej značky od talentovanej Mirky.

  • Ahoj @mimymajtslaskou mohla by si sa na úvod našim čitateľom predstaviť ?

Ahojte! Moje meno je Miriam Majtánová žijem a šijem prevažne na Myjave s prestávkami v Trenčíne, kde študujem. Mám 17 rokov. Študujem odevný dizajn a návrhárstvo na strednej priemyselnej škole. 

Môj malý-veľký kariérny sen je táto moja malá značka a tvorba blogu samotného. Mojím ďalším snom je mať krásnu, vlastnú a najmä zdravú rodinu plnú detí a radosti zo života po boku muža, ktorý ma bude sprevádzať životom . 

  • Ako vznikol “Mimy Majt s láskou”? Vysvetlíš nám, čo znamená názov tvojho blogu ? 

Názov mojej značky (a taktiež blogu) vznikol úplne náhodou. Spojila som moju obľúbenú prezývku, ktorá vznikla za pomoci môjho mena a priezviska. Má pre mňa špeciálny význam o ktorom som zatiaľ ešte veľa nehovorila. Vznikol aj z vďaky k mojej tete, ktorá ma prvá dostala k šitiu a za slobodna niesla rovnaké priezvisko. 

Keď som začínala, môj prvotný názov bol „Mimy Majt“. Celý čas mi tento názov vyhovoval, ale niečo tomu predsa chýbalo. Začala som plne premýšľať nad tým, čo by ma vystihovalo. Mimy Majt s láskou bude skutočne to, čo ma vystihuje.

  • Aké boli tvoje úplne prvé začiatky ? Odkedy sa venuješ šitiu ? Viedol ťa k tomuto remeslu niekto z tvojej rodiny, alebo si sa touto cestou vybrala úplne sama?

Na mojej vysnívanej práci a značke pracujem už od mojich 13 rokov. K šitiu ma priviedla moja teta, ktorá ma zachraňuje občas aj teraz. Na základe, ktorý mi ona predala, som na ňom stavala a nastúpila na školu umeleckého priemyslu v Trenčíne. Po tomto štúdiu som snívala už od svojich 5 rokov.

  • Kedy nastal ten zlom v tvojej tvorbe, kedy si si povedala, idem s kožou na trh a budem predávať vlastné výrobky ? 

Od malička som sa venovala pomoci v rodinnej firme, kde som pochytila ten správny predajný duch, ktorý mi dal najlepší základ. Chuť predávať niečo vlastné som hľadať nemusela, ale chvíľu trvalo kým som našla presnejšie zameranie.

  • Z akých materiálov šiješ svoje výrobky ? Záleží ti na udržateľnosti pri výbere materiálov ?

Materiály na moju tvorbu sa snažím vyberať čo najviac prírodné a vo vysokej kvalite. Občas skĺznem aj k umelým variantom, ale to prevažne v možnostiach, kde neviem použiť žiaden prírodný materiál. Túto náhradu plánujem praktizovať hlavne pri plisovaných kúskoch, ktorým by som sa počas svojej neskoršej tvorby chcela venovať. 

Materiály sa snažím vyberať aj po udržateľnej stránke. Časom by som chcela prejsť na vyššiu prémiovú kvalitu u niektorých modelov. Umelým materiálom sa vyhýbam hlavne kvôli udržateľnosti, nevýhodám počas rôznych období roka a tým, že mne samotnej nie sú umelé materiály veľmi príjemné. Na tvorbu používam najmä bavlnu, ľan, konope, vlnu, tencel, viskózu a rôzne zmesi, ale tie moc nepreferujem, keďže sa nedajú po väčšine recyklovať.

  • Využívaš pri svojej tvorbe aj recyklované materiály ? 

Pri svojej tvorbe myslím aj na recyklovanie. Upcyklujem moje vlastné zvyšky látok na rôzne drobnosti. Používam na tvorbu aj vintage poklady, ktoré som doma našla ešte z čias, keď moja teta šila viac. Podobným spôsobom získavam aj mnoho krásnych vintage gombíkov, zapínaní a iných pekností, ktoré mám v pláne využiť len na špeciálne autorské kolekcie. 

  • Odkiaľ čerpáš inšpiráciu na svoju autorskú tvorbu ? 

Mojou najväčšou inšpiráciu je hlavne môj štýl a jeseň, ktorou hrajú celoročne aj moje fotky. Celkovo chcem aby moja tvorba putovala bližšie k prírode a k čo najmenšiemu odpadu z celkovej práce. Ak by som mala svoju tvorbu definovať dobou, tak určite by to bolo obdobie, kde sa nosili veľké sukne, ako napríklad retro a iné.

  • Do budúcna by si sa chcela venovať šitiu udržateľných kúskov oblečenia alebo doplnkov ? Máš v pláne rozšíriť svoju kolekciu, alebo zostávaš verná aktuálnej tvorbe ? 

Určite áno. Celý môj koncept by som chcela nechať viac menej nezmeneným. Chcem aby moje kúsky boli vo vašich skriniach roky rokúce hoci aj desaťročia, ak sa o ne budete dobre starať a namiesto vyhadzovania kvôli dierke ich opravíte. Jediné čo sa bude meniť je rozšírenie ponuky a dúfam, že aj pribudnutie papierenských výrobkov, ako doplnkový materiál.

  • Na tvojom Instagramovom účte som videla fotografie krásnych sukní… budeme sa môcť tešiť aj na kolekciu oblečenia, ktoré budú na predaj ? 

Určite áno, momentálne pripravujem kolekciu s názvom „Jeseň“. Názov nie je úplne finálny, no myslím, že opisuje najväčší základ témy. Mali sme možnosť si na túto školskú kolekciu vybrať vlastnú tému. Okrem toho pripravujem kolekciu sukní, ktoré budú v stálej ponuke. 

Celkové fungovanie značky sa bude nastavovať časom, vzhľadom aj na školu. Kým doštudujem, mám v pláne robiť počas roka kolekcie z ktorých bude oblečenie skutočne autorské a budú len v jednom či dvoch kusoch. Popri tom bude fungovať stála ponuka kúskov, ktorá sa bude rokmi samozrejme obmieňať.

  • Vo voľnom čase sa venuješ svojmu DIY blogu ! Prosím ťa, vedela by si nám priblížiť kde čerpáš inšpiráciu na svoje návody ?

Inšpiráciu na články a nové postupy čerpám z toho, čo sa mi za tie roky uložilo v hlave v spojení s tým čo je aktuálne trendom, i keď nie každý trend ma zaujme. Niekedy si dopĺňam inšpiráciu cez Pinterest, ale snažím sa vyhýbať tomu aj preto, pretože som rada odlišná. Najradšej mám, keď je niečo skutočne špeciálne, aj keď ide len o postup, ktorý robilo mnoho ľudí predo mnou.

  • Čo všetko potrebuje blogerka DIY návodov a krajčírka v jednom ? Akú techniku a doplnky na prácu ? Všetko si fotíš úplne sama, alebo máš na to svoj tím ? 

Je toho naozaj veľa, ale v prvom rade potrebujem chuť a tú najlepšiu náladu. Okrem toho je to predovšetkým mnoho pomôcok a je to veľmi finančne náročné. Aj práve preto mám portál Patreon kde ma môžete podporiť a získať výhody, ktoré máte len ako Patrónikovia .

Fotky si fotím z 90% sama, ale občas mi pomáhajú kamarátky či rodina záleží od situácie, ktorú mám. No občas je veľmi ťažké vysvetliť predstavu ľudom, ktorí nemajú “estetické očko”.

  • Predávaš cez slovenský portál Sashe.sk , plánovala/ prípadne plánuješ do budúcna aj spustenie vlastného e-shopu ? 

Na Sashe predávam veľmi rada, ale určite by som chcela aj vlastný e-shop, no pravdepodobne to bude ten, čo ponúka Sashe. Bude to menej komplikované tako ako pre mňa, tak i pre mojich zákazníkov. 

  • Čo by robila a študovala Miriam, ak by sa nikdy nenaučila šiť ?

Pravdepodobne by som šla na iný odbor na umeleckej škole. Určite by to bol fotografický dizajn.

  • Máš svoje kreatívne miesto, kútik, ateliér, kde vzniká tvoja tvorba ? Opíšeš nám svoj tvorivý priestor ? 

Mojím tvorivým miestom je moja izba, no súrne by som potrebovala oddeliť svoju izbu od dielne. Cítim, že je to potrebné, no momentálne nemám kam. Určite vám ho raz predstavím.

  • Chcela by si našim čitateľom niečo odkázať ?

Moje najobľúbenejšie motto je : žiť a len tak si byť. 

Jednoducho robiť to, čo chceme a nie len čo musíme a žiť s radosťou a láskou v srdci lebo láska je všade. Mala by byť. 

Celý môj koncept značky sa snažím stále držať v duchu : Kupuj len to, čo potrebuješ.

  • Prečo práve výrobky od @mimymajtslaskou ?

Moje výrobky sa snažím robiť s láskou a radosťou z tvorby a všetkého čo k tomu patrí. Zhmotňujem moje vízie a sny, ktoré môžeš nosiť práve ty. Dámska móda, ktorá je dostatočne ženská a funkčná na každý deň.

Ďakujeme Miriam v méně všetkých čitateľov za rozhovor a prajeme veľa šťastia a úspechov v tvorbe.

SÚŤAŽ !

Zároveň sme si pre vás ano pozornosť pripravili milú súťaž na Instagrame o bavlnené gumičky. Výhercovia budú tentokrát dvaja. Neváhajte sa preto zapojiť no Instagramovej súťaže, ktorá bude prebiehať celý týždeň na profile @hellovali

Vegánske bryndzové halušky s veggie “slaninou”

Čas prípravy : 30 minút Náročnosť : ľahká Počet porcií : 12 porcií

Bryndzové vegánske halušky som sľubovala na blog už niekoľko mesiacov, možno aj viac ako rok.

Viem, že tieto naše slovenské vegan náhrady vyrábajú mnohým vrásky na čele, pretože vy sa snažíte o rastlinnú náhradu a potom vás niekto odbije so slovami : “nemôžeš si dať jednoducho halušky ? Nemôžeš zjesť jednoducho slaninu ?”

S takýmito kontroverznými názormi by ste sa mohli dohadovať pokojne celé hodiny o tom čo robíte a prečo to robíte, no je to takmer to isté, ako hádačky o politike.

Jednoducho povedané nechcem, aby som niekomu nahrádzala národné jedlo, no chcem aby bolo dostupné aj tým, ktorí nemôžu jesť bryndzu no chutí im, tým, ktorí odmietajú konzumáciu mäsa a mäsových výrobkov zo zdravotných či etických zásad, no chutilo im.

Preto berte tento recept s nadhľadom a športovo. Nie je to slanina a ja ju vyslovene nechcem okopírovať. Nie je to bryndza a z tofu ( strukovina, nie syr ľudkovia ) nevyrobím ovčiu bryndzu zo salaša.

No ak ste vegetariáni, vegáni alebo len nadšenci zdravého životného štýlu, radi skúšate nové recepty či experimenty s jedlom, tento recept je to pravé “orechové”. Musím priznať, že u nás doma mali veľký úspech a to som vegánka len ja.

Tak ideme nato, tadá…

POTREBUJEME 

  • 500 g polohrubej múky
  • 4 ks zemiakov 
  • 600 ml studenej vody 
  • 1 ČL soli 

Vegánska bryndza 

  • 2 ks bieleho tofu 
  • 1 ks údeného tofu 
  • 1 PL lahôdkového droždia 
  • 2 ks jarnej cibule 
  • 1 ČL horčice 
  • šťava z ½ citróna 
  • 60 ml rastlinnej smotany
  • 1 ks balenie tempehu
  • pažítka alebo jarná cibuľa 

+ rastlinná kyslá smotana alebo rastlinný zakýsaný nápoj

POSTUP

Vo veľkej mise zmiešame 500 g polohrubej múky s 1 ČL soli. Prilejeme 600 ml vody a pridáme očistené a najemno nastrúhané 4 stredne veľké zemiaky.

Vypracujeme haluškové cesto. 

Do veľkého hrnca nalejeme vodu, ktorú osolíme a necháme zovrieť. 

Medzitým pripravíme vegánsku bryndzu. 

Biele tofu a údené tofu nakrájame na veľké kocky Podlejeme troškou rastlinnej smotany a vymixujeme na hladký krém. Do krému pridáme nadrobno nakrájané biele časti jarnej cibule, 1 ČL horčice, ½ ČL soli, 1 PL lahôdkového droždia a šťavu z ½ citróna. Všetko dokopy rozmixujeme a odložíme nachvíľu do chladničky. 

Do vriacej vody v hrnci pomocou haluškovača vyrobíme zemiakové halušky. 

Uvarené halušky vyplávajú na povrch hrnca. Halušky scedíme z vody, prepláchneme studenou vodou a necháme odkvapkať. 

Tempeh nakrájame na drobné kocky a opekáme na troške oleja.

Uvarené halušky vymiešame s vegánskou bryndzou. 

Podávame posypané pečeným tempehom s pažítkou alebo jarnou cibuľou. 

