10. tipov, ako zostať kreatívny v časoch aj nečasoch

Nechcem, aby každý môj článok skončil pri koncepte. A že tých rozpísaných konceptov mám v schránke už desiatky. Píšem, len nepublikujem. Škoda ? Nemyslím si. Učiť sa je prirodzené a dôležité pre vytvorenie nových krokov.

Moje tipy na kreatívne nakopnutie sa v časoch dobrých aj zlých

  1. Predpísať si tvorbu do Evernote – ak nepoznáte túto zázračnú aplikáciu, odporúčam. Niekedy jednoducho nie je čas, spisovať všetko okmažite do notebooku. Evernote je skvelý na všetko ! Od písania článkov, ukladania fotiek, jednoduchej ilustrácie, to-do listu, mesačných rozpočtov, plánovača…čokoľvek vás napadne aj nenapadne.
  2. Jasne pomenovať projekt – tento týždeň šijem šaty, budúci mesiac maľujem herbár, v nedeľu o 12:00 píšem článok. Cieľ je určený a ja presne viem, čo kedy a ako budem robiť. Toto zdanlivo jednoduché pomenovanie činnosti je efektívne, pretože som si stručne pomenovala projekt.
  3. Nie je dôležité robiť jednu vec poriadne – ak cítime, že sa potrebujeme odreagovať inými činnosťami, je to úplne v poriadku.
  4. Obklopiť sa kreatívnymi ľuďmi – veľmi mi pomáha, ak sledujem ľudí, ktorí sú zapálení do podobnej činnosti ako ja.
  5. Práca s kvalitným materiálom – nie je nič horšie, ako šiť z lacného materiálu. Alebo maľovať farbami, ktoré o pigmente ani nesnívali a strihať papier s tupými nožnicami. Bavila by vás turistika v deravých topánkach ? Alebo pečenie koláča bez formy ? Jednoducho a jasne, každá činnosť si zaslúži dôstojnosť a k tomu primerane kvalitné nástroje. Neplatí vždy pravidlo, najdrahšie = najlepšie. Zlatá stredná cesta.
  6. Čo robím, keď nerobím – po každom uspešne ukončenom projekte potrebujem na chvíľu vypnúť. Ja vypínam sledovaním ľudí, ktorí varia alebo upratujú.
  7. Výzvy – kedysi som sa pomerne často zapájala do rôznych výziev. Dnes sa zapájam sporadicky, pretože pri malom dieťati je plánovanie akýmsi druhom výsmechu. Zapojila som sa napríklad do 5. dní Vegan ( ktorá mi prirástla k srdcu a z 5 dňovej vegan výzvy je dnes 5 rokov ). Do mesačnej výzvy maľovania, týždennej výzvy bez odpadu, 5 dňovej výzvy bez cukru … je ich nespočetne veľa a cieľom je zapojiť čo najväčšie množstvo ľudí do spoločnej činnosti.
  8. Ak vám vec nefunguje teraz, neznamená, že nepôjde neskôr – ja a šitie. Veľká, obrovská, gigantická čierna priepasť ! Šijací stroj lapal prach presne 4 roky !!! Dnes funguje nonstop. Z hlboka som sa nadýchla a vydýchla, vypárala látku milión krát a hľa, dnes nosím moje nohavice a šijem bábiky.
  9. Kraď jako umělec – načo je komu čo, ak to neukáže svetu. Nič nové nikdy nevymyslíš, len kopíruješ a pridávaš svoj vlastný podpis. Steal like an Artist, je kniha od Austina Kleona ktorú musí prečítať každý.
  10. Vytvor to, čo by si si sám kúpil.



DIY pre bábätká – návod na ľanový čepček

Položme si ruku na srdce… Budú čepčeky niekedy neaktuálne ? Podľa mňa je to jeden z najuniverzálnejších kúskov pre deti či dospelých. Nie len že spĺňajú všetky kritéria nadčasového kúsku odevu, no sú aj nesmierne praktické.

  • vzdušné z ľahkých prírodných materiálov
  • dokonale pokryjú celú hlavu
  • praktické uväzovanie pod bradou
  • ochránia uši pred akýmkoľvek počasím
  • vysunutý šilt proti slnku
  • celoročné využitie ( jar, leto, jeseň, zima )
  • milé, praktické, elegantné, nadčasové

Inšpiráciu na detský čepček som čerpala od slovenskej blogerky tvoritalubit.com, kde nájdete originál postup, z ktorého som čerpala ja.

Na úvod by som ešte poznamenala. že nemám ani najmenšie skúsenosti so šitím odevu ( okrem zašívania dier na oblečení ) a nikdy predtým som neušila nič, čo by bolo nositeľné. Nemám žiadne špeciálne skúsenosti a aj napriek tomu, že šijací stroj mám, veľmi sa ešte nekamarátime na zložitejšie prešívanie. Tak som jednoducho vzala do rúk ihlu a niť a poďme … ako starie matere na páračkách po večeroch.

POSTUP

Na čepček budeme potrebovať

  • šablónu, tú si stiahnite tu
  • tlačiareň a kancelársky papier ( na vytlačenie šablóny )
  • ostré nožnice na strihanie
  • ceruzku
  • bavlnenú látku
  • ľanovú látku
  • bavlnený špagát alebo šnúrku
  • ihlu a niť
  1. Ako prvé si vytlačíme šablónu a vystrihneme veľkosť čepčeka, ktorý budeme šiť. Ja som šila veľkosť 3-6 mesiacov, no reálne veľkosť zodpovedá rozmerom 6-12 mesiacov ( možno aj jeden rok ).
  2. Šablónu si obkreslíme na látku a vystrihneme 2 x bavlnenú bočnú časť a 2 x ľanovú bočnú časť.
  3. Šablónu na šilt máme v 1/2 rozmere, čiže obkreslíme polovicu a preklopíme a dokreslíme zvyšnú polovicu. Opäť potrebujeme bavlnenú časť a ľanovú časť.
  4. Na prostriedok čepčeka vystrihneme obdĺžnik, ktorý si nameriame na kancelársky papier a vystrihneme. Potrebujeme opäť bavlnenú a ľanovú časť. Rozmery obdĺžnika podľa zvolených mesiacov
  5. veľkosť 0-3m – 9 x 26 cm
  6. veľkosť 3-6m – 9 x 28 cm
  7. veľkosť 6-12m – 9,5 x 30,5 cm
  8. veľkosť 12-18m – 9,5 x 33 cm
  9. veľkosť 18-24m – 9,5 x 34,5 cm
  10. Prišpendlíme dve bočné bavlnené strany k prostrednému obdĺžniku. To isté opakujeme pri ľanovej časti.
  11. Obe strany poriadne prešijeme ( bavlnenú aj ľanovú ).
  12. K prešitému čepčeku prišijeme šilt.
  13. Prešité čepčeky prišijeme k sebe vnútornou stranou. Pozri takto.
  14. Na zadnej strane hlavy neprešijeme okraj, aby sme mohli čepček preklopiť peknou stranou navrch. Prešijeme len šilt a bočné strany.
  15. Medzi oboma koncami šiltu a bočnou stranou necháme priestor ( nezašívame ) na prevlečenie šnúrky.
  16. Čepček prevrátime peknou stranou cez zadný otvor, ktorý zašijeme skrytým matracovým stehom. Je to veľmi jednoduché pripájam video.
  17. Cez bočné strany prevlečieme špagát alebo šnúrku na uväzovanie. Pomôžeme si tak, že na jeden koniec špagátu pripevníme zicherku a prevlečieme po obvode čepčeka.
  18. Nakoniec môžeme prežehliť a zarovnať detaily. Čepček je na svete !

A takto si vieme vyskladať napríklad aj letný outfit

Prípadne si viete takto prakticky ohnúť šiltík.

Verím, že ste sa inšpirovali a vytvoríte pre vaše ratolesti krásne nadčasové čepčeky. Nemusíte sa báť, ako som písala v úvode, všetko som prešívala ručne, len s ihlou a niťou. Samozrejme trvalo to dlhšie, ale výsledok si myslím stojí zato.

Ak sa vám podarili vytvoriť čepčeky, prípadne by ste mali otázky ohľadom výroby, neváhajte mi napísať komentár pod článok alebo mi napísať na Instagram @hellovali

TIP !

Na zadnú stranu čepca môžete našiť gumičku, čepček tak pekne sadne na hlavu.

Vegánske buchty na pare s makom

Čas prípravy . 1 ½ hodiny Náročnosť : obtiažna Počet porcií : 5-6

Buchty na pare sú slovenská klasika. Plnku je možné obmeniť čokoládou, slivkovým lekvárom alebo sezónnym ovocím. Pripraviť si domáce buchty na pare, nie je tak zložitý proces, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Poďme sa spoločne pustiť do prípravy. 

POTREBUJEME 

• 500g múka polohrubá 

• 20 g čerstvého droždia 

• štipka soli

• 1 PL kryštálového cukru 

• 200 ml rastlinného mlieka 

• 1 PL rastlinného oleja 

• + olej na potretie buchiet

• 200 g mletého maku 

• 250 ml rastlinného mlieka 

• 1 PL lyžica práškového cukru

Do veľkej misy nasypeme polohrubú múku, ktorú premiešame so štipkou soli.

V prostriedku vytvoríme jamku, do ktorej rozmrvíme 20 g droždia a posypeme ho 1 PL kryštálového cukru. Droždie s cukrom zalejeme zohriatym vlažným rastlinným mliekom ( nie horúcim ), prikryjeme utierkou a necháme 15 kysnúť. 

Po 15 minútach máme kvások hotový. Prilejeme 1 PL rastlinného oleja a začíname vypracovávať cesto. K cestu si prilievame teplú vodu alebo rastlinné mlieko a pracujeme do kým sa nám cesto neodliepa od okrajov. Misu s vypracovaným cestom zakryjeme utierkou a necháme na teplom mieste 45 minút nakysnúť.

Medzitým si uvaríme makovú plnku. V menšom hrnci zohrejeme rastlinné mlieko. Do teplého mlieka prisypeme mak a cukor. Celú zmes necháme vychladnúť.

Vykysnuté cesto rozdelíme na polovicu. Každú polovicu vyvaľkáme na hrúbku 1 cm. Cesto rozrežeme na mriežky a naplníme makovou plnkou. Vytvoríme bochníky, ktoré necháme pod utierkou podkysnúť, kým nám nezovrie voda v hrncoch. 

Na naparovanie buchiet používame sitko na parenie. Ak nemáme sitko, použijeme starý trik na parenie. Na hrniec si položíme čistú utierku, ktorú špagátom utiahneme okolo okraja. Na utierku budeme ukladať buchty. Buchty neukladáme na sitko príliš natesno, pretože počas parenia zväčšia objem. Sitko alebo utierku s buchtami prikryjeme miskou alebo pokrievkou. Buchty paríme 10 minút, počas parenia neodkrývame pokrievku. 

