DIY / Adventný kalendár a tipy na darčeky

Ušiť vlastný adventný kalendár, ktorý môže slúžiť roky ( a to nie len v období adventu ) som mala v pláne už minulý rok. Jednoduchý a stručný návod som našla na blogu u readingmytealeaves.com

V postupe je zvolený materiál na výrobu bavlnené plátno, ja som chcela použiť prírodný ľan a nakoniec som využila zvyšky bielej bavlny. Preto odporúčam využiť to, čo doma máte. Odrezky z látok, obrus, staré pevné obliečky.

Čím vyplniť ručne ušitý kalendár ? Spísala som pre vás pár tipov

  1. Drevené zvieratká Holztiger, ktoré nájdete na predaj v krásnom detskom online hračkárstve tutumutu.sk
  2. Výtvarné potreby ako voskovky, vodové farby, pastelky, plastelínu … veľmi pekné ekologické voskovky z včelieho vosku ponúka napríklad firma Stockmar, ktorá vyrába výtvarné potreby už od roku 1922
  3. Ručne ušitá kapsička z filcu s naplsteným obrázkom na schovávanie malých drobností. Ja som šila kapsičku ručne a naplstila som traktor.
  4. Plechové autíčko od firmy Kovap.
  5. Ručne ušitá hračka, vyplnená ovčím rúnom. V @atelier.hellovali ich ešte pár na predaj do kalendára ostalo.
  6. Formičky na vykrajovanie, včelí vosk na tvorenie, včelie plásty na výrobu sviečok ( kreatívny materiál … )
  7. Služba ( pre staršie deti alebo dosplých ) – “dnes ti pripravím čaj / kávu ja”. Malé služby, ktoré urobíme pre toho druhého. Môže to byť aj pekné slovo, citát …
  8. Aktivita – rozvrhnite aktivity podľa jednotlivých dní v decembri. Naplánujte pečenie medovníkov a do vrecka na daný deň vložte nové formičky alebo ozdoby na medovníky. Alebo spoločenskú hru, vystrihovanie vločiek, odlievanie sviečok z vosku, výrobu nových vianočných ozdôb …
  9. Pre najmenšie deti – ukryť predmety, ktoré ešte nikdy nevideli. Napríklad schovať do kapsičky šišku, mušle, drevených panáčikov…
  10. Knižka – veľmi milé malé knižky ako napríklad Hovnivál Hugo, Eliška nie je strašidlo, Včelár Jožko alebo František z kompostu. Eliáš dve z nich dostane pod stromček.

Aké sú vaše nápady na malé darčeky do adventného kalendára ? Tipy ako lízatko, čokoláda alebo ovocie som nespomenula zámerne, aby ste sa prípadne mohli inšpirovať na niečo nové.

Rozhovor s Michaelou Lafkovou, zakladateľkou značky DrobnoRADOSTI

Maminka, zakladateľka vlastnej značky DrobnoRADOSTI, inšpiratívna a kreatívna Michaela Lafková, ktorá vás očarí nie len svojimi vlastnoručne upletenými výrobkami. S citom pre detail, zachytáva fotografiou jej “bežný” život, ktorý vás doslova stiahne a okúzli. Prvý výrobok uplietla pre svoju dcérku a odvtedy zahŕňa svoje bližšie aj širšie okolie, ako píše Miška – Drobnými radosťami.

Je mi veľkou cťou, predstaviť vám opäť nového tvorcu, tentokrát zo susedných Čiech.

Miška vitaj, mohla by si sa našim čitateľom na úvod predstaviť ?

Ahoj, jmenuju se Míša a jsem z Prahy. Macramé se věnuji asi dva a půl roku a přivedla mě k němu moje dcerka.

Za akým účelom vznikol prvý výrobok @drobnoRADOSTI ? Kedy sa začala tvoja cesta vlastnej výroby ? 

S macramé jsem začala jedno jaro, kdy jsem dcerce upletla malého pomocníka, klip na dudlík. Jako všechno, co člověk dělá poprvé, nebyl dokonalý, byl celý křivý a vzor by v něm člověk těžko hledal… ale i přesto jsem z něj měla radost, protože jsem ho pro tu malou bytost upletla vlastníma rukama.

Opísala by si nám začiatky so značkou @drobnoRADOSTI Miška ? Kedy nastal ten zlom, keď si sa rozhodla svoje výrobky predávať pre širokú verejnosť a okolie ? 

drobnoRADOSTI jsem založila nejdřív na Instagramu. Bavilo mě fotit si, co jsem zvládla uplést, učila se nové uzly a vzory. Postupem času se mi ozývali známí, že by si ode mě rádi něco koupili. A taky jsem pletla drobnosti pro čerstvá miminka mých kamarádek. Tím jsem se dostávala do širšího povědomí blízkého okolí i virtuálního světa a začala výrobky nabízet také na fler.cz

Ako a kde si sa naučila pliesť makramé ? Učila si sa sama, prípadne si navštevovala kurz pletenia…

Macramé uzly jsem se učila podle videí a knížky. Řekla bych na koleni. Pletla jsem hlavně po večerech, abych neubírala společný čas mě a mé dcerce. 