Dobrú chuť 

Najlepšie vegánske langoše s cesnakom

Čas prípravy . 1 ½  hodiny Náročnosť : stredná Počet porcií : 6 veľkých ks 

Celom obyčajné rodinné vegánske langoše. Upiecť ich raz, rozhodne stačiť nebude. Vynikajúce a nadýchané ako obláčik. Výborne chutia potreté čerstvým cesnakom alebo s vegánskou kyslou smotanou či tatárskou omáčkou.

POTREBUJEME 

  • 500 g preosiatej hladkej múky 
  • 20 g čerstvého droždia
  • 1 PL kryštálového cukru
  • 250 ml teplej vody 
  • 3 PL rastlinného oleja 
  • 2 ČL soli do cesta 
  • 6 PL oleja na vyprážanie 
  • cesnak na potretie 

Do veľkej misy preosejeme 500 g hladkej múky. Múku premiešame s 2 ČL soli. V prostriedku múky päsťou vyhĺbime jamku do ktorej rozdrobíme 20 g čerstvého droždia. Droždie posypeme 1 PL kryštálového cukru a zalejeme 250 ml teplej vody. Kvások prikryjeme suchou utierkou a necháme na teplom mieste vykysnúť 15 minút. 

Do vykysnutého cesta prilejeme 3 PL rastlinného oleja. Langoše budú tak krásne nadýchané. Cesto poriadne vymiesime a opäť prikryjeme suchou utierkou. Necháme kysnúť na teplom mieste 45 minút. 

Vykysnuté cesto preklopíme na poriadne pomúčenú dosku. 

Vyvaľkáme hrubší valec, ktorý nožíkom pokrájame na približne rovnaké kúsky. Z odrezaných kúskov vytvarujeme bochník, ktorý od prostriedku ku okrajom prstami naťahujeme. Okraj langoša musí byť hrubší ako prostriedok. 

V panvici rozpálime 6 PL rastlinného oleja na vyprážanie. 

Do rozohriateho oleja vkladáme vytvarované langoše a opekáme z každej strany približne 2 minúty. 

Upečené langoše necháme odkvapkať od oleja na čistej papierovej kuchynskej servítke. 

Strúčik cesnaku rozpučíme a zriedime s 1 PL čistej vody alebo s 1 PL olivového oleja. 

Podávať môžeme s vegánskou kyslou smotanou či vegánskou tatárskou omáčkou a potreté cesnakom. 

Dobrú chuť 

ORGANIC BASICS / KONIEC DOBY KOSTICOVEJ

Do smrti nezabudnem na ten pocit príchodu domov, odopnutia si kosticovej vystuženej podprsenky a prvého nádychu po celom dni. Au !

“KONIEC DOBY KOSTICOVEJ !” by mohol byť pokojne transparentný plagát vyvesený na každom verejnom stĺpe osvetlenia.

Šťasteny tie, ktoré majú možnosť chodiť bez podprsenky. Pre nás ostatné, nemať nič nie je ani pohodlé, ani zdravé, pretože istá podpora sa odporúča.

Podľa antropológovov Sydney Singer a Soma Grismaijer, ktorí sa dlhodobo zaoberajú problematikou vplyvu oblečenia na ľudské zdravie, dospeli k záveru neustáleho nosenia vystuženej kosticovej podprsenky takto :

z testovaných 4000 žien malo

  • až tri zo štyroch žien, ktoré nosili podprsenku 24 hodín denne, ochoreli na rakovinu prsníka
  • zo žien, ktoré nosili podprsenku menej ako 12 hodín denne, ochorela na rakovinu prsníka jedna z 52 žien
  • zo žien, ktoré nenosili podprsenku vôbec, ochorela na rakovinu prsníka iba jedna žena zo 168 žien

Top4fitness zas píše vo svojom článku o tom ako si vybrať správne športovú podprsenku, že je veľmi podstatné nosiť oporu pri akomkoľvek pohybe, napríklad pri nevinnej svižnej prechádzke. Svalové vlákna sa oslabujú a bez opornej podprsenky hrozí ich natiahnutie. A tak sa ľudovo stane to, že prsia “ovisnú”.

Počas dňa je dôležité nosiť oporu, napríklad bezšvovú, nevystuženú, bez kostíc. Jednoducho niečo príjemné, bavlnené alebo veľkou novinkou sú podprsenky z tencelu.

Tencel, alebo menej komerčný názov lyocell, sa získava z dužiny dreva, konkrétne z dreva eukalyptu.

Materiál je príjemne chladivý, rýchlo schne a dobre saje pot. Odborníci na materiály ho prirovnávajú k hodvábu. Je to neuveriteľný skvost. Organic Basics sú na tencelové podprsenky skutoční fach majstry.

Podarilo sa mi uloviť tencelovú podprsenku od Organic z druhej ruky. Nová je trošku väčšia investícia.

Pred jej kúpou som si prečítala niekoľko recenzií, do bodky boli všetky že 100% ÁNO ! Slovenskú recenziu som našla len tú od LaFlorita , zvyšok len zahraničné recenzie. Len viete…ako to býva. Ak pod recenziou nájdem zľavový kupón. Pomyslím si, že napíšete úprimnú recenziu, ak to bol barter alebo platená spolupráca ? Skutočne by ste vykreslili niekoho, kto vám pošle svoj produkt zadarmo negatívne ?

Chcela som len jediné, poriadnu podprsenku. Odštartovala som svoju cestu za pomalou a udržateľnejšou módou a nechcela som sa vzdať bez boja. Niečo čo vydrží aj podrží. A minimálne jeden až niekoľko rokov nebudem musieť riešiť problém podprsenka. Alebo sa nebudem hanbiť vyzliecť v kabínke u lekára. Určite viete, čo tým myslím.

Spodné prádlo a džínsy sú kúsky odevu, ktoré z duše nenávidím nakupovať. Ak by som našla niečo dokonalé, do konca života by som si kupovala dookola len tie isté kúsky a nič iné.

Nuž, myslím si, že Organic Basics odviedlo naozaj slušnú prácu a ak zoderiem túto z druhej ruky, určite pôjdem do nich znova.

Ich tencelová podprsenka je neskutočne tenká a ľahká, môj prvý dojem bol, že toto má udržať prsia ženy, ktorá kojí ?

Verte či nie, drží. Je to masaker. Super ľahký, tenký a príjemne chladivý materiál drží tak pevne, ako košíčková bavlnená podprsenka, ktorá je v porovnaní s tencelom, že úha – nikdy viac.

Nepresvitá a môžem v nej nosiť aj biele tričko.

Jej strih je dokonale vyriešený. Trojuholníkový tvar je totižto skvelý, ak práve kojíte. Fensi šmensi kojo podprda.

Mimochodom Organic Basics sú ekologickí blázni. Na Goodonyou majú najvyššie hodnotenie udržateľnosti. Záleží im napríklad aj na tom, aby ich stránka bola Low Impact Website. Píšu na eshope toto :

“Internet je špinavý. Prenos údajov vyžaduje elektrickú energiu, ktorá vytvára uhlíkové emisie – a tie vedú k zmene klímy. Webová stránka Low Impact znižuje prenos údajov až o 70% v porovnaní s bežnými webovými stránkami.”

Moje hodnotenie na záver : vybrala som si správne. Mimochodom zvažovala som aj slovenskú značku podprseniek od Laskovo či Créeme , robia naozaj poctivú prácu.

Ak máte svoje tipy na udržateľné spodné prádlo, pokojne mi ich môžete nechať dolu v komentároch.

UDRŽATEĽNE / VINTAGE TAPÍR

Je to takmer rok, odkedy môj šatník zažil tú najväčšiu očistku vôbec. Predala som plné vrecia oblečenia a doplnkov. Či tomu veríte, alebo nie, bola to poriadna fuška. A stále je ! Odpisovanie na správy na rôznych bazároch, meranie, fotenie, kamerovanie, čistenie, balenie, vypisovanie balíkov, váženie balíkov, 1000 a jedna cesta na poštu a späť.

Dokonca som mala príležitosť poučiť sa z vlastných chýb a to už nikdy viac neposielať na dobierku. Ďakujem mamičke, ktorej som vyhovela dobierkou a nabalila jej darčeky k nákupu ( hlúpa som však ? ), ona si balík neprevzala a nakoniec som za balík v hodnote dvoch eur, zaplatila osem. Nikdy viac sa mi už neozvala. Nič prekvapivé.

No aj napriek jednému nepodarenému obchodu, oblečenie ktoré mi nesedelo veľkostne či štýlovo, našlo nový domov. A o tom to všetko je.

Oblečenie, je vyrobené pre nás a my ho musíme nosiť (nemusíme, no mohli by sme…). Nezáleží, akej značky je. Je vyrobené, tak ho nosme ! Ak nám nevyhovuje, posuňme ho niekomu inému. Riešenie nie je skladovať handry pol storočia s úmyslom “to sa mi ešte zíde”. Nezíde, verte mi.

Späť k úvodu. Po roku som vytriedila takmer všetko, doslova. Ostalo mi pár nositeľných a obľúbených kúskov, pribudlo pár sekáčových a udržateľných, či od slovenských krajčírok. Takto mám v pláne pokračovať v mojom dopĺňaní šatníku. Čo najviac z druhej ruky, podpora miestnych umelcov či zahraničné udržateľné značky, čosi si ušiť vlastnoručne a ak to naozaj nepôjde pre rôzne dôvody, kúpiť vo fastfashion, no vynosiť na totálnu handru. Myslím si, že táto pyramída je celkom OK.

Späť k úvodu po druhé. Pár dní dozadu som si pozrela dokumentárny film The True Cost.

Úprimne, bolo mi zle. Nielen zo seba samej, ale aj z nás. Z teba, z teba, z teba ale aj z teba. Naivne si masírujeme ego. Nikomu prácu našimi výpredaj nákupmi nedarujeme. Tí ľudia, reálne nemajú z čoho žiť. Ich plat nečiní ani základné minimum, preto spolu s matkami musia pracovať aj deti. Ťažko, veľmi ťažko ťahajú 12 – 16 hodinové šichty. Makajú od rána do večera. V katastrofálnych podmienkach. Ženy sú napádané fyzicky, psychicky a bohužiaľ, mnohokrát aj sexuálne. Je to hnus.

Viete, čo mi najviac zovrelo žalúdok ? Mladá krajčírka, moja rovesníčka, ktorá pracuje vo fabrike na textil, povedala, že ťažko pracuje od rána do večera a šije pre nás oblečenie. Každý deň s vierou, že ich nosíme s radosťou, pretože sa na tom veľmi, veľmi ťažko nadrie. A tak skončil dokument a ja som ostala sedieť. Pozrela som sa na seba. Mala som oblečené šaty zo Zary. Chytila som spodok a obrátil ich na ruby. Detailne som si prezrela všetky švy a stehy. Pekné, pomyslela som si. Koľko by stáli tieto šaty, ak som si ich kupovala od slovenskej alebo českej krajčírky ? Stovku ? Koľko mala zaplatené táto slečna, alebo pani, ktorá ich pre mňa šila ? Pár centov ? Možno nemala v ten deň ani minútu voľna, možno nemala na lieky a bola chorá, možno nemala ani jedno teplé jedlo, pretože ho radšej obetovala pre svoje dieťa. Po 16 hodinovej šichte, odložila moje šaty na kopu, vypla stroj a odišla domov. V posteli je bežalo milión myšlienok a obáv zo zajtrajška.

Dnes sa pozerám na moje šaty úplne inak. Sú Zary, áno. Mám aj iné od fastfashion značiek. No vážim si všetky. Pretože nezáleží, v akej krajine boli ušité. Sú vyrobené a ja som ich kúpila. Ak sa mi páčia, musím si ich vážiť a nosiť ich s rovnakou úctou, ako ktorékoľvek iné.

Pre niekoho je otravné predať niečo, čokoľvek. Radšej to vyhodí alebo podaruje. Mňa to baví a túto vášeň pre nákup – predaj, som sa rozhodla zoficiálniť ( je to vôbec slovo ? ). Založila som preto Instagramový bazár s názvom Tapír. Nájdete v ňom krásne secondhand kúsky rôznych značiek, ale aj úplné vintagte staré hadry zo storočia minulého.

Vintage Tapír sa bude časom zameriavať prevažne na kvalitné či udržateľné značky z druhej ruky.

Pointa Vintage je tá, že majiteľ Vintage obchodíku prehľadáva rôzne bazáre a vyberá tie naj top značky z druhej ruky. Potom ich predáva, a vy ako kupujúci, si vyberáte už len z toho najlepšieho. Pointa spočíva v tom, že nerobíte špinavú robotu hrabania sa v kope vecí. Alebo si ušetríte XYZ hodín hľadania kúskov z druhej ruky na internete. Moja cieľová rovinka je hľadanie značkových a dizajnových vecí zo zahraničných bazárov. Alebo úlovky z rokov 2000, 90, 80 roky…

Vymyslela som dokonca takú vec, že ak niečo konkrétne hľadáte, napríklad legendárne Levisky 501 v konkrétnej veľkosti, môžem si zapísať vašu túžbu po vysnívanom vintage kúsku a budem hľadať. Ak nájdem, skontaktujeme sa, dohodneme vec a ulovím džínsy.

Prečo to robím ?