Hotové naparené buchty podávame s práškovým cukrom, posypané makom a poliate roztopeným rastlinným maslom.

Dobrú chuť 

Vegánsky cícerovo – hubový perkelt

Čas prípravy 30 minút  Náročnosť : ľahká Počet porcií : 4-5

Cícer patrí medzi najzdravšie strukoviny. Aj vďaka vysokému obsahu vlákniny podporuje a uľahčuje trávenie. Hubovo – cícerový perkelt je zdravý, chutný a cenovo dostupný obed pre celú rodinu !

POTREBUJEME 

Cícerový perkelt

  • 1 celá plechovka cíceru 
  • 170 g hríbov ( šampiňóny, lesné hríby )
  • 1 ks stredne veľká cibuľa 
  • 3 ks strúčiky cesnaku 
  • 250 ml rastlinnej smotany 
  • 1 PL zemiakového škrobu 
  • 2 PL rastlinného oleja 
  • 1 l studenej vody ( pre výraznejšiu chuť môžeme použiť 1 l domáceho zeleninového vývaru alebo kocku zeleninového bujónu )
  • 2 ks bobkového listu
  • 1 a ½ ČL sladkej mletej červenej papriky 
  • štipka soli 
  • štipka korenia 
  • petržlenová vňať na dochutenie 

Halušky

  • 400 g hladkej múky 
  • 400 ml studenej vody 
  • štipka soli 

Na dne stredne veľkého hrnca rozpálime 2 PL rastlinného oleja. Pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu a opekáme do zlatista. Pridáme prelistované 3 strúčiky cesnaku a 2 ks bobkového listu. 

Zvolené čerstvé hríby ručne alebo mixérom nasekáme na jemno a pridáme do hrnca k cibuli. Podlejeme 1 dcl vody a dusíme. 

Celú plechovku cíceru scedíme a pridáme k cibuli. Poprášime 1 a ½ ČL sladkej mletej červenej papriky a podlejeme 1 l studenej vody. Zmes osolíme a okoreníme, prikryjeme pokrievkou a dusíme 15 minút. 

Medzitým si uvaríme halušky. Vo väčšom hrnci necháme zovrieť osolenú vodu.

V miske vymiešame 400 g polohrubej múky s 400 ml studenej vody a štipkou soli. Husté cesto scedíme cez haluškovač do vriacej vody. 

Halušky scedíme cez sitko, prepláchneme studenou vodou a necháme odkvapkať. 

Uvarený perkelt zjemníme 200 ml rastlinnej smotany. Zvyšných 50 ml smotany vymiešame s 1 PL zemiakového škrobu a zahustíme riedku omáčku. Pomaly miešame a čakáme, kým perkelt zovrie. 

Hotový cícerový perkelt podávame s haluškami a posypaný čerstvým petržlenom. 

Dobrú chuť 

Vegánska krtková torta

Čas prípravy . 1 a ½ hodiny Náročnosť : stredná Počet porcií : 8-10 ks 

Rýchla torta, ktorú si okamžite zamilujete. Nemusíte sa držať zaužívanej konvencie a použiť len banány. Naplniť sa dá aj sezónnym ovocím, ako napríklad jahody, maliny alebo čučoriedky. Kokosové mlieko z plechovky po odstatí v chladničke krásne stuhne a torta tak pekne drží tvar.

Do krému určite nezabudnite pridať šťavu z citrusu. Citrón môžete nahradiť napríklad limetkou. Dodá krému ľahkosť a sviežosť. Chuť krému dotiahne kvalitná nastrúhaná horká čokoláda.

Ak máte pocit, že tento recept je náročný, nenechajte sa odradiť. Je to vegánsky, povedzme aj zdravý recept na zákusok, ktorý je hotový za pár minút ( bez ohľadu na tuhnutie v chlade ).

POTREBUJEME 

Korpus 

• 300 g preosiatej polohrubej múky

• 130 g kryštálového cukru 

• 1 ČL kypriaceho prášku do pečiva

• 1 ČL jedlej sódy bikarbóny

• štipka soli 

• 2 PL kakaa

• 250 ml rastlinného mlieka

• 150 ml rastlinného oleja

+ olej a múka na vysypanie plechu 

Krém 

• 1 a ½ plechovky kokosového mlieka – tuhá časť 

• 1 PL vanilkového pudingu

• 1 ks balík vanilkového cukru

• 1 ks stužovač šľahačky

• troška šťavy z citróna

• 15 g nastrúhanej horkej čokolády

+ 3 ks prezretých banánov 

POSTUP

Polohrubú múku preosejeme cez sitko. Primiešame 1 ČL kypriaceho prášku , 1 ČL sódy bikarbóny, štipku soli, 130 g kryštálového cukru a 2 PL kakaa. Všetky sypké suroviny zmiešame.

Do sypkej zmesi prilejeme 250 ml vlažného rastlinného mlieka a 150 ml rastlinného oleja. Mixérom vymiešame na tuhé krémové cesto.

Rúru predhrejeme na 180℃. 

Tortovú formu s priemerom 22 cm vymažeme troškou oleja a vysypeme múkou. Do tortovej formy vylejeme cesto a pečieme 30 – 35 minút. Kontrolný test prevedieme tak, že špáradlom pichneme do prostriedku cesta, ktoré sa nám na drievko neprilepí. Cesto vytiahneme z rúry a na chladiacej mriežke necháme vychladnúť. 

Medzitým pripravíme krém. Na krém použijeme 1 a ½ plechovky kokosového mlieka – tuhej časti. V miske ručným šľahačom rozmixujeme mlieko, 1 PL vanilkového pudingu, balík vanilkového cukru a stužovač šľahačky. Prilejeme trošku citrónovej šťavy. Na hrubo nastrúhame 15 g horkej čokolády a ručne primiešame do krému. Krém necháme v chladničke vytuhnúť aspoň 30 minút. 

Korpus rozkrojíme na polovicu. Spodok natrieme tenkou vrstvou krému, pridáme na kolieska nakrájaný 1 ks banánu. Opäť natrieme tenkou vrstvou a postup zopakujeme. Takto naplníme tortu 3 ks na kolieska nakrájaného banánu a navrstveného krému.

Druhú polovicu korpusu neukladáme na vrch, ale v rukách pomrvíme na mrveničku a posypeme vrch a boky, čím vytvarujeme „krtinec“. 

Tortu necháme odležať v chladničke minimálne 2 hodiny. Ak nám torta vytuhla a drží pekný pevný tvar, rozkrájame na 8-10 väčších kúskov a podávame. 

Dobrú chuť 

Slow / 10. tipov ako nakupovať pre deti secondhand

Do súkromnej schránky na Instagrame dostanem správu s otázkou : “Kam chodiť nakupovať oblečenie z druhej ruky ? Nakúpiť niečo normálne je niekedy mission impossible !”

Až na pár prešľapov v mojom nakupovaní pre Eliáša ( priznávam, mať desiatku letných outfitov na Orave nebolo zrovna múdre rozhodnutie ) vynosil takmer všetko, čo mal.

Prakticky od narodenia žije v pančuchách od Mile a Jeej Design, Lindexových pyžamách poväčšine z druhej ruky, čepcoch a bavlnených čiapkách na zaväzovanie pod krk. Takmer vždy mal oblečenie o číslo, niekedy aj dve väčšie.

Hrdo konštatujem, že po 7 mesiacoch som nahromadila len jednu igelitovú tašku handier, z ktorých polovica pôjde opäť do obehu, alebo na predaj. Nechávam si len udržateľné značky a oblečenie so strihmi, ktoré boli naozaj perfektné. Samozrejme berte do úvahy, že ak niečo vyhovuje mne, nemusí vám a zas naopak.

Avšak jedna vec je faktom faktovým, že ak niečo udržateľné z druhej ruky naozaj potrebujete, tu a teraz, je to neuveriteľne časovo a psychicky náročné.

Tak napríklad pri nákupe z druhej ruky je nutné robiť zásoby. Nie na mesiac dopredu. Na 3 mesiace, niekedy až pol roka či rok !

Ak sa spamätáte neskoro, akože haló, je skutočne neskoro.

Takto neúspešne lovím Diobo kuklu vo veľkosti od 6 – 12 mesiacov už od narodenia Eliáša. Veľmi, veľmi po nej túžim, nová s plnou cenou však neprichádza do rodinného rozpočtu a z druhej ruky je na míle vzdialená.

Nebudem klamať, no pre Eliáša sa mi podarilo uloviť kopec skvelých udržateľných značiek od Diobo, Jeej, Mile až po Monkind Berlin.

Ako sa mi podarilo nakúpiť tieto parádne kúsky ? Spísala som pre vás 10 tipov, ako efektívne na detské nakupovanie z druhej ruky.