Ak by som sa rozhodla začať pliesť macramé, čo všetko k tomu budem potrebovať ? 

Ze začátku to chce určitě trpělivost, ale když se člověk naučí základy, jde to snadněji a snadněji, asi jako u všeho. U materiálu záleží, do čeho se člověk pouští… větve sbírám v lese, zbytek objednávám. Na trhu je spousta druhů šňůr přímo na macramé, taky existují různé tloušťky. Člověk si musí přijít na to, s čím se mu pracuje nejlépe. Nejhorší pro mě ze začátku bylo odměřit a ustřihnout dostatečně dlouhou šňůru. Několikrát se mi bohužel stalo, že jsem pletla a zjistila, že mám málo materiálu, takže jsem musela vše rozmotat a nastříhat šňůru znovu. I teď když pletu něco nového, trvá mi, než si rozmyslím správné délky provazů, protože chci, aby materiál vystačil, ale zároveň, abych ho co nejvíce ušetřila a nezůstaly mi zbytky.

Ako vzniká napríklad tvoja polička z macramé od začiatku až po koniec. Aký je proces výroby, odkiaľ hľadáš nápad , materiál …

Polička je asi jedním z mých nejvíce odebíraných výrobků, inspiraci jsem našla na Pinterestu, zbytek je z mé hlavy. Jako první hledám vhodný klacek, větev; snažím se hledat rovné a s co nejmenším množstvím kůry. Doma klacek pořádně vydrbu kartáčem, omyju a nechám osušit na sluníčku. Muž mi pak klacík pilkou zkrátí na požadovanou délku. Co je za mě nejhorší práce, je stříhání a měření šnůr – na poličku jsou potřeba opravdu dlouhé. Když mám nastříháno, začínám plést. Nakonec přidávám dřevěné prkénko, které mi shání a upravuje také můj muž – tímto mu děkuji za všechnu práci. Úplně ze začátku mi ještě předvrtával korálky, ale teď už jsem si našla výrobce, který nabízí korálky s dostatečně velkým otvorem.

Do akej miery je pre tvoju tvorbu dôležitý výber materiálu ? 

Výběr je hodně důležitý. Já už si našla osvědčené favority, ale pokud například šnůry člověku nejsou do rukou “příjemné”, nemá ani dobrý pocit z odvedené práce.

Bola si od malička taký ten kreatívny umelecky typ človeka alebo si sa začala venovať kreatívnej činnosti až v dospelosti. Ak áno, bol niekto kto ťa viedol, prípadne inšpiroval na umeleckej ceste životom ?

Na základní škole jsem krátce chodila na výtvarný kroužek. Také jsem pletla náramky přátelství, navlékala korálky a ráda jsem aranžovala podzimní a adventní věnce – to jsme dělaly vždycky s mamkou. Neřekla bych, že mě někdo vyloženě vedl, spíš mi chyběla taková ta babička, která by mě naučila plést jehlicemi, háčkovat a šít na šicím stroji. To jsou všechno dovednosti, kterým bych se ráda přiučila, ale mám je trošku jako kostlivce ve skříni.

Myslíš si, že je dôležité, aby ľudia podporovali malých tvorcov a umelcov ? 

Rozhodně! Bez podpory má člověk pocit, že jeho práce a úsilí nemá smysl. Alespoň já to tak vnímám. Naopak když si ode mě člověk něco objedná, mám radost, že se někomu líbí to, co dělám.

Prečo je dôležité, aby spoločnosť čoraz väčšmi podporovala malú tvorbu a nie veľkovýrobu ? 

Obecně bych řekla, že s věkem oceňuji víc a víc ruční práci před komercí. Přišlo to tak nějak s rodičovstvím a zodpovědností za to, co pořizuji. Dávám přednost lokálním nákupům, podpoře malých tvůrců a když hledám dražší věc, nejdříve se rozhlížím, zda jí neseženu z druhé ruky. Nejsem nijak striktní, ale když to vyjde, našetřím si a nakoupím něco lokálně, udělá mi to mnohem větší radost a dané věci si mnohem více vážím. Mám prostě dobrý pocit… z hlediska podpory konkrétního člověka, etiky i životního prostředí. Určitě by se měli podporovat malí výrobci, tvůrci, malé obchody… Obdivuji zároveň všechny maminky, které se pouští do podnikání na mateřské.

Ako vyzerá tvoj všedný deň ? Opísala by si nám ho ? 

Dny jsou u nás teď různé, protože jsem po rodičovské dovolené nastoupila do práce. Některé dny (týdny) nepletu vůbec a někdy se mi zase práce nahromadí najednou. Pořád se snažím plést hlavně večer nebo když dcerka spí po obědě.

Tvoje kreatívne miesto, kde tvoríš, cítiš sa najlepšie. Máš svoj kútik, stôl, ateliér, kde tvoríš pre @Drobnoradosti ? 