  • Baví ma to, inak by som to nerobila.
  • Chcem, aby ľudia nakupovali z druhej ruky a tým nepodporovali fastfashion reťazce, kým to nie je nevyhnutné na prežitie, alebo momentálna situácia nedovoľuje inak.

Tapír je random názov. Aby ste si nemysleli, ak si myslíte.

Balíčky od Tapíra, budú ekologické, aby nezanechávali veľmi veľkú eko stopu. Aj tak jej je viac než dosť. Preto sa môžu obaly líšiť, cenovky sú recyklované kartónové krabice, vo vnútri bude minimum papiera a príbeh o tom, prečo robím, čo robím dostanete len ako odkaz na článok, aby nebolo nutné tlačenie nových brožúrok, ktoré po jednom prečítaní skončia v odpade.

Ku každej objednávke budú pribalené letáky z rôznych kampaní, predovšetkým od Slobody zvierat.

Finančný výťažok z predaja @vintage_tapir chcem z veľkej časti venovať na výrobu plátených tašiek Lujza, bol to môj projekt za boj proti igelitkám ešte z roku 2017. Nemám kapacitu na ich výrobu a nažehľovanie bolo časovo náročné a tašky neboli kvalitou podľa mojich predstáv. Preto chcem, chcela by som, aby boli vyrobené od Merchyou, pretože to robia správne. Ekologicky, s certifikátom, poctivo a na Slovensku. Ktovie, kedy sa to podarí, raz určite áno, verím tomu, pretože mi je ľúto, že Lujza tu už s nami nie je.

Takže Tapír, Lujza, Sloboda zvierat, boj proti bordelu.

Ozaj, chcete, aby jediné čo po nás zostane, bol bordel a smeti na tomto svete ?

Ja veľmi nie. A čo ty ?

Ako pečiem kváskový chlieb – recept a tipy

Recept som si nevymyslela. Nájdete ho presne na 4.strane ( alebo posledné prekliknutie ) u @maskrtnica

Konkrétne sa jedná o “Vinohradský pšeničný kváskový chléb” no verzia so zemiakom. Ja pridávam do receptu aj za hrsť rasce, no vyskúšala som aj s olivami a v pláne mám aj so sušenými paradajkami.

Recept si nechcem privlastniť, preto vám pridávam odkaz naň aj s presnými inštrukciami tu – RECEPT NA CHLIEB

Napíšem k receptu len moje osobně postrehy a pokusy, kedy chlieb dopadol najlepšie. Samozrejme všetko záleží aj od typu rúry v ktorej pečiete, či spôsobu vymiešania cesta ( ja všetko robím ručne, kedže nemám robototický mixér – ak ho máte, polovicu prípravy ste vyhrali ).

  1. Prípravu rozkvasu si rozdeľte na polovicu – tým myslím to, že nevymiešajte vo fľaši okamžite všetko spolu. Pridajte 1 PL ražného kvásku a 1/2 múky a 1/2 vody. Počkajte 6 hodín. Potom pridajte zvyšnú polovicu múky a zvyšnú polovicu vody. Váš kvások tak jednoduchšie a podľa mňa aj lepšie rozloží pšeničnú múku. Zložité ? Tak napríklad ráno o 6:00 h si vložíte do pohára 1 polievkovú lyžicu vášho materského kvásku a k nemu pridáte 75 ml vody a 95 ml pšeničnej hladkej múky s označením T650. O 12:00 hodine na obed pridáte zvyšnú polovicu. O 18:00 začínate miešať chlieb.
  2. Chlieb som mala lepší ak kysol na linke 3 až 3,5 hodiny ako cez noc v chladničke. No hrozí riziko prekysnutia. Ak vám chlieb prekysne, v rúre spľasne. On väčšinou spľasne už v momente ako sa vyklopí na plech.
  3. Pečte chlieb so záparou. Čo to znamená ? Zapnete rúru na 250C. Na spodnú mriežku v rúre vložíte starý plech. Na strednú vložíte plech na ktorom budete piecť. V rúre sa teda ohrievajú dva plechy samostatne. Ak je rúra nahriata, vyberiete plech na ktorom budete piecť chlieb. Na väčšiu misu si položíte papier na pečenie a vyklopíte chlieb z ošatky. Narežete chlieb a šúp na horúci plech. Vložíte do rúry a do spodného starého plechu vylejete deci vody. Rýchlo rúru zavriete. Vytvorí sa para ako v saune. Tento spôsob zaručí, že chlieb krásne vyskočí hore. Pečte prvých 10 minút na horkovzduch. Po 10 minútach sa stiahane rúra na 220C a poriadne sa vyvetrá ( otovoríte rúru počkáte pár sekúnd a zavriete ). Dopeká sa do zlatista 20 minút. Po vytiahnutí stačí položiť na chladiacu mriežku už sa nerosí žiadnou vodou.
  4. Ak bude chlieb kysnúť cez noc v chladničke, vložte ho na najvyššiu poličku, posypte múkou a prikryte mokrou utierkou. Toto zaručí, že vrch neobschne.
  5. Ošatku vysypávajte len škrobom ja používam zemiakový. Múka zvykne prihorieť v rúre.
  6. Pozrite si video na stáčanie chleba do ošatky. Toto je skutočný game changer ! Ja som to predtým nerobila, len som chlieb upravila na ovál a šupla do ošatky. Stočenie chleba a poriadne utiahnutie zaručilo že vyskočil hore ako lopta a mal krásny tvar. Stočenie nájdete napríklad tu.
  7. Narezávajte chlieb žiletkou. Nemusí to byť nutne majstrovské dielo na chlebe, stačí len krížikom. Ak ho budete rezať nožom, nespravíte tenký hlboký rez a pokazíte si chlieb.
  8. Na kysnutie postačí aj obyčajná hlboká misa s čistou utierkou a vysypaná škrobom. Alebo starý košík, ktorý nájdete u babky na pôjde. Nepotrebujete žiadne super vybavenie na pečenie chleba.
  9. Nepridávajte viac múky ako je v recepte. Poriadne si vysypte múkou pracovnú dosku pri stáčaní chleba, inak nepoužívajte do cesta nič viac.
  10. Autolýza ! Je nesmierne dôležitá ! Je to prvá hodina kedy sa zarába chlieb. Ak máte rozkvas, uvarené a vychladené zemiaky, múku a vodu všetko zmiešajte dokopy. Nepridávajte však SOĽ !!! Múka nasiakne vodu a rozkvas začína pracovať. Po hodine primiešajte soľ. Cesto sa nebude lepiť a bude krásne foremné.
  11. Pridávajte do cesta studené zemiaky ! Ja som to na začiatku nerobila, nechcelo sa mi a myslela som, že je to fuk. Nie je.
  12. Pridávajte do rozkvasu, do kvasu, do cesta vždy vlažnú a odstatú vodu. Najjednoduchšie je naliať si vodu do sklenenej veľkej fľaše a položiť si ju na linku. Neuťahovať vrchnák len položiť aby zbytočne nenapáchla, to odstatá voda zvykne. Ja mám vodu v sklenenej fľaši s korkovým uzáverom. Odstatá a vlažná voda je tiež veľmi dôležitá.
  13. Prekladanie chleba. Veľmi dôležité ak túžite dosiahnúť pekný nadýchaný a bublinkový chlieb. Stačí preložiť 2 x vždy po 40 minútach. No nenechávajte veľmi dlhé rozostupy, aby chlieb neprekysol.
  14. Skladovanie – najlepšie v bavlnenej alebo ľanovej šatke a v chlebníku. Chlebník nemám, ale podľa mňa postačí aj schovať do kredenca či drevenej bedničky.
  15. Najbomba chlieb by bol pečený v liatinovom pekáči alebo remoske. Nemám, no do budúcna by som chcela.

No a na záver to najdôležitejšie. Koľko vydrží chlieb mäkký a chutný ? Je ťažké to určiť, pretože niekedy sa zjedol po upečení. No najdlhšie sme ho tuším mali 5 – 6 dní a to bol chlieb z mrazáku, pretože som si upiekla pár chlebov do zásoby. Ani po šiestom dni nebol chlieb zlý, len trošku starší. Pre nevegánov ideálny chlieb na obalenie vo vajíčku a vypraženie na panvici. Pre vegánov vynikajúci chlieb na krutóny napríklad do cesnačky.

DIY pre bábätká / Montessori hračky od 3 – 6 mesiacov

Na Pintereste som mala nástenku s inšpiráciami na detské hračky už dávno predtým, ako Eliáš bol. Výroba hračiek ma skutočne baví. Vždy som vedela, že budem vyrábať hračky v rámci svojich možností. No Montessori hračky posunuli moje predstavy o level vyššie.

Na začiatok som sa inšpirovala na výrobu týchto troch Montessori hračiek

  • úchopová húsenička
  • kruh s guľôčkou
  • kruh s guľôčkami pripomínajúci hrkálku
  • + zvyšné komponenty som využila na výrobu nových závesných hračiek na hrazdičku

POTREBUJEME

  • 9 ks drevených korálok vo veľkosti 33mm
  • koženú šnúrku ( kúpila som 5 m aby bolo aj do zásoby )
  • 3 ks drevených kruhov vo veľkosti 40 mm
  • nožnice

PS : odporúčam kúpiť 10 ks korálok, 5 ks kruhov budete mať do zásoby na nové DIY a nemusíte platiť opäť poštovné.

  1. Prvé si vyrobíme úchopové guličky, alebo komerčne nájdete hračku pod názvom úchopová húsenička či červík. My si vyrobíme jej prírodnú dizajnovú verziu. Budeme potrebovať 5 ks drevených guličiek a koženú šnúrku. Na šnúrku si navlečieme 5 ks drevených guličiek. Konce koženej šnúrky poriadne uviažeme na uzol, aby guľôčky nevypadli. Všetko bezpečne otestujeme predtým, ako hračku odovzdáme bábätku. Hotovo ! Prvú hračku máme vyrobenú !
  2. Druhá hračka bude pripomínať hrkalku alebo kruh s guľôčkou uprostred. Bábätko sa učí uchopovať krúžok rúčkami a s pribúdajúcimi mesiacmi sa naučí guľôčku v strede posúvať. Je to veľmi jednoduché, tu je podrobný postup na výrobu.
  3. Posledná tretia hračka bude pripomínať hrkálku. Krúžok, ktorý si dokáže bábätko uchytiť rúčkami s guľôčkami, ktoré pri pohybe narážajú o seba a vydávajú zvuk. Bábätko môže samozrejme krúžok aj drevené guľôčky vkladať do úsť a slúži tým táto hračka aj ako drevené hryzátko.

Ak vám zvýšili kožené odrezky zo šnúrky, tak ich nevyhadzujte. Môžete si z nich vyrobiť napríklad takéto zvyšné hračky pre bábätko.

Stužky som rozobrala z predošlého návodu na hračky na hrazdičku a vytvorila nové hračky.

Z pôvodných 3 hračiek mám nakoniec 6. Tri z nich poputujú naspäť na hrazdičku, aby mal Eliáš stále nové hračky.

Kreativite sa mädze nekladú a preto si môžete vytvoriť hračky akékoľvek. Podstata spočíva v tom, aby sa hračky dokázali jednoducho uchopiť ( krúžok ), aby vydávali zvuk ( rolnička ), aby boli zdravotne nezávadné ( drevo ), aby boli bezpečné ( poriadne utiahnuté kožené šnúrky ) a zaujali malé bábätko. Ak ich vaše hračky nebudú zaujímať, nechajte im čas. Možno práve nemajú náladu na úchopovú húseničku alebo kruh s rolničkou. Vnímajte bábätká ako dospelákov. Ani vy nemáte chuť každý deň variť či upratovať.

Na výrobu hračiek som sa inšpirovala tu.

Inšpiratívna krajčírka a výšivkárka Marianna Feherová : “Nikto nevymyslí niečo, čo tu ešte nebolo !”

Učiteľka, ktorá šije. Marianna Feherová, inšpiratívna mladá umelecká krajčírka a výšivkárka, ktorá nezahodila flintu do žita po prvých neúspechoch či neprijatí na umeleckú vysokú školu. Zobrala osud a ihlu do vlastných rúk a popri dennej práci asistetky učiteľa, po večeroch vytvára doslova umelecké diela. Ako sama hovorí : ” nikto nevymyslí niečo, čo tu ešte nebolo. Dá sa to poňať a pristúpiť k tomu ako k niečomu, čo tu ešte nebolo.” Jej tvorba za šijacím strojom je výnimočná tým, že si od základu až po koniec, môžete navrhnúť svoj vlastný ruksak, tašku či kabelku. Geniálne však ?

Musím priznať, že značku Merien sledujem už nejaký ten piatok a mnohokrát som mala v pláne ju osloviť o rozhovor a spoluprácu. Vždy som však túto myšlienku zahnala späť, pretože som si myslela : “ah, to je úplne zbytočné, určite nebude súhlasiť.” Dnes večer ťukám do klávesnice počítača tento rozhovor a mám z neho obrovskú radosť. Na každý jeden rozhovor s umelcom sa teším, no tento bol akýsi môj vysnený a ja som poctená, že môžem so značkou @merien.needle spolupracovať.