  1. INVENTÚRA KAŽDÝ ŠTVRŤ ROK ! Vyberiem všetky kúsky oblečenia z komody na posteľ. Vyperiem, vyžehlím, poskladám a rátam. Koľko kusov využil, koľko budem potrebovať na nový štvrť rok a spisujem na papier…
  2. Píš si, čo potrebuješ – všetko poctivo zapisuj. Píš si značky, ktoré sa osvedčili. Tak napríklad si píš zoznam v štýle – 5 ks Lindex pyžám, 3 ks biele body, 3 ks neutrálne body, 3 ks pančúch, 3 ks legín, väčšie ponožky, 2 ks nové čiapky, overal do lesa a overal do mesta …
  3. Podľa zoznamu nakupuj z druhej ruky – už som o čosi múdrejšia. Podľa inventúry viem, že Eliáš vynosil 5 ks pyžám a najviac sa osvedčili z Lindexu. Na základe toho otváram prvý dostupne najjednoduchší server s detským bazárom s názvom Modrý koník. A začínam používať filtre…
  4. FILTER ! FILTER ! FILTER ! – bez filtru by sa človek na bazároch zhlúpel. Otváram bazár, píšem do filtru značku a veľkosť. Dva údaje postačujúce na vyhľadávanie. Nezadávajte pohlavie. Oh rozdeľovanie na pohlavie, toto je vec, ktorá ma vytáča do nepríčetnosti. Tak napríklad Lindex predáva pyžamo so surikatou. Ak ho vlastnila mamka s dievčatkom, do inzerátu takmer okamžite šibne označenie “pre dievčatko” a zas naopak iná mamka “pre chlapcov” a problém je na svete ! Obyčajné biele pyžamko so surikatou, je samozrejme serverom vyhodnotené ako iba “chlapec” alebo iba “dievča”. Stále sa bavíme o bielom pyžamku so surikatou, ktoré je absolútne bez akejkoľvek známky rozlišovania pohlavia. Týmto sa dostávam k bodu číslo 5.
  5. Nezadávajte do filtru pohlavie dieťaťa – o tom, že nenávidím rozdeľovanie detského oblečenia na dievča a chlapec už pravdepodobne viete. Presne v polovici tipov na nakupovanie sa s vami podelím o dobrú radu nad zlato. Do filtru nikdy nezdávajte pohlavie a tie najlepšie kúsky vám padnú rovno k nohám, verte mi.
  6. Nakupovanie podľa materiálu sa osvedčilo mne a preto ho praktizujem aj pri Eliášovi. Vlna, kašmír, organická bavlna, merino … prírodné vysokokvalitné materiály, ktoré nepotrebujú XY zbytočných nových vrstiev.
  7. Môj najobľúbenejší bazár na detské oblečenie je bezpochyby vinted.cz
  8. Napriek tomu, že zorientovať sa na Modrom Koníkovi je skutočný stres, nájdete tam skvelé kúsky. Fusak z ovčieho rúna za babku, ovčiu vestu, drevené hračky zadarmo ( alebo len za poštu ) a a a … vždy hľadám na vinted potom na MK a porovnávam a píšem a čakám a odpisujem. Je to kopec práce no skvelé výsledky v podobe kvalitných výrobkov za zlomok ceny.
  9. O tom, že som sa absolútne zamilovala do prvého slow fashion detského sekáča bambietpoupette , nemusím ani písať. Nový tovar majú každý pondelok večer a vlastní ho tá najmilšia a najochotnejšia majiteľka vôbec.
  10. Niesom veľký fanúšik sekáčov typu Brumla a Laclík, neviem si tam nič vybrať. Čo vám však s radosťou odporučím je skupina na fb Bazárik Slow Značiek , nakúpite nie len pre krpcov, ale aj pre seba. A ak už niečo slow vlastníte, veľmi rýchlo a efektívne sa v tejto skupinke predáva. Win Win na oboch stranách.

Zoznam by mohol pokračovať v tom, že si o každej drahšej a lepšej značke robím prieskum. Ak do niečoho investujem kopec času a peňazí, musí, respektíve malo by to stáť zato.

Ako by vyzerali v skratke moje rady ?

  • odsledujte koľko kusov oblečenia vynosí vaše dieťa
  • nezabúdajte na inventúru šuflíka
  • nakupujte dopredu, pozor však na ročné obdobia
  • čo nesadlo, okamžite predajte
  • používajte filtre
  • nerozdeľujte oblečenie pre krpcov na chlapec a dievča
  • český Vinted je zlatá baňa na všetky detské superské udržateľné štýlové značky
  • pripojte sa k Slow skupine na Fb
  • každý pondelok večer kuk na Bambi

Rozhovor s Miriam Majtánovou : “Zhmotňujem vízie a sny, ktoré môžeš nosiť práve ty.”

Kým rovesníci Miriam po škole “skrolujú TikTok”, ona sadá za šijací stroj a doplňuje svoj obchodík na Sashe. Ak práve neodosiela objednávky, fotí na blog či navrhuje nové prototypy sukní a doplnkov. Po skončení štúdia plánuje rozbehnúť vlastnú cestu podnikania a šiť udržateľné kúsky pre ženy, ktoré zotrvajú v šatníku po generácie.

Miriam Majtánová má len 17 rokov a predsa ambiciózne kráča za svojim snom. Niet pochýb, že jedného dňa sa budeme na všedné či slávnostné dni obliekať do novej slovenskej značky od talentovanej Mirky.

  • Ahoj @mimymajtslaskou mohla by si sa na úvod našim čitateľom predstaviť ?

Ahojte! Moje meno je Miriam Majtánová žijem a šijem prevažne na Myjave s prestávkami v Trenčíne, kde študujem. Mám 17 rokov. Študujem odevný dizajn a návrhárstvo na strednej priemyselnej škole. 

Môj malý-veľký kariérny sen je táto moja malá značka a tvorba blogu samotného. Mojím ďalším snom je mať krásnu, vlastnú a najmä zdravú rodinu plnú detí a radosti zo života po boku muža, ktorý ma bude sprevádzať životom . 

  • Ako vznikol “Mimy Majt s láskou”? Vysvetlíš nám, čo znamená názov tvojho blogu ? 

Názov mojej značky (a taktiež blogu) vznikol úplne náhodou. Spojila som moju obľúbenú prezývku, ktorá vznikla za pomoci môjho mena a priezviska. Má pre mňa špeciálny význam o ktorom som zatiaľ ešte veľa nehovorila. Vznikol aj z vďaky k mojej tete, ktorá ma prvá dostala k šitiu a za slobodna niesla rovnaké priezvisko. 

Keď som začínala, môj prvotný názov bol „Mimy Majt“. Celý čas mi tento názov vyhovoval, ale niečo tomu predsa chýbalo. Začala som plne premýšľať nad tým, čo by ma vystihovalo. Mimy Majt s láskou bude skutočne to, čo ma vystihuje.

  • Aké boli tvoje úplne prvé začiatky ? Odkedy sa venuješ šitiu ? Viedol ťa k tomuto remeslu niekto z tvojej rodiny, alebo si sa touto cestou vybrala úplne sama?

Na mojej vysnívanej práci a značke pracujem už od mojich 13 rokov. K šitiu ma priviedla moja teta, ktorá ma zachraňuje občas aj teraz. Na základe, ktorý mi ona predala, som na ňom stavala a nastúpila na školu umeleckého priemyslu v Trenčíne. Po tomto štúdiu som snívala už od svojich 5 rokov.

  • Kedy nastal ten zlom v tvojej tvorbe, kedy si si povedala, idem s kožou na trh a budem predávať vlastné výrobky ? 

Od malička som sa venovala pomoci v rodinnej firme, kde som pochytila ten správny predajný duch, ktorý mi dal najlepší základ. Chuť predávať niečo vlastné som hľadať nemusela, ale chvíľu trvalo kým som našla presnejšie zameranie.

  • Z akých materiálov šiješ svoje výrobky ? Záleží ti na udržateľnosti pri výbere materiálov ?

Materiály na moju tvorbu sa snažím vyberať čo najviac prírodné a vo vysokej kvalite. Občas skĺznem aj k umelým variantom, ale to prevažne v možnostiach, kde neviem použiť žiaden prírodný materiál. Túto náhradu plánujem praktizovať hlavne pri plisovaných kúskoch, ktorým by som sa počas svojej neskoršej tvorby chcela venovať. 

Materiály sa snažím vyberať aj po udržateľnej stránke. Časom by som chcela prejsť na vyššiu prémiovú kvalitu u niektorých modelov. Umelým materiálom sa vyhýbam hlavne kvôli udržateľnosti, nevýhodám počas rôznych období roka a tým, že mne samotnej nie sú umelé materiály veľmi príjemné. Na tvorbu používam najmä bavlnu, ľan, konope, vlnu, tencel, viskózu a rôzne zmesi, ale tie moc nepreferujem, keďže sa nedajú po väčšine recyklovať.

  • Využívaš pri svojej tvorbe aj recyklované materiály ? 

Pri svojej tvorbe myslím aj na recyklovanie. Upcyklujem moje vlastné zvyšky látok na rôzne drobnosti. Používam na tvorbu aj vintage poklady, ktoré som doma našla ešte z čias, keď moja teta šila viac. Podobným spôsobom získavam aj mnoho krásnych vintage gombíkov, zapínaní a iných pekností, ktoré mám v pláne využiť len na špeciálne autorské kolekcie. 

  • Odkiaľ čerpáš inšpiráciu na svoju autorskú tvorbu ? 

Mojou najväčšou inšpiráciu je hlavne môj štýl a jeseň, ktorou hrajú celoročne aj moje fotky. Celkovo chcem aby moja tvorba putovala bližšie k prírode a k čo najmenšiemu odpadu z celkovej práce. Ak by som mala svoju tvorbu definovať dobou, tak určite by to bolo obdobie, kde sa nosili veľké sukne, ako napríklad retro a iné.

  • Do budúcna by si sa chcela venovať šitiu udržateľných kúskov oblečenia alebo doplnkov ? Máš v pláne rozšíriť svoju kolekciu, alebo zostávaš verná aktuálnej tvorbe ? 

Určite áno. Celý môj koncept by som chcela nechať viac menej nezmeneným. Chcem aby moje kúsky boli vo vašich skriniach roky rokúce hoci aj desaťročia, ak sa o ne budete dobre starať a namiesto vyhadzovania kvôli dierke ich opravíte. Jediné čo sa bude meniť je rozšírenie ponuky a dúfam, že aj pribudnutie papierenských výrobkov, ako doplnkový materiál.

  • Na tvojom Instagramovom účte som videla fotografie krásnych sukní… budeme sa môcť tešiť aj na kolekciu oblečenia, ktoré budú na predaj ? 

Určite áno, momentálne pripravujem kolekciu s názvom „Jeseň“. Názov nie je úplne finálny, no myslím, že opisuje najväčší základ témy. Mali sme možnosť si na túto školskú kolekciu vybrať vlastnú tému. Okrem toho pripravujem kolekciu sukní, ktoré budú v stálej ponuke. 

Celkové fungovanie značky sa bude nastavovať časom, vzhľadom aj na školu. Kým doštudujem, mám v pláne robiť počas roka kolekcie z ktorých bude oblečenie skutočne autorské a budú len v jednom či dvoch kusoch. Popri tom bude fungovať stála ponuka kúskov, ktorá sa bude rokmi samozrejme obmieňať.

  • Vo voľnom čase sa venuješ svojmu DIY blogu ! Prosím ťa, vedela by si nám priblížiť kde čerpáš inšpiráciu na svoje návody ?

Inšpiráciu na články a nové postupy čerpám z toho, čo sa mi za tie roky uložilo v hlave v spojení s tým čo je aktuálne trendom, i keď nie každý trend ma zaujme. Niekedy si dopĺňam inšpiráciu cez Pinterest, ale snažím sa vyhýbať tomu aj preto, pretože som rada odlišná. Najradšej mám, keď je niečo skutočne špeciálne, aj keď ide len o postup, ktorý robilo mnoho ľudí predo mnou.

  • Čo všetko potrebuje blogerka DIY návodov a krajčírka v jednom ? Akú techniku a doplnky na prácu ? Všetko si fotíš úplne sama, alebo máš na to svoj tím ? 

Je toho naozaj veľa, ale v prvom rade potrebujem chuť a tú najlepšiu náladu. Okrem toho je to predovšetkým mnoho pomôcok a je to veľmi finančne náročné. Aj práve preto mám portál Patreon kde ma môžete podporiť a získať výhody, ktoré máte len ako Patrónikovia .