Místo vyloženě nemám. Ateliér zní krásně, ale řekla bych jednoduše Domov. Nemám ani stůl, zato mám dveře, na které si věším kovový háček a na něm pletu. Menší výrobky pak opravdu pletu na koleni. Můj koutek představuje třípatrový vozík na kolečkách za dveřmi v rohu našeho obýváku, kde mám všechny propriety a vyskládaná klubka. A nesmím zapomenout na dvě krabice odstříhaných zbytkových šňůr – snažím se nic nevyhazovat, ale využívat všechny zbytky – když to jde – recyklaci zdar!

Prečo si myslíš, že by ľudia mali podporiť práve teba ?

Každá podpora člověka potěší, i milá zpráva! Mít pocit, že zrovna jeho ruční práce dává smysl je skvělé. Samozřejmě kupující vidí až finální výrobek, ale zkuste si představit, že pletete opravdu večer, když vaše dítě spí, místo toho, abyste si dali nohy nahoru. Někdy pletete vestoje a bolí vás nohy a záda. Někdy zase musíte věnovat čas přemýšlení o nových výrobcích, výrobky vyfotit, propagovat, zabalit, odeslat… ale je to skvělé na vyčištění hlavy.

Miška, je niečo, čo by si odkázala našim čitateľom na záver ?

Nemám žádné vyloženě životní motto, ale možná bych připomněla jedno heslo, které jsem jednou viděla na ceduli za doby lockdownu. Není slovo od slova, ale obsah se nemění: 
„Svým nákupem nepřispíváte řediteli na další dovolenou, ale malé holčičce na taneční kroužek“. 
Nejsem žádný velký tvůrce s tisíci sledujícími, ale zpětná vazba v podobě srdíčka u fotky,, zpráva, nový sledující nebo nákup, mi dělá opravdu radost a žene mě kupředu.

Súťaž na Instagrame

V spolupráci s Miškou a jej značkou @drobnoradosti, sme sa rozhodli pre vás pripraviť súťaž, ktorá bude prebiehať na instagramovom účte @hellovali

Súťaž o vlastnoručne pletené macramé podtácky pre všetkých bohomilovníkov, vyrobené zo 100% recyklovanej bavlny. Do súťaženia sa budete môcť zapojiť na profile po celý týždeň.

Domáce makové a orechové šúľance – vegánsky recept

RECEPT

Tradičné zemiakové šúľance ! S makom, orechami, strúhankou či lekvárom. Výborné sú taktiež na slano napríklad s dusenou kapustou alebo hríbami a smotanovou omáčkou.

Na ich prípravu pritom postačia len dve hlavné suroviny : zemiaky a múka. 

POTREBUJEME 

• 1 kg uvarených zemiakov v šupke

• 250 g hladkej múky 

• štipka soli 

• 3 PL rastlinného mlieka 

• 2 PL rastlinného oleja 

• mak, orechy, lekvár na dochutenie 

• rastlinný tuk na poliatie 

• práškový cukor na dosladenie 

POSTUP

Odvážime si 1 kg zemiakov. Vo väčšom hrnci ich v šupke a osolenej vode uvaríme do mäkka. Uvarené zemiaky necháme poriadne vychladnúť. Vychladené zemiaky ošúpeme. 

Zemiaky nastrúhame na hrubo. Pridáme 250 g hladkej múky, štipku soli, 3 PL rastlinného mlieka a 2 PL rastlinného oleja. 

Zemiakové cesto v rukách poriadne vymiešame. Ak sa zdá byť cesto lepkavé, prisypávame hladkú múku podľa potreby. 

Do veľkého hrnca nalejeme vodu, v ktorej budeme variť šúľance. Hrniec musí byť dostatočne veľký, aby sa počas varenia neprilepili. 

Vymiesené cesto premiestnime na poriadne pomúčenú dosku a rozdelíme ho na 4 časti. Každú časť rukami vyvaľkáme na hrubší valec. 

Z valca odoberáme rukami malé kúsky, ktoré v rukách šúľame šúľance do požadovaného tvaru. 

Ušúľané šúľance ukladáme na pracovnú dosku vedľa seba a čakáme, kým nám v hrnci zovrie voda. 

Do vriacej vody vkladáme po jednom šúľance. Uvarené a pripravené na vytiahnutie sú v momente, kedy vyplávajú na povrch. 

Ešte teplé šúľance polejeme rastlinným tukom / maslom a posypeme posýpkou podľa chuti – makom, strúhankou, orechami. 

Podávame posypané s práškovým cukrom.

Zo zemiakového cesta vieme pripraviť šúľance tak ako na sladko tak aj na slano. 

Prajem dobrú chuť 

Ako som sa naučila šiť.

Pred takmer 5 rokmi som si kúpila šijací stroj. Manuál bol nepoužiteľný. Videá na Youtube takmer žiadne. Myslela som si, že šitie je jednoduché. Niť, látka, slačiť gombík na stroji a vytvoriť šaty alebo sukňu. Nič zložité, však ?