A takto to z času na čas v živote býva. Jednoducho sa niekedy nemôžeme spoliehať na to, čo nám sám život prinesie. Niekedy ho musíme uchopiť do vlastných rúk a rozbehnúť sa proti prúdu.

  • Ahoj Marianka, mohla by si sa na úvod našim čitateľom v krátkosti predstaviť ?

Ahojte! Volám sa Marianna Feherová, žijem a šijem v Košiciach. Mám 25 rokov. Popri Merien pracujem v špeciálnej škole ako asistent učiteľa. A mojim snom je v budúcnosti venovať sa len šitiu, mať malú merien dielničku s obchodíkom a workshopmi pre verejnosť.

  • Predstavíš nám svoju značku @merien.needle ? Ako a kedy vznikla ? 

Šiť som začala na konci mojej základnej školy. Merien sa na začiatku volalo Made with love 😀 Moje prvotiny boli ručne šité srdiečka ako brošne, ktorými som obdarovala moje kamarátky na Vianoce a predávala som ich za 0,50 centov. Neskôr som skúsila náušnice z korálok a potom, ako som dostala na Vianoce môj prvý šijací stroj, začala som si pozerať rôzne tutoriály na internete, šila som kapsičky, zvieratkovské brošne z filcu, navštívila som pár handmade trhov na východe Slovenska. Prvým popudom k premenovaniu značky na Merien bol vianočný trh na vysokej škole. Vtedy ma to nakoplo a uvedomila som si, že by to celé mohlo mať aj nejakú formu, čo sa týka výstižnejšieho a osobnejšieho názvu, vizitky, balenie… a tak vzniklo Merien, čo je vlastne moje meno v angličtine Marianne píš ako počuješ 🙂 

  • Ako dlho sa venuješ šitiu ? Naučil ťa to niekto, alebo si samouk…

Už ako dieťa som mala radšej hodiny výtvarnej výchovy ako telesnej 😀 navštevovala som rôzne záujmové krúžky šikovných rúk, keramiku…  k tvorivým činnostiam som bola vedená mamkou, ktorá maľuje, a tiež šije a vyšíva. A práve vďaka nej som našla záľubu v šití. Raz na Vianoce šila ozdoby na stromček, látkové srdiečka a tak som to chcela skúsiť aj ja. Samozrejme mi to nešlo hneď na prvýkrát, trhala som niť, bola som nervózna, že sa mi to nedarí a dodnes si pamätám, ako mi vtedy povedala “Nechaj to, s takou netrpezlivosťou to nikdy robiť nebudeš.” Ja som to skúšala znova a znova a som šťastná, že som objavila už vo svojich 12tich rokoch nielen záľubu ale vášeň, závislosť, životný štýl a činnosť, ku ktorej si každý deň rada sadám. 

  • Kedy nastal ten zlom, že si sa rozhodla predstaviť širšej verejnosti svoju prácu ? 

Ako som spomínala začiatky boli s Made with love brošňami, náušnicami, nejakými ozdobami na Vianoce, Veľkú noc a fotky mojich výtvorov som dávala na facebook na svoj osobný účet. Nepamätám úplne presne kedy prišiel nápad založiť fb stránku. Nejaký čas po tom, ako som si ju založila, portfólio mojich produktov sa pomenilo. Začala som šiť viac na stroji kapsičky, peračníky, obaly na hrnčeky. V tom čase som si dala prihlášku na Textilný dizajn do Bratislavy, kam ma nevzali, čo som vtedy pokladala za koniec tvorenia, bola som z toho nešťastná. No teraz odstupom času to vnímam ako veľké plus, pretože si myslím, že ak by som študovala na umeleckej škole, nemala by som toľko priestoru pre vlastné nápady a tvorbu. A tak som pokračovala v štúdiu na pedagogickej fakulte odbor predškolská a elementárna pedagogika. Práve na tejto škole sa každý rok konali predvianočné trhy, čo bol veľký štart pre Merien (ako som už spomínala). Neskôr som si založila aj účet na instagrame a začala som sa viac zaujímať o to, ako by to malo vyzerať či už na fotkách, alebo celkovo pri prezentovaní produktov na sociálnych sieťach.  

  • Čo všetko si môžeme od teba kúpiť Marianka ? Navrhuješ len vlastné modely, či si môže zákazník nakombinovať vlastné farby, materiály, vzory …

Prevažnou časťou mojej ponuky za posledné dva roky sa stali ručne vyšívané ľadvinky, rolltop batohy. To si zákazníci objednávajú najčastejšie, ale aj crossbody tašky, vakotašky, vreckovaky, kapsičky… Popri šití robím aj svadobné výzdoby, zatiaľ len kamarátkam a známym, no organizovanie týchto svadobných výzdob je dosť časovo náročné, no veľmi ma baví kombinovať farby, materiály a pohľad na vyzdobenú sálu po niekedy aj roku dolaďovania detailov s nevestou, je na nezaplatenie. To, ako to celé spolu krásne ladí a spokojnosť nevesty je krásny pocit.  🙂 Jednoducho mám rada jednoducho krásne veci. 

A teda čo sa týka toho, či navrhujem vlastné modely, alebo si môže zákazník nakombinovať podľa svojich predstáv, tak áno, prevažná časť produktov je navrhnutá zákazníkom, ktorému dávam priestor si nakombinovať vlastnú kombináciu farieb látok, vzorov a samozrejme výšivky. No veľakrát mi klient nechá voľnú ruku. Pri množstve objednávok nemám čas si tvoriť len tak podľa seba, alebo skladovky, ktoré by boli hneď k odberu, no ak mám možnosť ísť na nejaký trh, vtedy milujem, keď si kombinujem látky a výšivky podľa seba. 🙂 

  • Prezradíš nám, odkiaľ čerpáš najviac inšpirácie na svoju tvorbu ? 

Najviac inšpirácie čerpám z kombinovania farieb látok, alebo odtieňov nití na výšivky. Milujem ten proces, keď si z každej farby vezmem nejaký odtieň a spolu to nádherne vo výšivke hrá. 🙂 Veľkou inšpiráciou  pri vyšivaní mi je aj sama príroda, kvety, rôzne trávy, lístky. A samozrejme veľký kamoš Pinterest 😀 no z každého obrázku, ktorý nájdem si vezmem len kúsok, alebo pri prezeraní mi napadne úplne iný návrh a potom to ide už samo 🙂 mám rada kontrasty, použivať pestré alebo čisto biele výšivky na čiernu látku, vymýšľať nové typy kvetov… 

  • Je pre teba dôležité, aké materiály používaš a aký je ich pôvod ? 

Látky nakupujem hlavne podľa toho, čo sa mi páči a s čím sa mi dobre pracuje.Viac ako na pôvod látok dbám na to, aby som nevytvárala veľa textilného odpadu. Zo zvyšok látok šijem kľúčenky ako darček ku každej objednávke, alebo odličovacie tampóny.  

  • Mňa osobne by veľmi zaujímalo, ako dlho trvá výroba napríklad takého ruksaku či ľadvinky. Vyzerá to veľmi zložito, naozaj ! 

Nikdy to nie je len o tvorbe jedného batohu alebo jednej ľadvinky. Objednávky posielam vždy v polovici a na konci mesiaca, čiže mesačne to mám rozdelené na dve várky objednávok. Stále si to najprv všetko nastrihám, zažehlím výštuže, to trvá niekedy aj 3 – 5 hodín. Potom si výšivky kreslím a vyšívam po večeroch. Tým, že pracujem doobedu v škole, prídem domov z práce a o takej 4tej sadám za stroj. Večer o 8mej si presadám k vyšívaniu a vyšívam približne do polnoci. Pomedzi to odpovedám na správy, dohadujem kombinácie so zákazníkmi a keď sa blíži deadline odosielania objednávok, všetko naraz balím. Samozrejme nesmie chýbať fotenie, ktoré si nechávam stále na víkend (kvôli dobrému svetlu doobedu 🙂 nákup látok a iného materiálu, vystavovanie faktúr a chodenie do zásielkovne s balíkmi. Takže je to taký jeden kolotoč okolo jedného produktu, kým sa dostane k zákazníkovi. Tým, že všetko robím sama, šitie, vyšívanie, žehlenie, posielanie, fotenie, komunikácia, marketing, faktúry, nákupy…je to časovo veľmi náročné a častokrát si prajem, aby mal deň viac hodín a pracovných dní bolo menej ako víkendových, kedy toho stíham viac ako počas dní, kedy pracujem aj v škole. 

  • Je @merien.needle tvojou prácou, ktorá ťa živí na plný úväzok ? Ak áno, prezradíš nám svoje začiatky podnikania a ako sa môže umelec presadiť na slovenskom trhu ? 

Merien ma zatiaľ neživí na plný úväzok, čo by som si samozrejme veľmi priala v budúcnosti. Pracujem v základnej škole pre žiakov s autizmom ako asistent učiteľa. Práca v škole mi dovoľuje tvoriť aspoň poobede, cez víkendy a prázdniny. No častokrát je to veľmi náročné prepínať z práce do práce. No stále sa teším na poobedie kedy šijem a ešte viac na večerné vyšívanie, kedy úplne vypnem hlavu a jediné čo ma zaujíma je len farba nitiek a tvar kvetov. 🙂 Podnikanie s Merien ako také, začalo v podstate len začiatkom tohto roku, kedy som sa rozhodla založiť si živnosť. Bola to pre mňa obrovská výzva a krok do veľkého neznáma, no cítila som, že ak sa chcem s Merien posunúť ďalej a venovať sa tomu v budúcnosti naplno, toto bude tým prvým správnym krokom. Ešte doteraz tápam v tom množstve informácií a povinností, ktoré vedenie živnosti obnáša a občas si tak poviem, keby som mohla len šiť a neriešiť tie veci okolo, no viem, že jedno bez druhého nejde. 🙂 O to presadiť sa na slovenskom trhu túži asi každý umelec, no návod na to asi neexistuje. Tým, že je toho už skutočne veľmi veľa, nikto nevymyslí niečo, čo tu ešte nebolo. Dá sa to však poňať a pristúpiť k tomu ako k niečomu, čo tu ešte nebolo. Práve takým produktom u mňa boli vyšívané ľadvinky. Nikde som to zatiaľ nevidela a najmä to, že si ich zákazník môže sám navrhnúť je aj pre ľudí, ktorí mi píšu so záujmom o ľadvinku, či batoh, takým milým prekvapením, že “to naozaj si môžem sám nakombinovať celú ľadvinku?”.  

  • Prechádzam tvoj Instagram a som skutočne nadšená. Tvoje výtvory v podobe ruksakov a ľadviniek sú nádherné. Pre mňa osobne by bolo ťažké rozlúčiť sa s nimi. Stalo sa aj tebe, že po došití ruksaku / ľadvinky, zostal kúsok rovno v tvojom šatníku ? 

Ďakujem! 🙂 Áno, stalo sa mi to 🙂 niektoré kúsky, ktoré boli šité ako skladovky, alebo na trhy, ostali u mňa.

  • Môžem sa opýtať, koľko kúskov doplnkov z tvojej dielničky vlastníš ? Či platí skôr staré pravidlo “obuvníkov syn chodí bosý…”

Presne túto vetu si tak veľakrát poviem, aj okolie sa ma pýta, že prečo si kupuješ niečo, čo si vieš sama ušiť? No na produkty pre seba mám veľmi málo času a keď už, tak jedna sukňa, šaty alebo ľadvinka mi stoja rozšité niekedy aj polroka 😀 no je to úžasný pocit nosiť niečo, čo som si sama ušila. Je to niečo úplne iné ako nosiť šaty z H&M-ka a nosiť šaty, ktoré si celé sama ušijem. A o to lepší pocit, keď sa ma niekto opýta, že “vaaau, kde si také zohnala?” a ja skromne poviem, že to som si sama ušila 😀 

  • Máš svoj vlastný ateliér, dielničku alebo všetko od @merien.needle vzniká u teba doma ? Opíš nám svoje kreatívne miesto. 

Boli pokusy o zháňanie priestorov pre obchod, alebo aspoň dielničku, no zatiaľ šijem u seba doma. na jednej strane by bolo jednoduchšie mať priestor len na šitie, hlavne z toho hľadiska, že zo šitia je veľa prachu, všade nitky, špendlíky v gauči a z vankúša ihelnička:D,  no kým pracujem na plný úväzok v škole, neviem si predstaviť ísť z práce ešte do iného priestoru ako domov. Je to iné prísť domov a šiť po práci tam. Moje kreatívne miesto je v podstate celý môj byt, v skrini, kde mám aj šaty, mám aj látky a výstuže, mám jeden pracovný stôl s dvoma šijacími strojmi a kútik s kreslom na vyšívanie. Keď strihám látku na objednávky, mám to rozložené po celej zemi, tak, že sa u mňa nedá pohnúť 😀

  • Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň ? 