Fotky si fotím z 90% sama, ale občas mi pomáhajú kamarátky či rodina záleží od situácie, ktorú mám. No občas je veľmi ťažké vysvetliť predstavu ľudom, ktorí nemajú “estetické očko”.

  • Predávaš cez slovenský portál Sashe.sk , plánovala/ prípadne plánuješ do budúcna aj spustenie vlastného e-shopu ? 

Na Sashe predávam veľmi rada, ale určite by som chcela aj vlastný e-shop, no pravdepodobne to bude ten, čo ponúka Sashe. Bude to menej komplikované tako ako pre mňa, tak i pre mojich zákazníkov. 

  • Čo by robila a študovala Miriam, ak by sa nikdy nenaučila šiť ?

Pravdepodobne by som šla na iný odbor na umeleckej škole. Určite by to bol fotografický dizajn.

  • Máš svoje kreatívne miesto, kútik, ateliér, kde vzniká tvoja tvorba ? Opíšeš nám svoj tvorivý priestor ? 

Mojím tvorivým miestom je moja izba, no súrne by som potrebovala oddeliť svoju izbu od dielne. Cítim, že je to potrebné, no momentálne nemám kam. Určite vám ho raz predstavím.

  • Chcela by si našim čitateľom niečo odkázať ?

Moje najobľúbenejšie motto je : žiť a len tak si byť. 

Jednoducho robiť to, čo chceme a nie len čo musíme a žiť s radosťou a láskou v srdci lebo láska je všade. Mala by byť. 

Celý môj koncept značky sa snažím stále držať v duchu : Kupuj len to, čo potrebuješ.

  • Prečo práve výrobky od @mimymajtslaskou ?

Moje výrobky sa snažím robiť s láskou a radosťou z tvorby a všetkého čo k tomu patrí. Zhmotňujem moje vízie a sny, ktoré môžeš nosiť práve ty. Dámska móda, ktorá je dostatočne ženská a funkčná na každý deň.

Ďakujeme Miriam v méně všetkých čitateľov za rozhovor a prajeme veľa šťastia a úspechov v tvorbe.

SÚŤAŽ !

Zároveň sme si pre vás ano pozornosť pripravili milú súťaž na Instagrame o bavlnené gumičky. Výhercovia budú tentokrát dvaja. Neváhajte sa preto zapojiť no Instagramovej súťaže, ktorá bude prebiehať celý týždeň na profile @hellovali

Vegánske bryndzové halušky s veggie “slaninou”

Čas prípravy : 30 minút Náročnosť : ľahká Počet porcií : 12 porcií

Bryndzové vegánske halušky som sľubovala na blog už niekoľko mesiacov, možno aj viac ako rok.

Viem, že tieto naše slovenské vegan náhrady vyrábajú mnohým vrásky na čele, pretože vy sa snažíte o rastlinnú náhradu a potom vás niekto odbije so slovami : “nemôžeš si dať jednoducho halušky ? Nemôžeš zjesť jednoducho slaninu ?”

S takýmito kontroverznými názormi by ste sa mohli dohadovať pokojne celé hodiny o tom čo robíte a prečo to robíte, no je to takmer to isté, ako hádačky o politike.

Jednoducho povedané nechcem, aby som niekomu nahrádzala národné jedlo, no chcem aby bolo dostupné aj tým, ktorí nemôžu jesť bryndzu no chutí im, tým, ktorí odmietajú konzumáciu mäsa a mäsových výrobkov zo zdravotných či etických zásad, no chutilo im.

Preto berte tento recept s nadhľadom a športovo. Nie je to slanina a ja ju vyslovene nechcem okopírovať. Nie je to bryndza a z tofu ( strukovina, nie syr ľudkovia ) nevyrobím ovčiu bryndzu zo salaša.

No ak ste vegetariáni, vegáni alebo len nadšenci zdravého životného štýlu, radi skúšate nové recepty či experimenty s jedlom, tento recept je to pravé “orechové”. Musím priznať, že u nás doma mali veľký úspech a to som vegánka len ja.

Tak ideme nato, tadá…

POTREBUJEME 

  • 500 g polohrubej múky
  • 4 ks zemiakov 
  • 600 ml studenej vody 
  • 1 ČL soli 

Vegánska bryndza 

  • 2 ks bieleho tofu 
  • 1 ks údeného tofu 
  • 1 PL lahôdkového droždia 
  • 2 ks jarnej cibule 
  • 1 ČL horčice 
  • šťava z ½ citróna 
  • 60 ml rastlinnej smotany
  • 1 ks balenie tempehu
  • pažítka alebo jarná cibuľa 

+ rastlinná kyslá smotana alebo rastlinný zakýsaný nápoj

POSTUP

Vo veľkej mise zmiešame 500 g polohrubej múky s 1 ČL soli. Prilejeme 600 ml vody a pridáme očistené a najemno nastrúhané 4 stredne veľké zemiaky.

Vypracujeme haluškové cesto. 

Do veľkého hrnca nalejeme vodu, ktorú osolíme a necháme zovrieť. 

Medzitým pripravíme vegánsku bryndzu. 

Biele tofu a údené tofu nakrájame na veľké kocky Podlejeme troškou rastlinnej smotany a vymixujeme na hladký krém. Do krému pridáme nadrobno nakrájané biele časti jarnej cibule, 1 ČL horčice, ½ ČL soli, 1 PL lahôdkového droždia a šťavu z ½ citróna. Všetko dokopy rozmixujeme a odložíme nachvíľu do chladničky. 

Do vriacej vody v hrnci pomocou haluškovača vyrobíme zemiakové halušky. 

Uvarené halušky vyplávajú na povrch hrnca. Halušky scedíme z vody, prepláchneme studenou vodou a necháme odkvapkať. 

Tempeh nakrájame na drobné kocky a opekáme na troške oleja.

Uvarené halušky vymiešame s vegánskou bryndzou. 

Podávame posypané pečeným tempehom s pažítkou alebo jarnou cibuľou. 

Dobrú chuť 

Najlepšie vegánske langoše s cesnakom

Čas prípravy . 1 ½  hodiny Náročnosť : stredná Počet porcií : 6 veľkých ks 

Celom obyčajné rodinné vegánske langoše. Upiecť ich raz, rozhodne stačiť nebude. Vynikajúce a nadýchané ako obláčik. Výborne chutia potreté čerstvým cesnakom alebo s vegánskou kyslou smotanou či tatárskou omáčkou.

POTREBUJEME 

  • 500 g preosiatej hladkej múky 
  • 20 g čerstvého droždia
  • 1 PL kryštálového cukru
  • 250 ml teplej vody 
  • 3 PL rastlinného oleja 
  • 2 ČL soli do cesta 
  • 6 PL oleja na vyprážanie 
  • cesnak na potretie 

Do veľkej misy preosejeme 500 g hladkej múky. Múku premiešame s 2 ČL soli. V prostriedku múky päsťou vyhĺbime jamku do ktorej rozdrobíme 20 g čerstvého droždia. Droždie posypeme 1 PL kryštálového cukru a zalejeme 250 ml teplej vody. Kvások prikryjeme suchou utierkou a necháme na teplom mieste vykysnúť 15 minút. 

Do vykysnutého cesta prilejeme 3 PL rastlinného oleja. Langoše budú tak krásne nadýchané. Cesto poriadne vymiesime a opäť prikryjeme suchou utierkou. Necháme kysnúť na teplom mieste 45 minút. 

Vykysnuté cesto preklopíme na poriadne pomúčenú dosku. 

Vyvaľkáme hrubší valec, ktorý nožíkom pokrájame na približne rovnaké kúsky. Z odrezaných kúskov vytvarujeme bochník, ktorý od prostriedku ku okrajom prstami naťahujeme. Okraj langoša musí byť hrubší ako prostriedok. 

V panvici rozpálime 6 PL rastlinného oleja na vyprážanie. 

Do rozohriateho oleja vkladáme vytvarované langoše a opekáme z každej strany približne 2 minúty. 

Upečené langoše necháme odkvapkať od oleja na čistej papierovej kuchynskej servítke. 

Strúčik cesnaku rozpučíme a zriedime s 1 PL čistej vody alebo s 1 PL olivového oleja. 

Podávať môžeme s vegánskou kyslou smotanou či vegánskou tatárskou omáčkou a potreté cesnakom. 

Dobrú chuť 

ORGANIC BASICS / KONIEC DOBY KOSTICOVEJ

Do smrti nezabudnem na ten pocit príchodu domov, odopnutia si kosticovej vystuženej podprsenky a prvého nádychu po celom dni. Au !

“KONIEC DOBY KOSTICOVEJ !” by mohol byť pokojne transparentný plagát vyvesený na každom verejnom stĺpe osvetlenia.

Šťasteny tie, ktoré majú možnosť chodiť bez podprsenky. Pre nás ostatné, nemať nič nie je ani pohodlé, ani zdravé, pretože istá podpora sa odporúča.

Podľa antropológovov Sydney Singer a Soma Grismaijer, ktorí sa dlhodobo zaoberajú problematikou vplyvu oblečenia na ľudské zdravie, dospeli k záveru neustáleho nosenia vystuženej kosticovej podprsenky takto :

z testovaných 4000 žien malo

  • až tri zo štyroch žien, ktoré nosili podprsenku 24 hodín denne, ochoreli na rakovinu prsníka
  • zo žien, ktoré nosili podprsenku menej ako 12 hodín denne, ochorela na rakovinu prsníka jedna z 52 žien
  • zo žien, ktoré nenosili podprsenku vôbec, ochorela na rakovinu prsníka iba jedna žena zo 168 žien

Top4fitness zas píše vo svojom článku o tom ako si vybrať správne športovú podprsenku, že je veľmi podstatné nosiť oporu pri akomkoľvek pohybe, napríklad pri nevinnej svižnej prechádzke. Svalové vlákna sa oslabujú a bez opornej podprsenky hrozí ich natiahnutie. A tak sa ľudovo stane to, že prsia “ovisnú”.

Počas dňa je dôležité nosiť oporu, napríklad bezšvovú, nevystuženú, bez kostíc. Jednoducho niečo príjemné, bavlnené alebo veľkou novinkou sú podprsenky z tencelu.

Tencel, alebo menej komerčný názov lyocell, sa získava z dužiny dreva, konkrétne z dreva eukalyptu.

Materiál je príjemne chladivý, rýchlo schne a dobre saje pot. Odborníci na materiály ho prirovnávajú k hodvábu. Je to neuveriteľný skvost. Organic Basics sú na tencelové podprsenky skutoční fach majstry.

Podarilo sa mi uloviť tencelovú podprsenku od Organic z druhej ruky. Nová je trošku väčšia investícia.