Prvé dva týždne som nedokázala navliecť do stroja ani len niť. V tom čase nebol nik, kto by mi vedel pomôcť. Na tento rébus prišiel až Martin. Doslova som sa bála, že sa spodná niť minie. Netušila som, ako niť opäť navlečieme.

Nebol to však jediný problém. Nite som mala neustále povolené, alebo stihanuté, zasekla sa ihla, potom to nedržalo pokope alebo alebo alebo …. bola z toho jedna veľká guľa nití na látke. Vzdala som to. Chcela som ho vrátiť, alebo minimálne reklamovať. Taká som bola naštvaná.

Po roku som stroj vytiahla zo skrine a ušila som zajaca. Hračku zo starého sekáčového trička. Bola som na seba nesmierne hrdá. Zajac vyzeral ako vyzeral, no znamenal pre mňa veľmi veľa. Bol symbolom nádeje.

Stroj som odložila opäť na rok do skrine. Veľký lapač prachu to inak bol.

Na začiatku šialeného korona príbehu som opäť siahla po stroji a ušila som si kruhovú tašku, ktorá absolútne nedržala tvar a bola celá, no celé zle. Veľmi som sa na seba hnevala. Odložila som stroj na rok do skrine.

Na jar sa mal narodiť Eliáš. Už o tom vedeli všetci. Chcela som mu darovať niečo odo mňa.

Môj darček. Taký, ktorý bude mať len on. Našla som si strih na detský čepiec a ušila som ho ručne. Nie na stroji. Už som mu neverila. Ušitie detského čepca mi zabralo takmer 14 hodín ( dnes ho na stroji prešijem za 15 minút ).

Počas 14 hodín ručného šitia v sede a takmer 9 mesiaci tehotenstva som si mnohé fakty ujasnila.

Napríklad to, že musím byť trpezlivá a tlačítko Samosato neexistuje ( Skutočne ? Wow ! ).

Pri remeslách už vôbec nie ! Uvedomila som si, že ak si chcem jedného dňa ušiť vlastný odev, musím investovať mnoho času a párania a nik ma to nenaučí. Musím sa to naučiť sama. V duchu som si opakovala, ak dokážem ušiť tento čepiec, prečo by som nedokázala ovládnúť ten pekelný stroj ? Ja a šijací stroj sme sa neznášali. Doslova. Najhorší kamaráti, navždy.

Takto to začalo. Dlhý úvod však ? Alebo už jadro ?

Myslím, že čepiec to začal. Áno, pokračoval klobúk a … narodil sa Eliáš. Odložila som všetko bokom. Potom, potom bol už koniec roku 2021.

Počas jedného predvianočného nákupu som zočila v supermarkete magazín Burdy. So strihmi. Konkrétne strih na jednoduché nohavice. Bála som. Kto sa mal v tom zorientovať ?

Objednala som si látku, vystrihla som strih. Strihla som tak presne a žehlila som toľko krát, až to takmer celé zhorelo. Ruky sa mi triasli ako pred porážkou, doslova. Predstavte si človeka, ktorý takmer 5 rokov vedie zlovestnú pomyselnú vojnu s tou pekelnou mašinou a v ten večer majú uzavrieť mier.

Môj Martin vždy opakuje ” vojnu nikdy nevyhrá ten, kto ju začal. ” – pravdepodobne to niekde počul, alebo tak.

V ten večer som si prvýkrát po 5 rokoch obliekla kus odevu.

Moje nohavice. Ako z Burdy.

A takýto bol začiatok.

x

Učila som sa sama, pomohol mi Youtube a rôzne blogy a návody. Pred 5 rokmi bol Youtube takmer prázdny ( aspoň podľa môjho názoru ). Dnes je obrovský boom šitia. Je to jednoduchšie.

Používam strihy, neobkresľujem oblečenie. Pár pokusov bolo, dopadli katastrofálne.

Moje šijacie ikony sú

Ovčie bábiky – “Len deti jediné vedia, čo hľadajú.”

Príbeh hračiek. Keď som bola malá ( a veru že to nebolo tak dávno ), predstavovala som si, ako v noci ožívajú všetky moje hračky. Ako nakupujú, varia, rozprávajú sa. Niekedy som ich pozorovala dlho do neskorej noci a čakala, kým ožijú.

Veľmi sa mi páči čo majú napísané na stránke Ovcipanenky.cz odkiaľ čerpám materiál : “ Proč panenky ? Protože panenka je jako jediná z hraček obrazem člověka, nás samých. Proto je pro děti tak důležitá. Pro holky i pro kluky. Na stránkách věnovaných panenkám, dětem všeho věku i dospělým, kteří si nezapomněli hrát.”

Vyrobiť poriadne “Ovčiu bábiku” nie je len tak. Stojí za tým kopec driny. Hodiny, týždne, mesiace práce. Steh po stehu. Takmer celá bábika sa formuje a zošíva ručne. Na niekoľko etáp.