Môj pracovný deň pondelok až piatok vyzerá tak, že ráno odchádzam do práce do školy, poobede okolo 14:30 prídem domov, najem sa, spravím si nejaké domáce povinnosti, sadnem s kávou do kresla a odpisujem na objednávky, alebo riešim faktúry, nákupy látok, organizáciu celého fungovania a časový harmonogram Merien. Približne dvakrát-trikrát za mesiac idem na nákup látok do mesta. Potom buď strihám, žehlím alebo šijem za strojom. Dvakrát za mesiac balím a utekám do zásielkovne 5 minút pred zatvorením 😀 a večer patrí vyšívaniu, vínku a hudbe 🙂 To vyšívanie pre mňa asi najväčší relax zo všetkého. Vtedy ma nič iné netrápi a nevyrušuje. 🙂 a tak sa častokrát zabudnem a vyšívam do polnoci a potom už len odkvecnem do postele. No a ráno rovnaký kolotoč odznova. 

Cez víkendy doobedu fotím a  zvyšok to isté šitie, balenie, komunikácia so zákazníkmi, instagram, facebook, balenie, vyšívanie. Samozrejme toho stihnem viac ako cez pracovné dni po práci.

  • Plánuješ do budúcna rozšíriš tvorbu @merien.needle o iné módne doplnky, alebo ostávaš verná svojej aktuálnej tvorbe ? 

Ja sa veľmi rada učím a tvorím nové veci, ktorými môžem rozšíriť moju ponuku. Často sa snažím ísť aj s dobou, čoho boli výsledkom aj ľadvinky, ktoré sa stali znova hitom v posledných rokoch. Zatiaľ sa nepúšťam napríklad do šitia oblečenia na zákazku, keď tak len pre seba, pretože si myslím, že je veľa šikovných tvorcov na Slovensku, ktorý sa venujú práve tomu. Ja som rada, že sa výšivky stali takým mojim hlavným poznávacím znakom a, že práve aj kvôli nim sa na mňa zákazníci obracajú. 

  • Kde všade si môžeme objednať / kúpiť doplnky od @merien.needle ? 

Verím, že sa mi podarí založiť konečne aj e-shop tento rok, čo plánujem už veľmi dlho, no tým, že celé objednávanie prebieha v správach buď na facebookovej stránke Merien alebo na instagrame @merien.needle, pretože každá objednávka je iná a so zákazníkom prostredníctvom správ dohadujeme celú objednávku niekedy aj v priebehu dvoch dní, tak to prebieha zatiaľ len prostredníctvom tých správ. Rada by som ponúkala produkty aj v kamenných obchodoch s handmade tvorbou, no aktuálne si neviem predstaviť kedy by som šila do zásoby 😀

  • Marianka, čo si úprimne myslíš. Podporujú Slováci trh na “domácej pôde” ? 

Myslím, že sa to dobre rozbieha a dopomohla tomu v podstate aj pandémia, čo som pocítila aj ja veľmi, že ľudia boli zavretí doma, nakupovali cez internet, sledovali instagram a facebook a objednávali viac. A samozrejme viac si začíname uvedomovať zodpovednosť voči tomu, čo nakupujeme a hlavne odkiaľ. Slowfashion a lokálna tvorba je stále viac a viac populárnejšia a či už to je niekoho životný štýl alebo len “výstrelok a hit” nech je ako chce, ale pokračujme v tom! 🙂

  • Chcela by si našim čitateľom niečo odkázať ?

Asi len toľko, aby robili to, čo ich napĺňa a v čom vidia zmysel, aby si plnili sny a aby nosili to, v čom sa cítia dobre! Ši a nechaj šiť! 🙂

  • Prečo práve @merien.needle ?

Pretože to nie je len ľadvinka, alebo batoh. Sú to najmä hodiny práce, vymýšľania, navrhovania, kombinovania, boľavého chrbtu, žmúrenia pri nočnom vyšívaní, kopa zlomených ihiel a veľký kus zo mňa a obrovskej lásky, s ktorou to robím a s ktorou verím, že to každý môj zákazník nosí. Ďakujem, že môžem tvoriť a šiť aj pre teba! <3

Ďakujeme ti aj v mene všetkých čitateľov @merien.needle za krásny rozhovor. Zároveň by som ti chcela popriať veľa šťastia a mnoho spokojných zákazníkov.

Mariankinu tvorbu nájdete na jej Instagrame pod menom @merien.needle kde si môžete detailne prehliadnúť jej tvorbu a zároveň si objednať a navrhnúť svoj vlastný módny doplnok v podobe ruksaku, tašky či ľadvinky. Postačí len napísať a dohodnúť všetky detaily.

A zároveň sa úžasná @merien.needle rozhodla venovať ľadvinku podľa vlastného návrhu do súťaže, ktorá bude prebiehať na Instagarmovom účte @hellovali od 13.06.2021 do 20.06.2021 ! Neváhajte sa zapojiť, tešíme sa vás 🙂

Pomalý šatník / 10 x 10 výzva

Výzva s názvom 10 x 10 nie je matematická rovnica, ale skratka pre desať dní X desať outfitov. Hlavným princípom tejto výzvy je poukázanie na fakt, s akým malým množstvom oblečenia si úplne v poriadku a bez krvavých sĺz dokážeme postačiť na 10 dní nášho pozemského života.

Zároveň mnohých možno prekvapí, že nedokážu nájsť vo svojom šatníku základné kúsky, ako biela košeľa či biele tričko. Jajáj ! Tak možno práve tu je “pes zakopaný”. Ak ste ten typ, ktorý stojí ráno 20 minút pred skriňou a roní slzy so slovami : “zas si nemám čo obliecť…” možno postačí dokúpiť biele bavlnené tričko a popelínovú bielu košeľu a ranný problém je vyriešený. V sekáči alebo na swapoch medzi kamošmi sa určite niečo pekné biele nájde. Toto je môj zoznam oblečenia na 10 dní, kedže som sa od včerajšieho dňa zapojila do výzvy 10×10.

Môj zoznam na 10 dní

  • 1 x biela popelinová košeľa
  • 1 x biele bavlnené tielko
  • 1 x biele bavlnené tričko
  • 1 x čierne široké nohavice
  • 1 x rifľová bunda
  • 1 x sukňa
  • 1 x šaty
  • 1 x čierny svetrík
  • 1 x šľapky
  • 1 x biele tenisky

Do zoznamu sa nepočíta spodné prádlo a doplnky. Nerátala som ani pyžamo.

Ja som si naviac pridala do zoznamu čierne termo tričko, športové legíny a Martinovu čiernu bundu, aby som mohla ísť s nosičom vonku aj v trošku chladnejšom alebo podvečernom počasí.

Ak je niektorý kúsok z vášho šatníka pre vás počas 10 dní nevyhnutý, ja osobne by som ho do celkového počtu 10 ks nerátala. Ako napríklad pracovný odev alebo ak je pre vás nevyhnutná veľká bunda do ktorej zapnete seba aj dieťa v nosiči.

Dajte si však pozor na farby a materiál, aký zvolíte do svojho kapsulového šatníku na 10 dní. Pravdepodobne budete prať v práčke všetko dokopy, preto odporúčam zvoliť podobné farby a materiály, alebo aspoň také, ktoré sa medzi sebou nefarbia.

Možno si mnohí poviete : “uf, koľko kusov oblečenia už len potrebuje mama na materskej ?” No ja rozhodne nie som ten typ človeka, ktorý prežije v pyžame 1/2 dňa a druhú 1/2 dobojuje v špinavých teplákoch. Áno, mám aj ja svoje dni, kedy by som najradšej strávila len v legínach alebo teplákoch. No ja si pokojne oblečiem šaty a spravím si make up aj napriek tomu, že plánujem stráviť zvyšok dňa len doma. Nepotrebujem sa nahodiť len preto, aby ma niekto videl. Robím to pre seba, pre svoj dobrý pocit. V tomto prístupe neskutočne obdivujem francúzske ženy. Oni vzdávajú úctu svojmu dňu ešte aj v noci, kedy si obliekajú len pekné pyžamá. Vraj preto, že aj noc je súčasť ich dňa a takto krásne si ho poctia.

Za mňa odporúčanie – vyberte si do kapsulového šatníka na 10 dní niečo pekné. Čo vás najviac robí šťastným ? Sú to šaty ? Sukňa ? Alebo nohavice ? Never mind, noste si čo sa vám páči a čo vás robí šťastným. Či svoj čas trávite “len” doma alebo brázdite svet z hora nadol.

Home / Výstavba rodinného domu, náš najväčší DIY projekt !

A je to tu ! Postav dom, zasaď strom, hurá !

Rozbehli sme náš najväčší DIY projekt, výstavbu rodinného domu. Už je to takmer druhý rok, odkedy sme začali vybavovať všetky potrebné papiere na výstavbu domu. Nebyť najtrpezlivejšieho a najodhodlanejšieho Martina, určite by sme nezačali s výstavbou domu ani teraz, po takmer dvoch rokoch. Ale o byrokracií a čakačkách na slovenských úradoch o tom potom, to je na jeden celý samostatný článok.

Musím verejne prehlásiť, že ja osobne by som to nedala. Nie že by som nezvládla vybavovanie papierov, pretože ak naozaj veľmi chcete, vybavíte si to samostatne od začiatku až po stavebné povolenie, ako to bolo v našom prípade. Martin mal naozaj trpezlivosť a priebojnosť pri vybavovaní všetkých povolení a ja, no ja by som na to všetko nemala ani energiu, ani silu a predovšetkým nervy.

Martin všetko sám svedomito a poctivo vybavoval a ja som len neveriacky krútila hlavou. Ja by som si už asi dávno kúpila len malú maringotku niekde pri lese, alebo starý rozpadnutý dom niekde v Štiavnici a žila poctivý vidiecky život. No je mi úplne jasné, že svoje je svoje. Môžeme ( aj sme si ) naprojektovali dom presne taký, po akom sme vždy túžili. Všetko bude krásne, nové a čistučké. Navyše si budeme robiť celú výstavbu svojpomocne a tak máme zaručené, že práca bude poctivo a kvalitné odvedená.

No ale od úplného začiatku.

Prečo sme sa rozhodli bývať na Orave, na Slovensku ? Skúšali sme to ešte v začiatkoch v zahraničí a bohužiaľ alebo bohuvďaka, nám to nevyšlo a vrátili sme sa späť na rodnú hrudu. Pred takmer dvoma rokmi, sme začali riešiť otázku samostatného bývania. Padlo mnoho návrhov, no ako to u nás chodí, jeden sníva o voze, druhý sníva o koze a kým zosynchronizujeme naše spoločné sny, trvá to niekedy naozaj dlho. Aj roky, fakt, neklamem. Nakoniec to dopadne tak, že upustí jeden uzdu aj druhý, kývneme rukou a začne sa konať. Naskytla sa nám príležitosť pozemku v Martinovej rodnej obci a tak sme obaja prikývli a zhodli sme sa.

Po dohode padla otázka projektu domu. Je to veľký záväzok a zodpovednosť vybrať taký dom, ktorý sa nám bude páčiť po celý život a bude nám slúžiť najlepšie ako vie.

Vždy som mala vo svojej vízií o vlastnom domčeku útulný vidiecky dom s modernými prvkami a odkazom na slovenskú architektúru. Nevedela som nájsť nič, čo by nás oslovilo. Prechádzala som rôzne projekty, obrázky, návrhy. Hľadala som v histórií architektúry starých slovenských domov. Nič nás veľmi neoslovilo, pretože sme snívali mať niečo “špeci” niečo viac, ako majú obyčajné slovenské domy.

Až v jedno pekné jarné ráno som našla na internete projekt rodinného domu s otvoreným stropom a galériou nad kuchynskou linkou a špajzou ukrytou pod schodami. Na Pinetreste som mala už roky uloženú plnú nástenku škandinávskych polodrevených domov bez presahov strechy. Napadlo ma, že by bolo skvelé prepojiť krásny minimalistický severský dizajn architektúry so špecifickým prevedením otvoreného interiéru domu.

Projektantovi sme na pozemku prezdieľali náš návrh. ” Len aby tu zapadol do prírody, aby ničím nenarúšal prostredie. Jednoduchý, severský dizajn s prírodnými prvkami. Nemusí byť veľký, no dostatočne veľký na to, aby sa do domu vošlo všetko to, čo potrebujeme. Predstavte si ho produkt od Ikei. Prinesiete si domov malú krabicu z ktorej vybalíte celý dom.”

Tak aj bolo. Máme jednoduchý no zároveň prepracovaný každý jeden kút v našom dome. Je rozdelený na 2 časti : denná časť a nočná časť.

Tieto dva sektory sa napájajú k sebe v prostriedku, pri hlavnom vchode.

Denná časť sa skladá z : obývačky a prechodom na terasu, jedálenského kúta so sedením v okne na parapetnej doske, barového pultu, ktorý oddeľuje kuchyňu od jedálne a obývačky, kuchynskú linku v tvare U s rohovým oknom a výhľadom na prírodu, vstvanými dverami v kuchynskej linke, ktorá je vstupnou bránou do špajze ukrytej v schodisku a galériou, ktorá sa bude nachádzať nad kuchyňou. Galéria bude mať francúzske okno s výhľadom na prírodua zároveň to bude aj môj ateliér a kreatívne miesto na tvorbu. Táto denná časť bude s otvorenými 5,5 m vysokým stropom.