Pred jej kúpou som si prečítala niekoľko recenzií, do bodky boli všetky že 100% ÁNO ! Slovenskú recenziu som našla len tú od LaFlorita , zvyšok len zahraničné recenzie. Len viete…ako to býva. Ak pod recenziou nájdem zľavový kupón. Pomyslím si, že napíšete úprimnú recenziu, ak to bol barter alebo platená spolupráca ? Skutočne by ste vykreslili niekoho, kto vám pošle svoj produkt zadarmo negatívne ?

Chcela som len jediné, poriadnu podprsenku. Odštartovala som svoju cestu za pomalou a udržateľnejšou módou a nechcela som sa vzdať bez boja. Niečo čo vydrží aj podrží. A minimálne jeden až niekoľko rokov nebudem musieť riešiť problém podprsenka. Alebo sa nebudem hanbiť vyzliecť v kabínke u lekára. Určite viete, čo tým myslím.

Spodné prádlo a džínsy sú kúsky odevu, ktoré z duše nenávidím nakupovať. Ak by som našla niečo dokonalé, do konca života by som si kupovala dookola len tie isté kúsky a nič iné.

Nuž, myslím si, že Organic Basics odviedlo naozaj slušnú prácu a ak zoderiem túto z druhej ruky, určite pôjdem do nich znova.

Ich tencelová podprsenka je neskutočne tenká a ľahká, môj prvý dojem bol, že toto má udržať prsia ženy, ktorá kojí ?

Verte či nie, drží. Je to masaker. Super ľahký, tenký a príjemne chladivý materiál drží tak pevne, ako košíčková bavlnená podprsenka, ktorá je v porovnaní s tencelom, že úha – nikdy viac.

Nepresvitá a môžem v nej nosiť aj biele tričko.

Jej strih je dokonale vyriešený. Trojuholníkový tvar je totižto skvelý, ak práve kojíte. Fensi šmensi kojo podprda.

Mimochodom Organic Basics sú ekologickí blázni. Na Goodonyou majú najvyššie hodnotenie udržateľnosti. Záleží im napríklad aj na tom, aby ich stránka bola Low Impact Website. Píšu na eshope toto :

“Internet je špinavý. Prenos údajov vyžaduje elektrickú energiu, ktorá vytvára uhlíkové emisie – a tie vedú k zmene klímy. Webová stránka Low Impact znižuje prenos údajov až o 70% v porovnaní s bežnými webovými stránkami.”

Moje hodnotenie na záver : vybrala som si správne. Mimochodom zvažovala som aj slovenskú značku podprseniek od Laskovo či Créeme , robia naozaj poctivú prácu.

Ak máte svoje tipy na udržateľné spodné prádlo, pokojne mi ich môžete nechať dolu v komentároch.

UDRŽATEĽNE / VINTAGE TAPÍR

Je to takmer rok, odkedy môj šatník zažil tú najväčšiu očistku vôbec. Predala som plné vrecia oblečenia a doplnkov. Či tomu veríte, alebo nie, bola to poriadna fuška. A stále je ! Odpisovanie na správy na rôznych bazároch, meranie, fotenie, kamerovanie, čistenie, balenie, vypisovanie balíkov, váženie balíkov, 1000 a jedna cesta na poštu a späť.

Dokonca som mala príležitosť poučiť sa z vlastných chýb a to už nikdy viac neposielať na dobierku. Ďakujem mamičke, ktorej som vyhovela dobierkou a nabalila jej darčeky k nákupu ( hlúpa som však ? ), ona si balík neprevzala a nakoniec som za balík v hodnote dvoch eur, zaplatila osem. Nikdy viac sa mi už neozvala. Nič prekvapivé.

No aj napriek jednému nepodarenému obchodu, oblečenie ktoré mi nesedelo veľkostne či štýlovo, našlo nový domov. A o tom to všetko je.

Oblečenie, je vyrobené pre nás a my ho musíme nosiť (nemusíme, no mohli by sme…). Nezáleží, akej značky je. Je vyrobené, tak ho nosme ! Ak nám nevyhovuje, posuňme ho niekomu inému. Riešenie nie je skladovať handry pol storočia s úmyslom “to sa mi ešte zíde”. Nezíde, verte mi.

Späť k úvodu. Po roku som vytriedila takmer všetko, doslova. Ostalo mi pár nositeľných a obľúbených kúskov, pribudlo pár sekáčových a udržateľných, či od slovenských krajčírok. Takto mám v pláne pokračovať v mojom dopĺňaní šatníku. Čo najviac z druhej ruky, podpora miestnych umelcov či zahraničné udržateľné značky, čosi si ušiť vlastnoručne a ak to naozaj nepôjde pre rôzne dôvody, kúpiť vo fastfashion, no vynosiť na totálnu handru. Myslím si, že táto pyramída je celkom OK.

Späť k úvodu po druhé. Pár dní dozadu som si pozrela dokumentárny film The True Cost.

Úprimne, bolo mi zle. Nielen zo seba samej, ale aj z nás. Z teba, z teba, z teba ale aj z teba. Naivne si masírujeme ego. Nikomu prácu našimi výpredaj nákupmi nedarujeme. Tí ľudia, reálne nemajú z čoho žiť. Ich plat nečiní ani základné minimum, preto spolu s matkami musia pracovať aj deti. Ťažko, veľmi ťažko ťahajú 12 – 16 hodinové šichty. Makajú od rána do večera. V katastrofálnych podmienkach. Ženy sú napádané fyzicky, psychicky a bohužiaľ, mnohokrát aj sexuálne. Je to hnus.

Viete, čo mi najviac zovrelo žalúdok ? Mladá krajčírka, moja rovesníčka, ktorá pracuje vo fabrike na textil, povedala, že ťažko pracuje od rána do večera a šije pre nás oblečenie. Každý deň s vierou, že ich nosíme s radosťou, pretože sa na tom veľmi, veľmi ťažko nadrie. A tak skončil dokument a ja som ostala sedieť. Pozrela som sa na seba. Mala som oblečené šaty zo Zary. Chytila som spodok a obrátil ich na ruby. Detailne som si prezrela všetky švy a stehy. Pekné, pomyslela som si. Koľko by stáli tieto šaty, ak som si ich kupovala od slovenskej alebo českej krajčírky ? Stovku ? Koľko mala zaplatené táto slečna, alebo pani, ktorá ich pre mňa šila ? Pár centov ? Možno nemala v ten deň ani minútu voľna, možno nemala na lieky a bola chorá, možno nemala ani jedno teplé jedlo, pretože ho radšej obetovala pre svoje dieťa. Po 16 hodinovej šichte, odložila moje šaty na kopu, vypla stroj a odišla domov. V posteli je bežalo milión myšlienok a obáv zo zajtrajška.

Dnes sa pozerám na moje šaty úplne inak. Sú Zary, áno. Mám aj iné od fastfashion značiek. No vážim si všetky. Pretože nezáleží, v akej krajine boli ušité. Sú vyrobené a ja som ich kúpila. Ak sa mi páčia, musím si ich vážiť a nosiť ich s rovnakou úctou, ako ktorékoľvek iné.

Pre niekoho je otravné predať niečo, čokoľvek. Radšej to vyhodí alebo podaruje. Mňa to baví a túto vášeň pre nákup – predaj, som sa rozhodla zoficiálniť ( je to vôbec slovo ? ). Založila som preto Instagramový bazár s názvom Tapír. Nájdete v ňom krásne secondhand kúsky rôznych značiek, ale aj úplné vintagte staré hadry zo storočia minulého.

Vintage Tapír sa bude časom zameriavať prevažne na kvalitné či udržateľné značky z druhej ruky.

Pointa Vintage je tá, že majiteľ Vintage obchodíku prehľadáva rôzne bazáre a vyberá tie naj top značky z druhej ruky. Potom ich predáva, a vy ako kupujúci, si vyberáte už len z toho najlepšieho. Pointa spočíva v tom, že nerobíte špinavú robotu hrabania sa v kope vecí. Alebo si ušetríte XYZ hodín hľadania kúskov z druhej ruky na internete. Moja cieľová rovinka je hľadanie značkových a dizajnových vecí zo zahraničných bazárov. Alebo úlovky z rokov 2000, 90, 80 roky…

Vymyslela som dokonca takú vec, že ak niečo konkrétne hľadáte, napríklad legendárne Levisky 501 v konkrétnej veľkosti, môžem si zapísať vašu túžbu po vysnívanom vintage kúsku a budem hľadať. Ak nájdem, skontaktujeme sa, dohodneme vec a ulovím džínsy.

Prečo to robím ?

  • Baví ma to, inak by som to nerobila.
  • Chcem, aby ľudia nakupovali z druhej ruky a tým nepodporovali fastfashion reťazce, kým to nie je nevyhnutné na prežitie, alebo momentálna situácia nedovoľuje inak.

Tapír je random názov. Aby ste si nemysleli, ak si myslíte.

Balíčky od Tapíra, budú ekologické, aby nezanechávali veľmi veľkú eko stopu. Aj tak jej je viac než dosť. Preto sa môžu obaly líšiť, cenovky sú recyklované kartónové krabice, vo vnútri bude minimum papiera a príbeh o tom, prečo robím, čo robím dostanete len ako odkaz na článok, aby nebolo nutné tlačenie nových brožúrok, ktoré po jednom prečítaní skončia v odpade.

Ku každej objednávke budú pribalené letáky z rôznych kampaní, predovšetkým od Slobody zvierat.

Finančný výťažok z predaja @vintage_tapir chcem z veľkej časti venovať na výrobu plátených tašiek Lujza, bol to môj projekt za boj proti igelitkám ešte z roku 2017. Nemám kapacitu na ich výrobu a nažehľovanie bolo časovo náročné a tašky neboli kvalitou podľa mojich predstáv. Preto chcem, chcela by som, aby boli vyrobené od Merchyou, pretože to robia správne. Ekologicky, s certifikátom, poctivo a na Slovensku. Ktovie, kedy sa to podarí, raz určite áno, verím tomu, pretože mi je ľúto, že Lujza tu už s nami nie je.

Takže Tapír, Lujza, Sloboda zvierat, boj proti bordelu.

Ozaj, chcete, aby jediné čo po nás zostane, bol bordel a smeti na tomto svete ?

Ja veľmi nie. A čo ty ?

Ako pečiem kváskový chlieb – recept a tipy

Recept som si nevymyslela. Nájdete ho presne na 4.strane ( alebo posledné prekliknutie ) u @maskrtnica

Konkrétne sa jedná o “Vinohradský pšeničný kváskový chléb” no verzia so zemiakom. Ja pridávam do receptu aj za hrsť rasce, no vyskúšala som aj s olivami a v pláne mám aj so sušenými paradajkami.