Prvá etapa spočíva v správnom výbere materiálu. Na výrobu Waldorf bábiky ( ich originálny názov ) pretože vychádzajú z Waldorfskej pedagogiky podľa zásad Rudolfa Steinera, sa využíva ovčie rúno. Prečo práve ovčie rúno ? Pretože Waldorfské učenie je založené na prírodne a preto by sa mala bábika vyrobiť z čo najviac možných prírodných materiálov. Bábika sa na základe toho nevypĺňa ako väčšina plyšových hračiek umelým dutým vláknom, ale prírodným ovčím rúnom.

Práca s ovčím rúnom je do istej miery terapia. Je mäkké, poddajné a voňavé. Rozdiel medzi umelou a prírodnou výpňou hračiek nespočíva len v samotnom zložení.

Pri tvorení s ovčím rúnom pociťujete prepojenie a vzťah. Je to ako práca s hlinou, drevom, kameňom. Predstavujete si, odkiaľ rúno je, čo všetko zviera zažilo, aké lúky spásalo, keď vyťahujete z klbka rúna kúsok usušenej trávy.

Po správnom výbere materiálu začína druhá etapa – Tvarovanie hlavy bábiky.

Primeriam si dlaň k rúnu, to je moja šírka a začínam trhať dlhý pás. Rozdelím rúno na dve tenké časti a pomaly, s tlakom na rúno točím guličku. Oblý tvar vytváram dovtedy, kým nedosiahnem požadovanú veľkosť.

Ovčiu guličku obalím do štvorcového rúna a ukryjem do ušitej elastickej bavlnenej tuby, následne potom stiahnem špagátom.

Čakajú ma hodiny ručného šitia. Telo, hlava, nos. Vytvorený základ hlavy sa natiahne do bavlneného úpletu v odtieni pokožky a ručne zošíva od krku po temeno hlavy. Každá bábika prechádza doslova chirurgickým procesom.

Domaľovať líčka, vyšiť ústa a oči sú za odmenu. Každá bábika má svoj postup, ktorý si samozrejme môžem podľa vlastnej fantázie trošku poupraviť, no zásady musím dodržať.

Prirovnala by som výrobu ovčej bábiky k istému druhu remeslu. Majú svoju formu, tvar, črty, ktoré by mali byť do istej miery zachované. Waldorfské bábiky by mali pripomínať (aspoň tvárou) človeka a nemali by mať výraznú mimiku tváre, aby detská fantázia mohla naplno pracovať.

Ja som sa učila od Figandme, ktorá má niekoľko ročné skúsenosti s výrobou bábik a vďaka jej sérii YT videí tvoria ovčie bábiky remeselníci po celom svete. Samozrejme nestačí len to. Minimálne základy ručného a strojového šitia sú nevyhnutnosťou. Ušiť bábiku si taktiež vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti. Nemôžete šiť bábiku so zlosťou alebo ju dokonca odfláknuť. Je nutné skontrolovať každý steh. Ušiť bábiku nie je to jediné, čím sa výroba končí. Vyrobiť oblečenie pre bábiku je častokrát náročnejšia misia, ako ju ušiť. Každá bytosť má rozdielne rozmery a tvary. Prešívať na stroji malé miniatúry oblečenia je skutočnou skúškou trpezlivosti.

Na začiatok odporúčam jednoduché strihy ako napríklad sukne pre malé dievčatá alebo nohavice na traky pre chlapcov. Ušiť overal je ( pre mňa ) celkom náročná práca. Všetky strihy oblečenia som si vymyslela. V podstate na základe parametrov každej bábiky a vlastných skúsenosti zo šitia šiat pre mňa.

Ako napísal Antoine de Saint-Exupéry v diele Malý Princ : “Len deti jediné vedia, čo hľadajú.”

Nie sú zaslepené zlom, nenávisťou, nesúdia, sú úprimné, spontánne a žijú vo svete, ktorý si podvedome vytvoria.

Každé dieťa, bez najmenšieho rozdielu je rovnaké. Tým každé, nemyslím len deti z rôznych kútov sveta a národností. Každé = dievča a chlapec. Mnohí žijú v domnienke, že tak, ako chlapček nepotrebuje svojho malého človeka, s ktorým by zdieľal svoje radosti a strasti, tak dievčatko nepotrebuje napríklad autíčko, aby svoje hračky odviezlo tam, kam to v jej svete môže byť veľmi ďaleko, napríklad v obývačke za roh stola.

Spoločnosť pritom častokrát aj dnes funguje na systéme čierna / biela. Nikdy ste sa nezamýšľali nad tým, že podvedome všepujeme už od ranného detstva zaužívané rodové stigma malým deťom ? Prečo by dievča nemohlo nosiť modré tričko a chlapec ružovú šiltovku ? Nenapadlo vás, že tieto “normy” ktoré normami nie sú, si absurdne vytvárame sami ?