Nočná časť je v druhej polovici domu. Nachádza sa v nej garáž, pivnica ( ktorú sme nechceli ) ale nakoniec sa možno predsa len zíde ( teraz sa Martin zasmeje ), ja som ju razantne odmietala, pretože mi to príde zbytočné si dnes vstavať pivnicu. No bol by to priestor, ktorý by sa tak či onak musel zasypať hlinou a tak sa nakoniec vytvorí. A ktovie, ajáj, možno hudba budúcnosti raz prinesie, že tam budem mať keramickú dielňu a hrnčiarsky kruh a pec na vypaľovanie keramiky. Ale o tom potom.

Nočná časť domu ako ju nazývame sa skladá z toalety, technickej miestnosti, chodby a schodiska v ktorom bude zabudovaný úložný priestor. Na poschodí nad garážou ( pretože nad kuchyňou je otvorený strop) budú tri spálne, kúpelňa so strešným svetlovodom ( nedávame si strešné okná ), samostatná toaleta a úložný priestor pod strechou podobný šatníku. Z chodby, ktorá vedie k izbám bude možné padacími dverami vyliezť do samotného špicu domu alebo do takzvanej povaly, na ktorej nebudú okná, no bude slúžiť ako odkladací priestor.

Aby som nezabudla v izbách budú francúzske okná a spálne nebudú vôbec veľké, len na základné potreby ako je skriňa, posteľ, stolík a podobne. Balkóny nemáme. Joj, ani nechceme, stačil nám balkón v paneláku. Radšej si vychutnáme kávičku na terase.

Ešte by som spomenula kúpelňu. Vaňu zatiaľ neplánujeme, len sprchový kút v štýle Walk-In. Skrinku, umývadlo, práčku a bielizník. Nič veľké, len to základné, čo kúpelňa má obsahovať.

Všetko minimalistické v prírodných farbách a materiáloch v seversko škandinávsko – slovenskom štýle. Určite nie preplácané, preto si chceme dať skutočne záležať na výbere nábytku, farieb a materiálov.

Ja sa smejem, že radšej budem spať pol roka na paletách, ale počkám si na peknú posteľ. Pretože viete čo je najhoršie. Ak niečo súrne potrebujete, kúpite prvé čo ponúkajú v obchode. Potom to dopadne tak, že sa vám to o mesiac nebude páčiť a máte tri možnosti : predať ( čo sa nemusí vždy a je to pod cenu ), vyhodiť ( a jáj ) alebo sa na to pozerať niekoľko rokov a gúľať očami, pretože sa musíte pozerať na niečo, čo sa vám absolútne nepáči a nezapadá to do vášho interior design.

Samozrejme nie je dom len o vnútrajšku, ale i zovňajšku. Preto predbežný plán na vzhľad našej záhrady je nasledovný –

  • pergola ( drevený prístrešok ) nad vstupom do domu a nad terasou
  • drevený obklad domu z prednej časti od cesty
  • zámková dlažba v prírodnom kameni pred domom a vstupom do garáže
  • dostatočne vysoký a zabezpečený plot, aby cezeň neprešla ani čivava ( nemáš zač Coco )
  • prírodný plot po stranách pozemku z živého buku
  • vyvýšené záhony pozdĺž zadnej strany záhrady
  • do budúcnosti sklenník
  • compost stage
  • terasa

Rastliny, kry a stromy, ktoré budeme mať v záhrade musia spĺňať estetický, ale i funkčný význam. V našej predstave je záhrada, ktorá sa stará sama o seba a vytvorí akýsi vlastný ekosystém.

Tak napríklad v prednej časti záhrady by som chcela mať eukalyptus, ktorý môžem celoročne využívať na výrobu vencov. Levanduľové kry, čučoriedkové kry, čerešňu, jabloň, slivku alebo aj napríklad také severské kaki. Bylinkové záhrady alebo tzv. Green wall na betónovej nosnej stene pod garážou.

Veľkým kritériom nášho domu bolo, aby bol samostatný, funkčný, estetický a ekoligický. Čo sa týka vykurovania, budeme používať tepelné čerpadlo a fotovoltaické panely.

Verím, že to pochopíte, no nakoniec som sa rozhodla nezdieľať verejne projekt nášho domu. Samozrejme budem s vami zdieľať to, ako postupujeme, inšpirácie na interiérový dizajn, záhrady, nápady, DIY a rôzne iné. Postupne vám odkryjem vzhľad nášho projektu.

Nuž, tak Martin postaví dom a ja z neho vytvorím domov.

Vegánske dukátové buchtičky s vanilkovým krémom a malinami

Piatok v školskej jedálni pamätáme všetci, všakže. Dukátové buchtičky z polotovaru a vanilkový krém tak riedky, až sa prelival cez okraje taniera. Oh joj, pritom tak dokonalé a jednoduché sladké jedlo na prípravu.

Ak pripravíme krém napríklad z kokosového mlieka a ešte na horúce buchtičky posypeme mrazené či čerstvé maliny, môžeme tento recept povýšiť bez akýchkoľvek výčitiek na sviatočné. Dokonalosť nad všetky dokonalosti.

Hlavne, nevynechajte maliny ! Tie dodajú celému receptu výnimočnosť !!!

Čas prípravy . 1 a ½ hodiny Náročnosť : stredná Počet porcií : 4 – 5 porcií

Jednoznačne najlepšie dukátové buchtičky aké ste kedy jedli. Jemné a nadýchané s vanilkovým krém sa doslova rozplývajú na jazyku. Prepojenie horúceho krému a studených sviežich malín vytvoria dokonalú kombináciu. 

POTREBUJEME 

  • 220 g preosiatej polohrubej múky
  • 280 g preosiatej hladkej múky
  • 350 ml teplého rastlinného mlieka
  • 20 g čerstvého droždia 
  • 50 ml rastlinného oleja + olej na namáčanie
  • štipka soli 
  • 5 PL kryštálového cukru
  • 1 PL vanilkového cukru
  • 1 ks zlatý klas
  • 1 l rastlinného mlieka 
  • hrsť čerstvých / mrazených malín

POSTUP

Rastlinné mlieko zohrejeme a rozmiešame s 1 PL kryštálového cukru. Do teplého mlieka s cukrom rozdrvíme 20 g čerstvého droždia. Necháme nakysnúť prikryté čistou utierkou 15 minút. Do misky preosejeme 220 g polohrubej múky a 280 g hladkej múky. K múke primiešame štipku soli a 2 PL kryštálového cukru. 

K suchej zmesi primiešame vykysnutý kvások. Prilejeme 50 ml rastlinného oleja a vypracujeme nelepivé cesto ( neprisypávame múku ).

Vypracované cesto z vrchu poprášime hladkou múkou. Misku prikryjeme tanierom alebo suchou utierkou a necháme nakysnúť na teplom miesto 1 hodinu. 

Rúru predhrejeme na 200℃.

Cesto preklopíme na pomúčenú dosku a jemne vypracujeme tvar podlhovastého valca. Z valca odkrajujeme menšie časti s šírkou približne 2 cm. Odkrojené časti, namáčame z bočnej strany do rastlinného oleja a ukladáme tesne vedľa seba na plech vystlaný papierom na pečenie. Nenamáčame celú buchtičku, postačí len časť, ktorá sa bude dotýkať druhej buchty. 

Buchtičky vložíme do rúry a pečieme približne 15 minút. Po 15 minútach skontrolujeme buchtičky. Ak nemajú na povrchu hnedkastú kôrku, dopečieme ešte 3 minúty. 

V hrnci ohrejeme 900 ml rastlinného mlieka, ktoré osladíme 2 PL kryštálového cukru a 1 PL vanilkového cukru. V 100 ml mlieka vymiešame 1 balík zlatého klasu. Do vriaceho mlieka vylejeme vymiešaný zlatý klas a varíme do zhustnutia.

Dukátové buchtičky podávame s vanilkovým krémom a posypané čerstvými malinami alebo mrazenými malinami. 

Dobrú chuť 

Tipy na knihy o bábätkách, rodičovstve a psychológií

Šťastie praje pripraveným ? – tuším sa to tak hovorí. Netuším, či existuje príručka alebo “správna” príprava na tehotenstvo / rodičovstvo, pretože každé telo je iné, každé tehotenstvo je iné a samozrejme – každé bábätko je diametrálne odlišné.

No sú isté situácie, ktoré prípravou a dostatočnou informovanosťou môžeme lepšie pochopiť. Prečo sa niektoré fyziologické zmeny dejú – v tele ženy, v tele bábätka. Psychológia, emócie či základné potreby bábätiek. Ako reagovať a zároveň ako nereagovať v mnohých situáciách pri výchove malého človeka. Z rád si môžete “vycucnúť” len toľko, koľko potrebujete.

Nad niektorými sa zamyslieť a naopak nad ďalšími zas povzniesť.

Inšpirujte sa a nechajte sa inšpirovať. Počúvajte svoju intuíciu. Vaše telo, vaše dieťa, ktoré spoznáte jedine vy.

  1. Samostatné dieťa alebo ako sa stať lenivou mamou ( Anna Bykovová )

Detská a rodinná psychologička Anna Bykovová odpovedá na otázky prečo sa stať “lenivou mamou”. Prečo je niekedy veľmi dôležité ponechať dieťa robiť veci samostatne, aj keď nás to častokrát môže stáť kopec “nervov” a času. Prehnanou starostlivosťou a zastávaním názoru, že dospelý vedia všetko lepšie a rýchlejšie, dávame dieťaťu dostatočný dôvod myslieť si to tiež. Veľmi dobre spracovaná, miestami až komicky napísaná knižka o tom, že byť občas lenivý a nepomáhať deťom vo všetkom, nemusí byť automaticky znakom zlého rodiča. 7/10

2. A dosť ! Francúzske deti nevystrájajú pri jedle ( Pamela Druckermanová )

Úžasná knižka, ktorú som doslova zhltla. Predpokladám, že čitatelia tejto francúzskej výchovy sa rozdelia na dve skupiny – toto v živote nie a toto presne áno. Ja som niekde v strede, no prikláňam sa viac k áno ako nie. V skratke je to kniha o tom, ako jedine spokojná mama vychová spokojné dieťa. Nie je okamžite vinná, ak si odkrojí kúsok času len pre seba. Kniha o tom, ako dieťa už od skorého a útleho veku ( pre Francúzov ideálne od narodenia ) vedú v rámci normy k výchove cadré, čiže istej normy. Učia ich rešpektu, slušnosti a správajú sa k nim, ako k dospelým bytostiam. Nerobia medzi deťmi rozdiel v komunikácií či stravovacích návykoch. Deti sa vedia pozdraviť, prespať pokojne aj celú noc a nenarobiť neporiadok v reštaurácií. Na knižku si musí spraviť názor každý sám, no podľa mňa je veľmi zaujímavo napísaná a ponúka pohľad výchovy z iného uhla pohľadu. 8/10

3. Psychológia pre milujúcich rodičov – najnovšie vedecké poznatky prakticky a ľudskou rečou ( Jana Bašnáková, Eva Vavráková, Jana Zemandl )

Praktická ( podľa mňa povinná ) príručka pre každého, kto vychováva batoľa. Ako pochopiť dieťa od narodenia až po jeden rok života ? Jednoduchá a zrozumiteľná príručka psychológie, ktorá sa odohráva vo svete malého človeka. Kniha vás prevedie doslova všetkým. Od jeho malého sveta v maminom brušku, prvým pohľadom na svet, prvým spánkom vo svojej posteli ale aj prvými prekážkami vo svojom maličkom svete.

O tom, ako jediná komunikácia s vami je plač, ako sa dieťa do jedného roka života nedokáže rozmaznať, ako veľmi je odkázané na vás. Poniektoré procesy sú jednoducho fyziologické a na ich dozrievanie si musíme počkať. Zrozumiteľne spracovaná vedecká kniha, ktorá mi už teraz pomohla pochopiť mnoho faktov o živote a psychológií bábätiek. Odporúčam 10/10 !

4. Montessori pre batoľatá ( Simone Davies )

Na Montessori knižku si nechávam neustále čas. Ak sa potrebujem inšpirovať alebo si prečítať kúsok zaujímavého textu, otvorím knihu, nasajem dostatočné množstvo informácií a odložím na poličku. Montessori knižka je práve jednou z tých, ktoré otvárate po celý rok. Veľmi sa mi páči celý kocept a učenie Montessori. Aby som v skrate vysvetlila čo znamená Montessori je to toto :

“Montessori pedagogika je alternatívna a svetovo uznávaná metodická sústava. Skladá sa z filozofie rozvoja dieťaťa a z konkrétnych praktických postupov s pomôckami. Vznikla na základe pozorovaní Márie Montessori o vývine detí v ranom veku. Základné heslo Montessori filozofie znie – pomôž mi aby som to dokázal sám. ” píše o Montessori metóde eduworld.sk

Montessori domácnosti sú prispôsobené svetu detí. Všetko je na dosah ruky a vo výške ich očí. Aby si samostatne vedeli napríklad obuť topánky, či zaliať vlastnú bylinkovú záhradku. Montessori je o učení sa, nie príkazoch. Montessori hračky sú zväčša náučné, senzorické, umelecké či hudobné. Sú predovšetkým vyrobené z prírodných materiálov a zastávajú heslo menej je viac. Je skutočne množstvo krásnych Montessori aktivít s deťmi od batoľaťa až po školský vek. Montessori metóde sa budem na blogu venovať častejšie. Nakoľko mám v pláne Eliáša viesť touto metódou, plánujem vyrábať rôzne hračky, aktivity, či prispôsobovať mu jeho “hrací” priestor podľa zásad Montessori. Za mňa 10/10 do každej knižnice.