Recept si nechcem privlastniť, preto vám pridávam odkaz naň aj s presnými inštrukciami tu – RECEPT NA CHLIEB

Napíšem k receptu len moje osobně postrehy a pokusy, kedy chlieb dopadol najlepšie. Samozrejme všetko záleží aj od typu rúry v ktorej pečiete, či spôsobu vymiešania cesta ( ja všetko robím ručne, kedže nemám robototický mixér – ak ho máte, polovicu prípravy ste vyhrali ).

  1. Prípravu rozkvasu si rozdeľte na polovicu – tým myslím to, že nevymiešajte vo fľaši okamžite všetko spolu. Pridajte 1 PL ražného kvásku a 1/2 múky a 1/2 vody. Počkajte 6 hodín. Potom pridajte zvyšnú polovicu múky a zvyšnú polovicu vody. Váš kvások tak jednoduchšie a podľa mňa aj lepšie rozloží pšeničnú múku. Zložité ? Tak napríklad ráno o 6:00 h si vložíte do pohára 1 polievkovú lyžicu vášho materského kvásku a k nemu pridáte 75 ml vody a 95 ml pšeničnej hladkej múky s označením T650. O 12:00 hodine na obed pridáte zvyšnú polovicu. O 18:00 začínate miešať chlieb.
  2. Chlieb som mala lepší ak kysol na linke 3 až 3,5 hodiny ako cez noc v chladničke. No hrozí riziko prekysnutia. Ak vám chlieb prekysne, v rúre spľasne. On väčšinou spľasne už v momente ako sa vyklopí na plech.
  3. Pečte chlieb so záparou. Čo to znamená ? Zapnete rúru na 250C. Na spodnú mriežku v rúre vložíte starý plech. Na strednú vložíte plech na ktorom budete piecť. V rúre sa teda ohrievajú dva plechy samostatne. Ak je rúra nahriata, vyberiete plech na ktorom budete piecť chlieb. Na väčšiu misu si položíte papier na pečenie a vyklopíte chlieb z ošatky. Narežete chlieb a šúp na horúci plech. Vložíte do rúry a do spodného starého plechu vylejete deci vody. Rýchlo rúru zavriete. Vytvorí sa para ako v saune. Tento spôsob zaručí, že chlieb krásne vyskočí hore. Pečte prvých 10 minút na horkovzduch. Po 10 minútach sa stiahane rúra na 220C a poriadne sa vyvetrá ( otovoríte rúru počkáte pár sekúnd a zavriete ). Dopeká sa do zlatista 20 minút. Po vytiahnutí stačí položiť na chladiacu mriežku už sa nerosí žiadnou vodou.
  4. Ak bude chlieb kysnúť cez noc v chladničke, vložte ho na najvyššiu poličku, posypte múkou a prikryte mokrou utierkou. Toto zaručí, že vrch neobschne.
  5. Ošatku vysypávajte len škrobom ja používam zemiakový. Múka zvykne prihorieť v rúre.
  6. Pozrite si video na stáčanie chleba do ošatky. Toto je skutočný game changer ! Ja som to predtým nerobila, len som chlieb upravila na ovál a šupla do ošatky. Stočenie chleba a poriadne utiahnutie zaručilo že vyskočil hore ako lopta a mal krásny tvar. Stočenie nájdete napríklad tu.
  7. Narezávajte chlieb žiletkou. Nemusí to byť nutne majstrovské dielo na chlebe, stačí len krížikom. Ak ho budete rezať nožom, nespravíte tenký hlboký rez a pokazíte si chlieb.
  8. Na kysnutie postačí aj obyčajná hlboká misa s čistou utierkou a vysypaná škrobom. Alebo starý košík, ktorý nájdete u babky na pôjde. Nepotrebujete žiadne super vybavenie na pečenie chleba.
  9. Nepridávajte viac múky ako je v recepte. Poriadne si vysypte múkou pracovnú dosku pri stáčaní chleba, inak nepoužívajte do cesta nič viac.
  10. Autolýza ! Je nesmierne dôležitá ! Je to prvá hodina kedy sa zarába chlieb. Ak máte rozkvas, uvarené a vychladené zemiaky, múku a vodu všetko zmiešajte dokopy. Nepridávajte však SOĽ !!! Múka nasiakne vodu a rozkvas začína pracovať. Po hodine primiešajte soľ. Cesto sa nebude lepiť a bude krásne foremné.
  11. Pridávajte do cesta studené zemiaky ! Ja som to na začiatku nerobila, nechcelo sa mi a myslela som, že je to fuk. Nie je.
  12. Pridávajte do rozkvasu, do kvasu, do cesta vždy vlažnú a odstatú vodu. Najjednoduchšie je naliať si vodu do sklenenej veľkej fľaše a položiť si ju na linku. Neuťahovať vrchnák len položiť aby zbytočne nenapáchla, to odstatá voda zvykne. Ja mám vodu v sklenenej fľaši s korkovým uzáverom. Odstatá a vlažná voda je tiež veľmi dôležitá.
  13. Prekladanie chleba. Veľmi dôležité ak túžite dosiahnúť pekný nadýchaný a bublinkový chlieb. Stačí preložiť 2 x vždy po 40 minútach. No nenechávajte veľmi dlhé rozostupy, aby chlieb neprekysol.
  14. Skladovanie – najlepšie v bavlnenej alebo ľanovej šatke a v chlebníku. Chlebník nemám, ale podľa mňa postačí aj schovať do kredenca či drevenej bedničky.
  15. Najbomba chlieb by bol pečený v liatinovom pekáči alebo remoske. Nemám, no do budúcna by som chcela.

No a na záver to najdôležitejšie. Koľko vydrží chlieb mäkký a chutný ? Je ťažké to určiť, pretože niekedy sa zjedol po upečení. No najdlhšie sme ho tuším mali 5 – 6 dní a to bol chlieb z mrazáku, pretože som si upiekla pár chlebov do zásoby. Ani po šiestom dni nebol chlieb zlý, len trošku starší. Pre nevegánov ideálny chlieb na obalenie vo vajíčku a vypraženie na panvici. Pre vegánov vynikajúci chlieb na krutóny napríklad do cesnačky.

DIY pre bábätká / Montessori hračky od 3 – 6 mesiacov

Na Pintereste som mala nástenku s inšpiráciami na detské hračky už dávno predtým, ako Eliáš bol. Výroba hračiek ma skutočne baví. Vždy som vedela, že budem vyrábať hračky v rámci svojich možností. No Montessori hračky posunuli moje predstavy o level vyššie.

Na začiatok som sa inšpirovala na výrobu týchto troch Montessori hračiek

  • úchopová húsenička
  • kruh s guľôčkou
  • kruh s guľôčkami pripomínajúci hrkálku
  • + zvyšné komponenty som využila na výrobu nových závesných hračiek na hrazdičku

POTREBUJEME

  • 9 ks drevených korálok vo veľkosti 33mm
  • koženú šnúrku ( kúpila som 5 m aby bolo aj do zásoby )
  • 3 ks drevených kruhov vo veľkosti 40 mm
  • nožnice

PS : odporúčam kúpiť 10 ks korálok, 5 ks kruhov budete mať do zásoby na nové DIY a nemusíte platiť opäť poštovné.

  1. Prvé si vyrobíme úchopové guličky, alebo komerčne nájdete hračku pod názvom úchopová húsenička či červík. My si vyrobíme jej prírodnú dizajnovú verziu. Budeme potrebovať 5 ks drevených guličiek a koženú šnúrku. Na šnúrku si navlečieme 5 ks drevených guličiek. Konce koženej šnúrky poriadne uviažeme na uzol, aby guľôčky nevypadli. Všetko bezpečne otestujeme predtým, ako hračku odovzdáme bábätku. Hotovo ! Prvú hračku máme vyrobenú !
  2. Druhá hračka bude pripomínať hrkalku alebo kruh s guľôčkou uprostred. Bábätko sa učí uchopovať krúžok rúčkami a s pribúdajúcimi mesiacmi sa naučí guľôčku v strede posúvať. Je to veľmi jednoduché, tu je podrobný postup na výrobu.
  3. Posledná tretia hračka bude pripomínať hrkálku. Krúžok, ktorý si dokáže bábätko uchytiť rúčkami s guľôčkami, ktoré pri pohybe narážajú o seba a vydávajú zvuk. Bábätko môže samozrejme krúžok aj drevené guľôčky vkladať do úsť a slúži tým táto hračka aj ako drevené hryzátko.

Ak vám zvýšili kožené odrezky zo šnúrky, tak ich nevyhadzujte. Môžete si z nich vyrobiť napríklad takéto zvyšné hračky pre bábätko.

Stužky som rozobrala z predošlého návodu na hračky na hrazdičku a vytvorila nové hračky.

Z pôvodných 3 hračiek mám nakoniec 6. Tri z nich poputujú naspäť na hrazdičku, aby mal Eliáš stále nové hračky.

Kreativite sa mädze nekladú a preto si môžete vytvoriť hračky akékoľvek. Podstata spočíva v tom, aby sa hračky dokázali jednoducho uchopiť ( krúžok ), aby vydávali zvuk ( rolnička ), aby boli zdravotne nezávadné ( drevo ), aby boli bezpečné ( poriadne utiahnuté kožené šnúrky ) a zaujali malé bábätko. Ak ich vaše hračky nebudú zaujímať, nechajte im čas. Možno práve nemajú náladu na úchopovú húseničku alebo kruh s rolničkou. Vnímajte bábätká ako dospelákov. Ani vy nemáte chuť každý deň variť či upratovať.

Na výrobu hračiek som sa inšpirovala tu.

Inšpiratívna krajčírka a výšivkárka Marianna Feherová : “Nikto nevymyslí niečo, čo tu ešte nebolo !”

Učiteľka, ktorá šije. Marianna Feherová, inšpiratívna mladá umelecká krajčírka a výšivkárka, ktorá nezahodila flintu do žita po prvých neúspechoch či neprijatí na umeleckú vysokú školu. Zobrala osud a ihlu do vlastných rúk a popri dennej práci asistetky učiteľa, po večeroch vytvára doslova umelecké diela. Ako sama hovorí : ” nikto nevymyslí niečo, čo tu ešte nebolo. Dá sa to poňať a pristúpiť k tomu ako k niečomu, čo tu ešte nebolo.” Jej tvorba za šijacím strojom je výnimočná tým, že si od základu až po koniec, môžete navrhnúť svoj vlastný ruksak, tašku či kabelku. Geniálne však ?

Musím priznať, že značku Merien sledujem už nejaký ten piatok a mnohokrát som mala v pláne ju osloviť o rozhovor a spoluprácu. Vždy som však túto myšlienku zahnala späť, pretože som si myslela : “ah, to je úplne zbytočné, určite nebude súhlasiť.” Dnes večer ťukám do klávesnice počítača tento rozhovor a mám z neho obrovskú radosť. Na každý jeden rozhovor s umelcom sa teším, no tento bol akýsi môj vysnený a ja som poctená, že môžem so značkou @merien.needle spolupracovať.