Bábika je pritom najpodobnejšia hračka ľudskému človeku.

Pred rokom som sa rozhodla ušiť Eliášovi jeho prvú bábiku, ktorá by mu bola podobná a bude sa rovnako volať. Má červené vypuklé líčka, strapaté vlnité vlasy a žltý overál. Väčšinu svojho času sedí strapatá bábika Eliáš v drevenej hojdačke alebo na starom hrdzavom kufri a pozoruje naše hry. Občas k nej E. príde, prezrie si jej vlasy, zahľadí sa jej do tváre. Premýšľam nad tým, na čo myslí. Alebo o čom sa s ňou rozpráva. Či v noci ožíva, nakupuje a varí. Ale na to, aby som sa dozvedela skutočnú pravdu, som už veľmi dospelá. To pravdivé, očiam neviditeľné, poznajú už len deti.

Moju tvorbu nájdete na

Ďakujem za pomoc a podporu

stevenfish_ok, janebabeckova, zuzavrz_art , drevovlaska , tu_katka , rncne_ , mimymajtslaskou , tutumutu.sk

Vegánsky krémeš – rýchlo a lacno

Čas prípravy . 45 minút + 2 h v chladničke Náročnosť : ľahká Počet porcií : 12 ks

Tradičný krémový múčnik, ktorému nikto neodolá. Na prípravu bude nutné zhotoviť len dve plnky – svetlú kokosovú a tmavšiu vanilkovú. Vegánsky krémeš je na nerozoznanie od klasického medového krémeša, aký poznáme z miestnej cukrárne. 

POTREBUJEME 

• 2 ks vegánskeho lístkového cesta 

• 500 ml rastlinného mlieka 

• 1 balík zlatého klasu 

• 80 g práškového cukru 

• 1 ks balík vanilkový cukor 

• 100 g rastlinného tuhu

• 1 ks plechovka kokosového mlieka

• 1 ks rastlinná smotana 

• 1 ks stužovač šľahačky 

Rúru predhrejeme na 180℃. Lístkové cesto rozprestrieme na plech a popicháme vidličkou. Pečieme každé cesto samostantne 20 minút. 

Lístkové cestá necháme poriadne vychladnúť a pripravíme plnky. 

Do väčšieho hrnca nalejeme 500 ml rastlinného mlieka, balík zlatého klasu, balík vanilkového cukru, 80 g práškového cukru a 100 g rastlinného tuku. 

Za stáleho miešania uvaríme hustý vanilkový krém, ktorý necháme poriadne vychladnúť. 

Bielu časť krémeša vyrobíme pomocou 1 plechovky kokosového mlieka ( ideálne je ponechať mlieko cez noc v chladničke ) – z mlieka používame len tuhú časť, nie olej. Mlieko rozmixujeme s rastlinnou smotanou a stužovačom šľahačky. Mixujeme približne 5 minút, kým nie je konzistencia hustá. 

Kokosový krém odložíme vychladnúť do chladničky na približne 30 minút. 

Na veľký plech položíme jedno upečené lístkové cesto. Natrieme ho vanilkovým krémom a na vanilkový krém rozotrieme kokosovú plnku. Druhé lístkové cesto rozkrájame na štvorčeky. Štvorčeky krájame preto, aby sa koláč po stuhnutí ľahšie krájal. Nakrájané štvorce ukladáme vedľa seba na vrchnú časť koláča. Vrch zaťažíme plechom na pečenie a necháme odstáť a poriadne vytuhnúť v chladničke minimálne 2 hodiny. Ideálne je ponechať koláč tuhnúť cez noc. 

Krémeš podávame posypaný práškovým cukrom alebo preliaty roztopenou čokoládou. 

Dobrú chuť 

Medvedí cesnak na Orave – zber

“Tajné miesto”, kam chodievame na cesnak, je ľudoprázdna čistinka uprostred lesa.

Nachádza sa medzi Párnicou a Zázrivou. Auto odparkujete vedľa hlavnej cesty na lúke pri železnom moste nad riekou a odtiaľ pešo popod závoru a lesnou cestou približne pol hodinu až hodinu k veľkému krmelcu pre srny. Nestratíte sa. V čase najväčšieho rozkvetu medvedieho cesnaku, parkuje na lúke pri železnom moste viac áut, ako na parkovisku pred Tescom.

My sme sa prvýkrát rozhodli na cesnak do Zázrivej na začiatku apríla, no bohužiaľ, tento krok nebol rozumný. Merali sme hodinovú cestu a hodinovú prechádzku s Eliášom na rukách a na čistinke medvedí cesnak ešte ani len nevykúkal z lístia. Druhýkrát sme absolvovali trasu o 2 týždne a bolo to výrazne lepšie. Zbierali sme dlhšie, no neodchádzali sme na prázdno.

Myslím, že najideálnejšie na oravské podmienky, by bolo zbierať cesnak na začiatku mája. Samozrejme každý zber je individuálny, podľa aktuálnych teplôt, ktoré sa každý rok menia.