  • TIP na sériu dokumentárneho filmu na Netflixe – Babies a najväčšiu bizarnosť o mamách a ich deťoch ( berte s neskutočne obrovským nadhľadom ) Yummy Mummies

TIPY NA PODCASTY o pôrode a tehotenstve

  • Prvý pôrod : Čo ženy čaká v pôrodnici
  • Pôrod nemusí byť horor. Ako na to ?
  • Pôrod v pôrodnici na Slovensku od A po Z
  • Predporodni kurz a vse o priprave na porod s Mgr. Pavlou Kasparkovou
  • Príprava na pôrod v pôrodnici s pôrodnou asistentkou Mgr. Martinou Didekovou
  • COVID-19 a tehotné: MUDr. Peter Kaščák
  • Tamara Klusová o porodech a materstvi – Nastav dUŠI

TIPY NA APLIKÁCIE v TEHOTENSTVE

  • Pregnancy+ ( každý týždeň nové informácie, denníček, bábätko prirovnáva k veľkosti ovociu…)
  • Modrykonik.sk – nakúpila som tam 90% detského oblečenia ( prosím len si tam nechoďte po rady )

Pripravené aplikácie po tehotenstve

  • Promama ( dojčenie, fľaška, stretká, záznamník, lieky, výlety … všetko v jednej aplikácií )
  • Uspávač ( zvuk práčky, fénu, dažďa, biely šum … )
  • Baby+ ( pokračovanie Pregnancy+)
  • Huckleberry ( niečo podobné ako Promama s tým rozdielom, že aplikácia je zahraničná )
  • Nursing time ( časovač dojčenia )

Mohli ste si všimnúť, že sa rada pripravujem dopredu. Samozrejme existujú aj mnohé iné knižky, filmy, podcasty či aplikácie. Ja som si vybrala tieto, no budem veľmi rada, ak mi napíšte dolu do komentára, aké ste si vybrali vy a aké vyhovovali vám.

PS : tento článok je písaný počas môjho tehotenstva, pred príchodom Eliáša na svet.

Napísať mi môžete aj na môj instagramový účet @hellovali, kam pravidelne pridávam fotky, tipy a postrehy z mojich všedných dní.

DIY pre bábätká / ako si vyrobiť hračky na hrazdičku

Ak máte chuť si niečo pekné vyrobiť a pri tom spotrebovať aj nepoužívaný materiál, ste tu správne. Ak by mi niekto pred dvoma mesiacmi povedal, že bábätká sa dokážu hrať, asi, nie asi ale určite by som mu neverila. Ako sa dokáže mesačné, dvojmesačné bábo hrať samé ? Verejne prehlasujem že drevená hrazdička bola jednou z najlepších investicií aké sme podnikli. Hranie s hračkami na hrazdičke sa stalo našim rituálom. Dojčenie, prebaľovanie, obliekanie, rozprávanie, cvičenie na brušku a hrazdička. Vytiahnem hrazdičku a mám 15 niekedy až 20 minút nato, aby som si v pokoji uvarila kávu, pripravila raňajky alebo najnovšie zamiesyla cesto na kváskový chlieb.

Ak vám môžem odporučiť, vyrobte si alebo prehľadajte bazáre a kúpte si drevenú hrazdičku, pretože

  • krásne zapadne do celkového interiéru vášho domu
  • prakticky sa rozloží na 5 klátikov a uschová v krabici
  • prvé predmety, ktoré bábätká spoznajú by mali byť prírodného charakteru
  • menej je niekedy viac
  • rôznorodosť a variácie ( viete si na hrazdičku povešať hračky od výmyslu sveta )

Prírodné materiály sú alfa a omega. Nie len že krásne zapadnú do celkového interiéru, ale veľmi prakticky ju viete neskôr rozložiť a uchovať v krabičke pre druhého súrodenca.

Eliáš má hrazdičku z druhej ruky, nemá ani jeden škrabanec a kúpili sme ju za polovičnú cenu z tej pôvodnej. Momentálne má na hrazdičke povešané vyrobené hračky, ktoré majú rôzne materiály a sú zvukové ( na opačnej strane je prilepená rolnička ) čiže pri dotyku vydávajú zvuk. O pár dní mu plánujem obmeniť hračky na hrazdičke a vytvorím mu napríklad “prírodovedu” na hrazdičku mu povešám drievko, šišku alebo list.

Variácie sú skutočne rôzne. Aby ste dieťa zaujali, môžete mu povešať na hrazdičku napríklad farebné stužky, drevené krúžky či rôzne predmety, ktoré vytvárajú pri dotyku zvuk.

Na výrobu som použila

  • vrúbkovaný papier, ktorý sa tažšie strihá a na okraji sa vytvoria biele ryhy, no je to iný materiál a rohy nie sú ostré ako pri klasickom tvrdom papiery
  • drevené korálky
  • stužky
  • prírodné lanko
  • šablóny lesných zvierat
  • rolničky
  • tav pištoľ
  • nevyužívaný lapač snov, ktorý som zreciklovala
  • ceruzku a nožnice

Šablónu zvieratiek som našla na Pintereste. Tlačiareň bola pokazená, tak som si obrázok stiahla do počítača, priložila na obrazovku kancelársky papier a obkreslila, ako za starých školských čias.

Šablónky som vystrihla a obkreslila na vrúbkovaný papier. Dierkovačom som vyrobila dierku na stužku a zavesila na hrazdičku.

Na prírodné lanko som si navliekla drevené korálky a ukončila ho prvou časťou lapača a tou boli pierka.

Druhá časť obsahovala kruh so sieťou, ktorú som oblepila rolničkami. Finálny výsledok kruhu z lapača má vzhľad hudobného nástroja.

Dodatočne som na každé zvieratko dolepila jednu rolničku, aby pri dotyku zazvonilo a tým zaujalo pozornosť bábätka.

Tento návod alebo inšpiráciu na DIY hračky by som zhrnula asi takto “ako málo stačí ku šťastiu” aka návod na to, ako si ráno mama stihne vypiť kávu ešte horúcu.

Majte krásny zvyšok dňa kamoši !

Life with a newborn / druhý mesiac, výbavička pre bábätko

“Nie, ja to určite potrebovať nebudem.”

Bola moja pohotová odpoveď na všetko čo bolo – nemoderné, staré, dnes sa to už nerobí / nenosí. Samozrejme ešte deň predtým, ako nás mali pustiť z pôrodnice som narýchlo zháňala zavinovačku, pretože bez nej by si svoju existenciu drahý pán kráľ Eliáš nevedel predstaviť.

Či látkové plienky, ktoré som mala kúpené len v 5 ks balení. Ha ! Aj bez látkovania potrebujete plienky na podloženie do zavinovačky, ako vložku do ortopedickej plienky, na odgrgnutie, na podloženie pri prebaľovaní, na čistenie a a a … látkové plienky na kilá – ideálne biele, bavlnené. Pretože 5 ks spotrebujete v priebehu dvoch hodín.

Nenakupovala som bez zmyslu a rozmyslu dopredu, pretože som po celé tehotenstvo zastávala teóriu “nežijeme v stredoveku”. Všetko si dokážem pohodlne a rýchlo objednať domov, ak to budem nutne potrebovať. No poniektoré položky si jednoducho chcete odškrnúť zo zoznamu TO – DO výbavička, pretože to tak majú všetci. Potom kúpite napríklad prebaľovaciu podložku a prebaľujete už druhý mesiac na bavlnenej plienke. Či odsávačku mlieka a odsajete si ho presne raz. A to len či funguje vôbec správne.

Do bodky každá mama vám povie “počkaj, kým príde bábätko a uvidíš, čo budeš potrebovať.”

Takáto slabá príprava na prvé dieťa ?

Bábätko v skutočnosti nepotrebuje toho veľa, no my potrebujeme mať pocit, že sme mu dali všetko len to najlepšie. Jeho príchod je pre nás oslavou a my ho túžime privítať s veľkými darmi a uľahčiť mu jeho náročné začiatky na tomto veľkom svete.

Každé bábätko je rozdielne. Jedno miluje húpanie a druhé kočík. Tak ako ja rada píšem a vy čítate ( aspoň dúfam ).

Ak by som mohla prehovoriť za nášho syna, tak jednoznačne miluje pohyb. On ho zbožňoval už v bruchu. No nepredpokladala som, že ho bude v takej miere a rozsahu potrebovať aj po narodení. Nezaspal bez kolísania, húpania, chodenia, kočíkovania. Vyvrcholilo to mojimi dvoma presilmi na oboch rukách. Mnohokrát som ľutovala, že nemáme kolísku, že nemám novorodeneckú vložku do nosiča, že nemáme elektrické kresielko. Dnes má Eliáš 2 mesiace a kedže nemal toto všetko vyššie spomenuté, musel sa naučiť doma spávať bez pohybu, pretože kočíkovať nie je možné 24 hodín denne. Aj napriek tomu, že prvé týždne uspávania boli náročné, som úprimne hrdá na to, že nie sme zasypaní hromadou detských nutností.

Rozhodla som sa preto pre vás spísať 10. vecí, ktoré sme využili pri Eliášovi. Schválne píšem pri “ELIÁŠOVI” pretože ak to využil on, neznamená, že to nutne využijete aj vy. Môžete sa inšpirovať či zapísať si to do svojho TO – DO listu výbavička.

  1. Zavinovačka – ktorú som hrdinsky a nástojčivo odmietala. Prvú sme mali požičanú a druhú sme museli dokúpiť, aby sa mohli prestriedať. Odporúčam úplne jednoduchú, idálne požičanú alebo z druhej ruky a na zaväzovanie. Nevyužijete ju dlhšie ako mesiac či dva.
  2. Hniezdo – bolo pre mňa blbosť na prvú. Môžem použiť vankúš na kojenie alebo zrolovať deku a obtočiť ju okolo postieľky. To som však netušila, že v noci bude spávať s nami a cez deň hocikde, len nie v postieľke. Dnes už spáva počas dňa ( ak sme doma ) v postieľke, no hniezdo je využívané na sto percent. Poslúži výborne aj ako podložka na hranie, aby sa bábätko nepretočilo z postele na zem.
  3. Hrazdička na hranie – bábätko sa potrebuje hrať ? Hlúposť. Lapač prachu. Moderný výrobok. Moje odpovede pred dvoma mesiacmi by boli presne takéto. Drevenú hrazdičku som našla na bazári za polovičnú sumu v top stave. Máme ju doma týždeň a ja si v pokoji pripravím ráno kašu či poobede uvarím kávu. Na hrazdičke má Eliáš vyvesenú farebnú žabu, ktorú dostal ako darček. Naučil sa zdvíhať nohy, chytiť žabu za ruky a za krúžky a poriadne ňou otrieskať hrázdu. Ozaj, batoľatá sa skutočne dokážu hrať ? Prečo mi to niekto nepovedal skôr ?
  4. Mojžišov kôš – pekné, ale zbytočné. Takáto reakcia pravdepodobne zaútočí na vás z vášho okolia. Kupovala som ho z bazáru za 1/2 cenu a aj napriek tomu že sa mi 1. veľmi páčil – pretože dizajnovka, 2. prenosná postieľka je super vec. Tak môžme s Eliášom presádzať na balkóne kvety či variť v kuchyni.
  5. Spací vak – využívame momentálne. Prejsť plynulo od zavinovačky k spaciemu vaku je výmysel hodný Nobelovej ceny. Nelámte si hlavu drahými vačkami, ako ich familiárne nazývam. Bazáre a Modré koníky sú plné super vačkov v top stave.
  6. Čiapočky na zaväzovanie – sú jediné, ktoré sme z tých 10 ks ktoré mám v šuflíku skutočne využili. Vymyslieť čiapku pre novorodenca, ktorá nemá šnúrku pod krk je neskutočná hlúposť na prvú. Čiapočky som kupovala zo Zary.
  7. Zavinovacie body – prosím používajte len zavinovacie, ak sa chcete vyhnúť rozbitým nervom pri prezliekaní v priemere osemkrát za deň. Musím povedať, že body som kupovala v Lindexe, Zare, H&M, Lupilu, Pepco a Tesco. Moja úprimná recenzia, ak sa jedná o strih a kvalitu je takáto – Pepco, čistá katastrofa; Lupilu po vypratí vyzeralo ako šaty; Tesco 50/50; H&M čakala som trošku viac, ale môže byť; Zara – chválitebné ( dobrý materiál aj strih ), objednala som však body cez hlavu; Lindex – Ďakujem za super oblečenie, aspoň ty si mi zachránil moje zúbožené nervy po pôrode. Lindex sa nevypral, nescvrkol, nevyťahal. Drží tvar a farbu. Má super strih, materiál a najmenšia veľkosť sa dokáže zväčšovať ešte 3 mesiac. Body sú síce drahšie, no verte mi, oplatí sa investovať. Navyše sa určite dajú nájsť za 1/2 cenu na bazároch alebo počkať do výpredaju, takto som nakúpila aj ja.
  8. Pyžamká na zips – urýchlia toľko času. Počas materskej “dovolenky” hrá čas proti vám. Každá ušetrená minúta sa počíta. Najmä v noci, ak prezliekate už 3 pyžamko a cítite sa ako kvalitne prevalcovaný zombie. Trafiť cvočky k sebe a ešte ak preskočíte jeden rad, dovidenia. Pyžamko na zips, vynález roka.
  9. Kôš na plienky – je klasika nad klasiky, no určite ho ocení každá mama. Najskôr som chcela taký ten super moderný, ktorý vám po vhodení stočí plienku do sáčku. No vždy si položím otázku : ” ako využijem túto či tamtú vec o pár rokov ? ” Objednala som úplne obyčajný kôš, ktorý pripomína vedierko na vodu s pokrievkou. Účel spĺňa a neskôr sa môže využiť napríklad ako vedro na utieranie dlážky.
  10. Pančuchy – sú skvelá retro alternatíva polodupačiek. Navyše pančuchy od Jeej DESIGN či Mile vám vystačia jedny na pol roka. Chvála, že som kúpila len jedny polodupačky a nezaplatila zane nekresťanskú sumu. Ak sa pýtate prečo, odpoviem vám : ” NEVYUŽILI SA ANI JEDEN X. ” Tesné na brušku a nohy pokrčené. Nie, nabudúce radšej dokúpiť o jeden pár pančúch naviac.