A takto to z času na čas v živote býva. Jednoducho sa niekedy nemôžeme spoliehať na to, čo nám sám život prinesie. Niekedy ho musíme uchopiť do vlastných rúk a rozbehnúť sa proti prúdu.

  • Ahoj Marianka, mohla by si sa na úvod našim čitateľom v krátkosti predstaviť ?

Ahojte! Volám sa Marianna Feherová, žijem a šijem v Košiciach. Mám 25 rokov. Popri Merien pracujem v špeciálnej škole ako asistent učiteľa. A mojim snom je v budúcnosti venovať sa len šitiu, mať malú merien dielničku s obchodíkom a workshopmi pre verejnosť.

  • Predstavíš nám svoju značku @merien.needle ? Ako a kedy vznikla ? 

Šiť som začala na konci mojej základnej školy. Merien sa na začiatku volalo Made with love 😀 Moje prvotiny boli ručne šité srdiečka ako brošne, ktorými som obdarovala moje kamarátky na Vianoce a predávala som ich za 0,50 centov. Neskôr som skúsila náušnice z korálok a potom, ako som dostala na Vianoce môj prvý šijací stroj, začala som si pozerať rôzne tutoriály na internete, šila som kapsičky, zvieratkovské brošne z filcu, navštívila som pár handmade trhov na východe Slovenska. Prvým popudom k premenovaniu značky na Merien bol vianočný trh na vysokej škole. Vtedy ma to nakoplo a uvedomila som si, že by to celé mohlo mať aj nejakú formu, čo sa týka výstižnejšieho a osobnejšieho názvu, vizitky, balenie… a tak vzniklo Merien, čo je vlastne moje meno v angličtine Marianne píš ako počuješ 🙂 

  • Ako dlho sa venuješ šitiu ? Naučil ťa to niekto, alebo si samouk…

Už ako dieťa som mala radšej hodiny výtvarnej výchovy ako telesnej 😀 navštevovala som rôzne záujmové krúžky šikovných rúk, keramiku…  k tvorivým činnostiam som bola vedená mamkou, ktorá maľuje, a tiež šije a vyšíva. A práve vďaka nej som našla záľubu v šití. Raz na Vianoce šila ozdoby na stromček, látkové srdiečka a tak som to chcela skúsiť aj ja. Samozrejme mi to nešlo hneď na prvýkrát, trhala som niť, bola som nervózna, že sa mi to nedarí a dodnes si pamätám, ako mi vtedy povedala “Nechaj to, s takou netrpezlivosťou to nikdy robiť nebudeš.” Ja som to skúšala znova a znova a som šťastná, že som objavila už vo svojich 12tich rokoch nielen záľubu ale vášeň, závislosť, životný štýl a činnosť, ku ktorej si každý deň rada sadám. 

  • Kedy nastal ten zlom, že si sa rozhodla predstaviť širšej verejnosti svoju prácu ? 

Ako som spomínala začiatky boli s Made with love brošňami, náušnicami, nejakými ozdobami na Vianoce, Veľkú noc a fotky mojich výtvorov som dávala na facebook na svoj osobný účet. Nepamätám úplne presne kedy prišiel nápad založiť fb stránku. Nejaký čas po tom, ako som si ju založila, portfólio mojich produktov sa pomenilo. Začala som šiť viac na stroji kapsičky, peračníky, obaly na hrnčeky. V tom čase som si dala prihlášku na Textilný dizajn do Bratislavy, kam ma nevzali, čo som vtedy pokladala za koniec tvorenia, bola som z toho nešťastná. No teraz odstupom času to vnímam ako veľké plus, pretože si myslím, že ak by som študovala na umeleckej škole, nemala by som toľko priestoru pre vlastné nápady a tvorbu. A tak som pokračovala v štúdiu na pedagogickej fakulte odbor predškolská a elementárna pedagogika. Práve na tejto škole sa každý rok konali predvianočné trhy, čo bol veľký štart pre Merien (ako som už spomínala). Neskôr som si založila aj účet na instagrame a začala som sa viac zaujímať o to, ako by to malo vyzerať či už na fotkách, alebo celkovo pri prezentovaní produktov na sociálnych sieťach.  

  • Čo všetko si môžeme od teba kúpiť Marianka ? Navrhuješ len vlastné modely, či si môže zákazník nakombinovať vlastné farby, materiály, vzory …

Prevažnou časťou mojej ponuky za posledné dva roky sa stali ručne vyšívané ľadvinky, rolltop batohy. To si zákazníci objednávajú najčastejšie, ale aj crossbody tašky, vakotašky, vreckovaky, kapsičky… Popri šití robím aj svadobné výzdoby, zatiaľ len kamarátkam a známym, no organizovanie týchto svadobných výzdob je dosť časovo náročné, no veľmi ma baví kombinovať farby, materiály a pohľad na vyzdobenú sálu po niekedy aj roku dolaďovania detailov s nevestou, je na nezaplatenie. To, ako to celé spolu krásne ladí a spokojnosť nevesty je krásny pocit.  🙂 Jednoducho mám rada jednoducho krásne veci. 

A teda čo sa týka toho, či navrhujem vlastné modely, alebo si môže zákazník nakombinovať podľa svojich predstáv, tak áno, prevažná časť produktov je navrhnutá zákazníkom, ktorému dávam priestor si nakombinovať vlastnú kombináciu farieb látok, vzorov a samozrejme výšivky. No veľakrát mi klient nechá voľnú ruku. Pri množstve objednávok nemám čas si tvoriť len tak podľa seba, alebo skladovky, ktoré by boli hneď k odberu, no ak mám možnosť ísť na nejaký trh, vtedy milujem, keď si kombinujem látky a výšivky podľa seba. 🙂 

  • Prezradíš nám, odkiaľ čerpáš najviac inšpirácie na svoju tvorbu ? 

Najviac inšpirácie čerpám z kombinovania farieb látok, alebo odtieňov nití na výšivky. Milujem ten proces, keď si z každej farby vezmem nejaký odtieň a spolu to nádherne vo výšivke hrá. 🙂 Veľkou inšpiráciou  pri vyšivaní mi je aj sama príroda, kvety, rôzne trávy, lístky. A samozrejme veľký kamoš Pinterest 😀 no z každého obrázku, ktorý nájdem si vezmem len kúsok, alebo pri prezeraní mi napadne úplne iný návrh a potom to ide už samo 🙂 mám rada kontrasty, použivať pestré alebo čisto biele výšivky na čiernu látku, vymýšľať nové typy kvetov… 

  • Je pre teba dôležité, aké materiály používaš a aký je ich pôvod ? 

Látky nakupujem hlavne podľa toho, čo sa mi páči a s čím sa mi dobre pracuje.Viac ako na pôvod látok dbám na to, aby som nevytvárala veľa textilného odpadu. Zo zvyšok látok šijem kľúčenky ako darček ku každej objednávke, alebo odličovacie tampóny.  

  • Mňa osobne by veľmi zaujímalo, ako dlho trvá výroba napríklad takého ruksaku či ľadvinky. Vyzerá to veľmi zložito, naozaj ! 

Nikdy to nie je len o tvorbe jedného batohu alebo jednej ľadvinky. Objednávky posielam vždy v polovici a na konci mesiaca, čiže mesačne to mám rozdelené na dve várky objednávok. Stále si to najprv všetko nastrihám, zažehlím výštuže, to trvá niekedy aj 3 – 5 hodín. Potom si výšivky kreslím a vyšívam po večeroch. Tým, že pracujem doobedu v škole, prídem domov z práce a o takej 4tej sadám za stroj. Večer o 8mej si presadám k vyšívaniu a vyšívam približne do polnoci. Pomedzi to odpovedám na správy, dohadujem kombinácie so zákazníkmi a keď sa blíži deadline odosielania objednávok, všetko naraz balím. Samozrejme nesmie chýbať fotenie, ktoré si nechávam stále na víkend (kvôli dobrému svetlu doobedu 🙂 nákup látok a iného materiálu, vystavovanie faktúr a chodenie do zásielkovne s balíkmi. Takže je to taký jeden kolotoč okolo jedného produktu, kým sa dostane k zákazníkovi. Tým, že všetko robím sama, šitie, vyšívanie, žehlenie, posielanie, fotenie, komunikácia, marketing, faktúry, nákupy…je to časovo veľmi náročné a častokrát si prajem, aby mal deň viac hodín a pracovných dní bolo menej ako víkendových, kedy toho stíham viac ako počas dní, kedy pracujem aj v škole. 

  • Je @merien.needle tvojou prácou, ktorá ťa živí na plný úväzok ? Ak áno, prezradíš nám svoje začiatky podnikania a ako sa môže umelec presadiť na slovenskom trhu ? 

Merien ma zatiaľ neživí na plný úväzok, čo by som si samozrejme veľmi priala v budúcnosti. Pracujem v základnej škole pre žiakov s autizmom ako asistent učiteľa. Práca v škole mi dovoľuje tvoriť aspoň poobede, cez víkendy a prázdniny. No častokrát je to veľmi náročné prepínať z práce do práce. No stále sa teším na poobedie kedy šijem a ešte viac na večerné vyšívanie, kedy úplne vypnem hlavu a jediné čo ma zaujíma je len farba nitiek a tvar kvetov. 🙂 Podnikanie s Merien ako také, začalo v podstate len začiatkom tohto roku, kedy som sa rozhodla založiť si živnosť. Bola to pre mňa obrovská výzva a krok do veľkého neznáma, no cítila som, že ak sa chcem s Merien posunúť ďalej a venovať sa tomu v budúcnosti naplno, toto bude tým prvým správnym krokom. Ešte doteraz tápam v tom množstve informácií a povinností, ktoré vedenie živnosti obnáša a občas si tak poviem, keby som mohla len šiť a neriešiť tie veci okolo, no viem, že jedno bez druhého nejde. 🙂 O to presadiť sa na slovenskom trhu túži asi každý umelec, no návod na to asi neexistuje. Tým, že je toho už skutočne veľmi veľa, nikto nevymyslí niečo, čo tu ešte nebolo. Dá sa to však poňať a pristúpiť k tomu ako k niečomu, čo tu ešte nebolo. Práve takým produktom u mňa boli vyšívané ľadvinky. Nikde som to zatiaľ nevidela a najmä to, že si ich zákazník môže sám navrhnúť je aj pre ľudí, ktorí mi píšu so záujmom o ľadvinku, či batoh, takým milým prekvapením, že “to naozaj si môžem sám nakombinovať celú ľadvinku?”.  