Medvedí cesnak je veľmi obľúbený. Ako pesto vydrží v chladničke niekoľko mesiacov. Jeho chuť je výrazne cesnaková, avšak nie natoľko, ako kuchynský – klasický biely cesnak.

Najrozumnejšie uskladnenie medvedieho cesnaku je príprava pesta. Mrazom stráca svoje pozitívne účinky ( mraznička ) a sušenie sa absolútne neodporúča.

Pesto pripravujem jednoducho : olivový olej, citrónová šťava ( aby nesčernal ), soľ a ak mám, pridám orechy. Oriešky dodajú pestu krémovosť. Jednoduchšie bude, ak orechy zlejeme vriacou vodou alebo namočíme do vody na pár hodín. Tým jednoduchšie myslím pre mixér.

Kedysi ľudia verili, že cesnak dodá telu medvediu silu. Čo telu dodáva ?

~ medvedí cesnak pomáha pri

  • medvedí cesnak podporuje trávenie a vyprázdňovanie
  • prečisťuje črevá
  • má silné antibiotické a antibakteriálne účinky
  • pomáha pri rôznych žalúdočných problémoch – napríklad pri zápche, plynatosti či pri chronických hnačkách
  • jeho konzumácia sa odporúča aj pri liečbe srdcovo-cievnych ochorení
  • používa sa pri vysokom krvnom tlaku
  • nápomocný je aj pri bolestivých kŕčových žilách
  • zmierňuje bolesť hlavy
  • využíva sa pri liečbe ochorení horných dýchacích ciest, ako sú astma alebo zápal priedušiek
  • silná korenistá chuť cesnaku môže pomôcť vypudiť z tela hlísty
  • je výborným posilňovačom imunity
  • čistí zahlienené pľúca, priedušky a zmierňuje dýchacie ťažkosti
  • podporuje pamäť, znižuje krvný tlak a pomáha taktiež pri nespavosti

Výlet do Zázrivej je vždy dobrý nápad. Len cez kopec je obec Terchová ( Jánošík ) a oblasť Malej Fatry. Čo to znamená ? Veľmi populárne Jánošíkové diery, Veľký a Malý Kriváň, Chleb, Malý / Veľký Rozsutec … A ja jáj, vrchy Malej Fatry sú láska na prvý pohľad. Odporúčam chodiť skoro ráno. Ľudoprázdne vrchy majú svoje čaro.

Brezová voda – zber a pozitívne účinky

Ďakujem Martinovi za ochotu a zber brezovej vody. Totižto, ono sa to nedá len tak, hocikedy. Brezová voda tečie len v čase, keď sa výrazne oteplí ( prechod zima / jar ) a dovtedy, kým nevyrastú na brezových konároch prvé puky.

Na úvod podotknem, že strom nezabíjame a ani neničíme.

Začnime však pekne po poriadku …

Breza bola vždy pre Slovanov veľmi dôležitým stromom. Vo viacerých jazykoch má mesiac marec odvodené svoje pomenovanie od brezy. Po česky: Březen, po ukrainsky: Березень (berezeň), po belarusky: Сакавік (sakavik – čo znamená šťava). Marec je totiž čas zbierania brezovej šťavy. Aj keď na povrchu nie je nič vidieť, pod kôrou stromov intenzívne tečie miazga. V pobaltských krajinách je tradícia zbierania miazgy neustále živá. Na Slovensku o brezovej vode hovoria už len staré pesničky (Z brezového dreva voda kvapká …).

Odkiaľ je brezová voda ?

Miazga alebo “brezová voda” je tekutina, ktorú strom čerpá na jar zo zeme. Na jar sa všetko živé prebúdza a breza nie je výnimkou. Do svojej koruny prostredníctvom koreňov ťahá vodu, aby následne potom mohla vypustiť prvé puky z ktorých vyrastajú listy. Práve preto je čas na zber brezovej vody obmedzený len na mesiace február / marec, resp. len na pár týždňov. Akonáhle strom načerpá vodu a “vyraší” prvé puky, tok na odber sa pomaly uzatvára.

Kedy je vhodný čas na zber vody a ako zistíme, či voda tečie ?

Zber brezovej vody je vhodný práve počas mesiacov február a marec v chladnejších oblastiach ako napríklad sever Slovenska ešte na začiatku apríla. To, že je vonku stále steh neovplyvňuje zber vody. Ako teda zistíme, či voda z brezy potečie ? Jednoducho. Postačí narezať pod kôru 1-3 cm a voda začne alebo nezačne tiecť.

Ako správne zbierať brezovú vodu ?