Samozrejme osvedčilo sa nám kopec iných vecí ako lampička, cumlíky od BIBS, capačky od Lodger, detský olej od Weleda, kontrastné kartičky, kolotoč, hracie zvieratko, ovečka na uspávanie s bielym šumom, postieľka, kočík…

Ak by som mohla vrátiť čas, určite by som si kúpila novorodeneckú vložku do nosiča, pretože šatka … ah šatka. Dobre, ostanem pri tom, že ju možno neviem používať.

Druhýkrát by som taktiež vyberala kočík podľa hmotnosti, pretože ten náš je pre mňa ťažký. Hlavne preto, že ho musím 3 krát denne znášať a vynášať po schodoch, pretože na prízemí nie je výťah.

Čo plánujem kúpiť v najbližšej dobe je clona na kočík proti slnku, pretože prehadzovať plienku cez kočík je síce minimalistické, no ak ju zbierate už tretí krát zo zeme, pretože ju odfúkol okoloidúci kamión, máte dosť.

Ako som už spomínala, čas ide proti vám. Každá vychytávka a ušetrený čas znamená chvíľka oddychu alebo voľného času na tvorbu, cvičenie, pečenie, čítanie … čokoľvek čím by ste sa na pár minút odreagovali.

Hej, hoj easy peasy lemon squeezy ! Mamasita hlavu hore – sme v tom všetky spoločne.

@nikolhrubjak “Najťažšie momenty v živote nás formujú do tej najdokonalejšej podoby.”

Nikola Straková, manželka, maminka troch krásnych detí, influencerka na sociálnych sieťach, kreatívna a inšpiratívna duša, ktorá tvorí neuveriteľne plnohodnotný kontent. V neposlednom rade moja suseda o dva vchody vyššie.

Pred šiestimi rokmi sme s Nikou cestovali spoločne autobusom do vedľajšej dediny. Ona cestovala za Jančim a ja za Martinom. Mali sme 18 rokov, boli sme bezdetné a “slobodné”. Nika mi s nadšením rozprávala o práci modelingu a živote v zahraničí. Ja som ju so zatajeným dychom počúvala a automaticky rátala v hlave počet zastavení autobusu, pretože na šieste som vystupovala. Naša spoločná cesta mestskou dopravou trvala pol druha hodiny, no pokojne by sme mohli cestovať dookola celý deň a ja by som ju počúvala s ústami otvorenými dokorán.

Dnes sme už obe matky, manželky a žijeme každá odlišný, no predsa v niečom rovnaký život. O rozhovore s Nikol som premýšľala už minulý rok, počas môjho očakávania prírastku do rodiny. Napokon som sa rozhodla počkať až do narodenia nášho syna, aby som dokázala intenzívnejšie precítiť veľkolepý svet menom Materstvo.

Nikol, aké boli tvoje začiatky materstva, v krátkosti nám ich opíš…

U mňa boli začiatky miestami krásne a miestami veľmi náročné. Spomínam si na to, aká som bola neustále unavená, bojovala som s dojčením a bolesťami bruška u dcérky. Ako novopečená mama som naozaj nevedela, čo robím zle. Boli chvíle, kedy som bola naozaj zúfalá a hovorila si, že som zlá matka. Určite v tom zohrali úlohu aj hormóny. Pretože keď si to premietnem, tak pri všetkých troch deťoch bolo šestonedelie z tých náročnejších období a to fyzicky aj psychicky. Aj napriek tomu môžem povedať, že tých krásnych chvíľ bolo viac. Mať doma malého voňavého človiečika, ktorého ste 9 mesiacov vyrábali, to je niečo tak neuveriteľne nádherne.

Ako veľmi sa zmenil tvoj život pred deťmi a po deťoch ? 

U mňa bola tá zmena dosť intenzívna, keďže predtým som pracovala v modelingu a veľa cestovala. Môj život bol veľmi ulietaný. S príchodom bábätka som šla z jedného extrému do druhého. Mojou výhodou je, že mám rada zmeny. Preto nám to všetko šlo ľahšie, než som si pôvodne myslela, aj napriek tomu, že sme bábätko neplánovali. Materstvo je samo o sebe jedno veľké nekončiace dobrodružstvo. Záleží len na tom, ako sa na to pozeráme. 

Je to možné, že všetko stíhaš ? Deti, seba, domácnosť. Máš univerzálny návod ? Ak áno, prezradíš nám ho prosím ? 

Ono to tak asi naozaj vyzerá, ale je milión veci, ktoré by som chcela robiť a nemám na to čas. No nelipnem na tom, všetko príde v správny moment a snažím sa čo najviac užívať si dané okamihy. 

Život s deťmi je krásny, no častokrát aj veľmi vyčerpávajúci. Čo pomáha tebe prekonávať náročné dni ? 

Sú veci, ktoré som sa naučila až pri treťom bábätku. Napríklad dodržiavať s deťmi režim. To mi veľmi pomáha fungovať, tak aby som si našla aj čas pre seba. Snažím sa deťom vysvetliť, že aj ja mama potrebujem napríklad večer chvíľu osamote.

Mala som chvíle, kedy som naozaj všetko dávala do rodiny a svoje potreby som odsúvala. Vyústilo to do vyhorenia, ktoré som zažila minulý rok. Trvalo pár mesiacov kým som sa ako tak dala do poriadku.

V živote to jednoducho tak chodí, že najskôr musíš naplniť svoj pohár a až potom môžeš rozdávať ostatným. Či už ide o lásku, energiu, pozornosť. Nikdy nesmiem odsúvať seba na posledné miesto.

Nie vždy to samozrejme ide, ale snažím sa robiť všetko preto, aby bol ten môj pohár naplnený. 

Aký je tvoj najväčší #highlight dňa ? Moment kedy naozaj vypneš

Pomáha mi priznať si, že niesom dokonalá matka, priateľka , manželka. Že mám chyby ako každý na svete. Tiež mi pomáha rozprávať o tom. Dostať to zo seba von a nedusiť to v sebe. Už nechcem viac čakať, kým to vo mne praskne.

Je úplne normálne cítiť sa občas vyčerpane a mierne na dne. Nie je hanba požiadať o pomoc, čo mi vždy robilo problém. Ak by som mala napísať niečo praktické, milujem si po náročnom dni ľahnúť do vane a len tak ležať, alebo si dať teplú sprchu. Zmyjem zo seba všetky starosti, negatívne myšlienky a nechám ich plynúť dolu kanalizáciou spolu s vodou. 

Och asi to bude večer tá sprcha, alebo čas kedy robím svoju milovanú skincare rutinu. Pustím si hudbu, spievam si a tancujem, vtedy úplne vypnem. Cítim ako sa vo mne prebúdza ženskosť. Mám rada chvíle, kedy sa o seba starám. 

Na Instagrame si od samého začiatku tvorila kontent aký tvoríš dnes ? Ak nie, kedy a prečo nastal ten zlom v tvojej tvorbe ? 

Určite nerobím rovnaký content, myslím si (skromne), že sa to zlepšuje. Najmä vďaka tomu, že viem čo chcem a čo nie. Mám nastavené hranice a som za to, že menej kvalitného kontentu je viac, ako veľa nekvalitného. Tiež už nezdieľam na sociálnych sieťach svoje deti v takom množstve v akom som to robila predtým.

Nebránim sa tomu, sú predsta neoddeliteľnou súčasťou môjho života. No nechcem, aby bol môj účet len o materstve a deťoch. Nie je to moja cesta. Táto zmena prichádzala postupne.

Ešte pred rokom som nevedela presne akým smerom sa chcem uberať. Dnes to už vidím jasnejšie. 

Máš pocit, že sú témy, ktoré sa opakujú na sociálnych sieťach neustále dookola a naopak témy, o ktorých sa verejne nerozpráva ? Ak áno, ktoré to sú a prečo ? 

To či sa nejaké témy opakujú záleží od toho akú sociálnu bublinu máme na sociálnej sieti vytvorenú. Preto nemám pocit, žeby ma niečo úplne otravovalo alebo bolo toho veľa. Beriem to tak, že sú témy, ktoré spoločnosť rieši dnes viac, pretože je tu potreba a dopyt po týchto témach.

Ak ma niečo vyrušuje kladiem si otázku, prečo ma to vyrušuje a prečo mi to vadí, alebo to nesledujem. Je určite mnoho tém, ktoré nie sú diskutované a mohli by byť, ale na všetko musí spoločnosť dozrieť. Ak by som mala konkretizovať bolo by to na dlhú debatu.

Ale uvítala by som určite menej strachu v spoločnosti ako takej. 

Najnovšie si začala s tvorbou krátkeho videa. Musím priznať, že tvoje videá ma neskutočne bavia. Prezradíš nám, odkiaľ čerpáš inšpiráciu na tvorbu ?

Ďakujem pekne. Inšpiráciu čerpám zo života a sociálnych sieti. Niekedy ma na prechádzke napadne téma, zapíšem si ju a neskôr natočím.

Inokedy je to úplne spontánne a ani nepremýšľam a rovno točím. Inšpirujú ma aj ostatní umelci, v takom prípade sa snažím video spracovať na svoju vlastnú tému, skúsenosť. 

Čo alebo kto ťa podnietil začať s natáčaním videí ? 

Prvé takéto video som natočila na TikTok ešte minulý rok. Potom ako som sa po polroku vrátila k sociálnym sieťam som si všimla, že Instagram spustil niečo podobné (Reels). Vtedy som sa začala pohrávať s myšlienkou, že skusím niečo vytvoriť. Pár krát som vyšla zo svojej komfortnej zóny a natočila video.

Ľuďom sa to páči a mňa to veľmi baví. Viem sa s tým vyhrať a dobre sa pri tom zabaviť. Navyše si robím rada zo seba srandu. To je také malé plus. Celé to prišlo akosi prirodzene. 

Taká random otázka na teba, no nepremýšľala si nad tým, založiť si Youtube kanál ? 

Neuveríš, ale premýšľala a dosť intenzívne počas môjho detoxu. Chýba mi k tomu už len počítač a viac voľného času. Mám rada tvorbu videí, preto nevylučujem, že skúsim zabrdnúť aj do Youtubového svetu. Nechávam to však plynúť a uvidím čo mi život prinesie. Možno raz aj počítač.

Prednedávnom si sa vrátila späť na sociálne siete po dlhšom digital detox. V čom spočíval tvoj digital detox a čo by si odkázala všetkým, ktorí detox zvažujú, no boja sa “odstávky” na taký dlhý čas ?

Hlavný dôvod, prečo som odišla nachvíľu od sociánych sietí bolo moje vyhorenie. Potrebovala som sa jednoducho stiahnuť a stíšiť sa. Nájsť krásu v jednoduchých veciach, spomaliť, vypnúť a najmä sa posunúť v živote ďalej, určiť si priority a znovu sa nájsť.

Pôvodne som plánovala dvojtýždňový detox, potom mesačný. Až z toho bol celý polrok. Ak niekto nad tým uvažuje asi by som mu povedala, aby robil veci tak ako ich cíti. Ak cíti, že potrebuje pauzu nech si ju dá na deň dva alebo aj na rok. Ja sa riadim svojou intuíciou a to odporúčam každému.

Kde sa vidí Nikol o 10 rokov ? 

Veľmi ťažká otázka. Nerada predbieham, pretože akékoľvek vízie som mala, tak mi nevyšli, našťastie. Raz som počula taký citát, že najväčší výsmech Bohu je tvoj plán.

Pred rokom by som ešte povedala, že sa vidím šťastná a úspešná žena. Dnes to neurobím, pretože verím, že práve tie najťažšie momenty v živote nás formujú do tej najdokonalejšej podoby. A taký je život tu a teraz. 

Chcela by si našim čitateľom niečo odkázať ?

Áno, že láska je ta najsilnejšia zbraň. Úprimná, bezhraničná láska.