  • Prechádzam tvoj Instagram a som skutočne nadšená. Tvoje výtvory v podobe ruksakov a ľadviniek sú nádherné. Pre mňa osobne by bolo ťažké rozlúčiť sa s nimi. Stalo sa aj tebe, že po došití ruksaku / ľadvinky, zostal kúsok rovno v tvojom šatníku ? 

Ďakujem! 🙂 Áno, stalo sa mi to 🙂 niektoré kúsky, ktoré boli šité ako skladovky, alebo na trhy, ostali u mňa.

  • Môžem sa opýtať, koľko kúskov doplnkov z tvojej dielničky vlastníš ? Či platí skôr staré pravidlo “obuvníkov syn chodí bosý…”

Presne túto vetu si tak veľakrát poviem, aj okolie sa ma pýta, že prečo si kupuješ niečo, čo si vieš sama ušiť? No na produkty pre seba mám veľmi málo času a keď už, tak jedna sukňa, šaty alebo ľadvinka mi stoja rozšité niekedy aj polroka 😀 no je to úžasný pocit nosiť niečo, čo som si sama ušila. Je to niečo úplne iné ako nosiť šaty z H&M-ka a nosiť šaty, ktoré si celé sama ušijem. A o to lepší pocit, keď sa ma niekto opýta, že “vaaau, kde si také zohnala?” a ja skromne poviem, že to som si sama ušila 😀 

  • Máš svoj vlastný ateliér, dielničku alebo všetko od @merien.needle vzniká u teba doma ? Opíš nám svoje kreatívne miesto. 

Boli pokusy o zháňanie priestorov pre obchod, alebo aspoň dielničku, no zatiaľ šijem u seba doma. na jednej strane by bolo jednoduchšie mať priestor len na šitie, hlavne z toho hľadiska, že zo šitia je veľa prachu, všade nitky, špendlíky v gauči a z vankúša ihelnička:D,  no kým pracujem na plný úväzok v škole, neviem si predstaviť ísť z práce ešte do iného priestoru ako domov. Je to iné prísť domov a šiť po práci tam. Moje kreatívne miesto je v podstate celý môj byt, v skrini, kde mám aj šaty, mám aj látky a výstuže, mám jeden pracovný stôl s dvoma šijacími strojmi a kútik s kreslom na vyšívanie. Keď strihám látku na objednávky, mám to rozložené po celej zemi, tak, že sa u mňa nedá pohnúť 😀

  • Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň ? 

Môj pracovný deň pondelok až piatok vyzerá tak, že ráno odchádzam do práce do školy, poobede okolo 14:30 prídem domov, najem sa, spravím si nejaké domáce povinnosti, sadnem s kávou do kresla a odpisujem na objednávky, alebo riešim faktúry, nákupy látok, organizáciu celého fungovania a časový harmonogram Merien. Približne dvakrát-trikrát za mesiac idem na nákup látok do mesta. Potom buď strihám, žehlím alebo šijem za strojom. Dvakrát za mesiac balím a utekám do zásielkovne 5 minút pred zatvorením 😀 a večer patrí vyšívaniu, vínku a hudbe 🙂 To vyšívanie pre mňa asi najväčší relax zo všetkého. Vtedy ma nič iné netrápi a nevyrušuje. 🙂 a tak sa častokrát zabudnem a vyšívam do polnoci a potom už len odkvecnem do postele. No a ráno rovnaký kolotoč odznova. 

Cez víkendy doobedu fotím a  zvyšok to isté šitie, balenie, komunikácia so zákazníkmi, instagram, facebook, balenie, vyšívanie. Samozrejme toho stihnem viac ako cez pracovné dni po práci.

  • Plánuješ do budúcna rozšíriš tvorbu @merien.needle o iné módne doplnky, alebo ostávaš verná svojej aktuálnej tvorbe ? 

Ja sa veľmi rada učím a tvorím nové veci, ktorými môžem rozšíriť moju ponuku. Často sa snažím ísť aj s dobou, čoho boli výsledkom aj ľadvinky, ktoré sa stali znova hitom v posledných rokoch. Zatiaľ sa nepúšťam napríklad do šitia oblečenia na zákazku, keď tak len pre seba, pretože si myslím, že je veľa šikovných tvorcov na Slovensku, ktorý sa venujú práve tomu. Ja som rada, že sa výšivky stali takým mojim hlavným poznávacím znakom a, že práve aj kvôli nim sa na mňa zákazníci obracajú. 

  • Kde všade si môžeme objednať / kúpiť doplnky od @merien.needle ? 

Verím, že sa mi podarí založiť konečne aj e-shop tento rok, čo plánujem už veľmi dlho, no tým, že celé objednávanie prebieha v správach buď na facebookovej stránke Merien alebo na instagrame @merien.needle, pretože každá objednávka je iná a so zákazníkom prostredníctvom správ dohadujeme celú objednávku niekedy aj v priebehu dvoch dní, tak to prebieha zatiaľ len prostredníctvom tých správ. Rada by som ponúkala produkty aj v kamenných obchodoch s handmade tvorbou, no aktuálne si neviem predstaviť kedy by som šila do zásoby 😀

  • Marianka, čo si úprimne myslíš. Podporujú Slováci trh na “domácej pôde” ? 

Myslím, že sa to dobre rozbieha a dopomohla tomu v podstate aj pandémia, čo som pocítila aj ja veľmi, že ľudia boli zavretí doma, nakupovali cez internet, sledovali instagram a facebook a objednávali viac. A samozrejme viac si začíname uvedomovať zodpovednosť voči tomu, čo nakupujeme a hlavne odkiaľ. Slowfashion a lokálna tvorba je stále viac a viac populárnejšia a či už to je niekoho životný štýl alebo len “výstrelok a hit” nech je ako chce, ale pokračujme v tom! 🙂

  • Chcela by si našim čitateľom niečo odkázať ?

Asi len toľko, aby robili to, čo ich napĺňa a v čom vidia zmysel, aby si plnili sny a aby nosili to, v čom sa cítia dobre! Ši a nechaj šiť! 🙂

  • Prečo práve @merien.needle ?

Pretože to nie je len ľadvinka, alebo batoh. Sú to najmä hodiny práce, vymýšľania, navrhovania, kombinovania, boľavého chrbtu, žmúrenia pri nočnom vyšívaní, kopa zlomených ihiel a veľký kus zo mňa a obrovskej lásky, s ktorou to robím a s ktorou verím, že to každý môj zákazník nosí. Ďakujem, že môžem tvoriť a šiť aj pre teba! <3

Ďakujeme ti aj v mene všetkých čitateľov @merien.needle za krásny rozhovor. Zároveň by som ti chcela popriať veľa šťastia a mnoho spokojných zákazníkov.

Mariankinu tvorbu nájdete na jej Instagrame pod menom @merien.needle kde si môžete detailne prehliadnúť jej tvorbu a zároveň si objednať a navrhnúť svoj vlastný módny doplnok v podobe ruksaku, tašky či ľadvinky. Postačí len napísať a dohodnúť všetky detaily.

A zároveň sa úžasná @merien.needle rozhodla venovať ľadvinku podľa vlastného návrhu do súťaže, ktorá bude prebiehať na Instagarmovom účte @hellovali od 13.06.2021 do 20.06.2021 ! Neváhajte sa zapojiť, tešíme sa vás 🙂

Pomalý šatník / 10 x 10 výzva

Výzva s názvom 10 x 10 nie je matematická rovnica, ale skratka pre desať dní X desať outfitov. Hlavným princípom tejto výzvy je poukázanie na fakt, s akým malým množstvom oblečenia si úplne v poriadku a bez krvavých sĺz dokážeme postačiť na 10 dní nášho pozemského života.

Zároveň mnohých možno prekvapí, že nedokážu nájsť vo svojom šatníku základné kúsky, ako biela košeľa či biele tričko. Jajáj ! Tak možno práve tu je “pes zakopaný”. Ak ste ten typ, ktorý stojí ráno 20 minút pred skriňou a roní slzy so slovami : “zas si nemám čo obliecť…” možno postačí dokúpiť biele bavlnené tričko a popelínovú bielu košeľu a ranný problém je vyriešený. V sekáči alebo na swapoch medzi kamošmi sa určite niečo pekné biele nájde. Toto je môj zoznam oblečenia na 10 dní, kedže som sa od včerajšieho dňa zapojila do výzvy 10×10.

Môj zoznam na 10 dní

  • 1 x biela popelinová košeľa
  • 1 x biele bavlnené tielko
  • 1 x biele bavlnené tričko
  • 1 x čierne široké nohavice
  • 1 x rifľová bunda
  • 1 x sukňa
  • 1 x šaty
  • 1 x čierny svetrík
  • 1 x šľapky
  • 1 x biele tenisky

Do zoznamu sa nepočíta spodné prádlo a doplnky. Nerátala som ani pyžamo.

Ja som si naviac pridala do zoznamu čierne termo tričko, športové legíny a Martinovu čiernu bundu, aby som mohla ísť s nosičom vonku aj v trošku chladnejšom alebo podvečernom počasí.

Ak je niektorý kúsok z vášho šatníka pre vás počas 10 dní nevyhnutý, ja osobne by som ho do celkového počtu 10 ks nerátala. Ako napríklad pracovný odev alebo ak je pre vás nevyhnutná veľká bunda do ktorej zapnete seba aj dieťa v nosiči.

Dajte si však pozor na farby a materiál, aký zvolíte do svojho kapsulového šatníku na 10 dní. Pravdepodobne budete prať v práčke všetko dokopy, preto odporúčam zvoliť podobné farby a materiály, alebo aspoň také, ktoré sa medzi sebou nefarbia.

Možno si mnohí poviete : “uf, koľko kusov oblečenia už len potrebuje mama na materskej ?” No ja rozhodne nie som ten typ človeka, ktorý prežije v pyžame 1/2 dňa a druhú 1/2 dobojuje v špinavých teplákoch. Áno, mám aj ja svoje dni, kedy by som najradšej strávila len v legínach alebo teplákoch. No ja si pokojne oblečiem šaty a spravím si make up aj napriek tomu, že plánujem stráviť zvyšok dňa len doma. Nepotrebujem sa nahodiť len preto, aby ma niekto videl. Robím to pre seba, pre svoj dobrý pocit. V tomto prístupe neskutočne obdivujem francúzske ženy. Oni vzdávajú úctu svojmu dňu ešte aj v noci, kedy si obliekajú len pekné pyžamá. Vraj preto, že aj noc je súčasť ich dňa a takto krásne si ho poctia.

Za mňa odporúčanie – vyberte si do kapsulového šatníka na 10 dní niečo pekné. Čo vás najviac robí šťastným ? Sú to šaty ? Sukňa ? Alebo nohavice ? Never mind, noste si čo sa vám páči a čo vás robí šťastným. Či svoj čas trávite “len” doma alebo brázdite svet z hora nadol.