Na zber brezovej vody budete potrebovať

  • nádobu na zachytávanie vody ( ideálne 5l bandasku )
  • hadičku ( prípadne žliabok cez ktorý voda potečie )
  • vŕtačku na navŕtanie diery v šírke hadičky ( v krajnej núdzi postačí nôž )

Do kmeňa stromu navŕtame dierku v šírke hadičky. Hĺbka, ktorú návrtame by mala byť od 1 cm do maximálne 4 cm pod kôru. Jeden koniec hadičky upevníme do dierky, ktorú sme predvŕtali do stromu. Druhý koniec vložíme do bandasky, kam voda zo stromu odtečie. Ak by sme ponechali bandasku s otvoreným vrchnákom, môže sa do vody dostať dážď, sneh alebo hmyz. Preto odporúčam navŕtať rovnakú dierku aj do vrchnáka bandasky, kam upevníme druhý koniec hadičky. Takto si zabezpečíme hygienický odber zo stromu.

Totižto, ak by sme použili na zber vody napríklad vedro, či ponechali bandasku otvorenú, do vnútra by sa nám dostalo kopec nežiadaných návštevníkov. Okrem špiny, daždovej vody či snehu, sladká voda priláka aj rôznorodí hmyz. Komáre, ucholáky či slimáky milujú sladkú miazgu stromov.

Voda do nádobky kvapká, netečie prúdom.

Výška umiestnenia nádoby a hadičky nie je dôležitá.

Toto je naša “infúzia” napojená 30.03.2022 na severe Slovenska. Bandaska s objemom 5l bola naplnená za 24 hodín.

Aké množstvo vody nakvapká za 24 hodín ?

Z nášho navŕtaného stromu vytieklo za 24 hodín takmer 5l vody. Pomer tekutiny, ktorá vytečie je v rozmedzí od 5 l – 10 l za deň. Môže však natiecť viac či menej.

Myslím si, že množstvo tekutiny ovplyvňuje napríklad aj neskorší zber, kedy sa miazga pomaly uzatvára a vody potečie výrazne menej.

Ako rýchlo vodu spotrebovať ? Kam ju uskladniť ?

V ideálnom prípade pijeme vodu kým je čerstvá. Množstvo vody, ktoré vypijeme za deň je na nás. Neexistuje niečo ako denný limit.

Brezová voda je jemne sladká a mne chutí napríklad ako s troškou bazového sirupu. Nezľaknite sa však pri jej vzľade. Voda nie je číra. Je jemne zakalená / žltkastá. Je to úplne v poriadku.

Čerstvá voda je sladkastá, avšak postupne vo vode prebieha proces kvasenia. Aby sme kvasenie spomalili, skladujeme vodu v chlade, pretože kvasinky sa v teple množia rýchlejšie.

Kvasená brezová voda nie je pokazená. Práve naopak. Baktérie mliečneho kvasenia rozložia cukor, rozmnožia sa a vzniká probiotikum.

Z vlastnej skúsenosti neviem potvrdiť, no z internetového zdroja som sa dočítala, že v dobre uzavretej nádobe a poriadnom chlade vydrží brezová voda roky. V minulosti sa takto kvasená brezová miazga nechávala do leta a brávala sa na pole.

Do kvasenia sa často pridával kúsok kôrky z ražného chlebíka, ražný kvások, pražený jačmeň alebo sušené ovocie – jablká, hrušky, hrozienka.

Vo Fínsku v brezovej miazge určenej na uskladnenie macerujú vetvičky alebo listy čiernej ríbezle, ktoré miazgu pomáhajú konzervovať a tiež dodajú úžasnú chuť. 


Kvasená brezová voda nie je alkoholové kvasenie je to mliečne kvasenie. Je však možné z brezovej vody vyrobiť aj alkoholové kvasenie a to tak, že pridáme do brezovej vody cukor alebo ju zahustíme cez odparenie vody. V niektorých krajinách  bežne kúpite brezové víno či brezové pivo. 

zdroj : zajezka.sk

Pozitívne účinky brezovej vody na organizmus

Prírodný zázrak obsahuje nespočetné množstvo minerálov, vitamínov (najmä C a B), enzýmov, antioxidantov, organických kyselín, 17 aminokyselín, dôležité makroživiny ako vápnik, železo, fosfor, horčík, draslík…

Brezová voda má očisťujúce, regenerujúce, omladzujúce, či močopudné účinky na organizmus človeka.

V ľudovom liečiteľstve sa používala najmä na ochorenia pľúc, obličiek, artritídu, reumatizmus, vypadávanie vlasov, dnu, obličkové kamene, skorbut, kožné problémy, ale aj rakovinu. Taktiež sa používala na regeneráciu tela po dlhej zime.

V kozmetickom priemysle je veľmi populárny brezový šampón či brezové tinktúry a to práve na základe vynikajúcich regeneračných schopnostiach brezovej vody. Pôsobí preventívne proti vypadávaniu vlasov a pomáha pri ich raste.

Poškodzujeme zbieraním brezovej vody strom ?

Nie.

Vytekanie z “vrtu” sa pomaly zastavuje, akonáhle vypustia konáre prvé puky. V strome tak ostane len centimetrová dierka, ktorú sme navŕtali. Breza si ošetrí a zahojí ranu sama. O rok môžeme navŕtať ten istý strom a breza nám opäť poskytne zázračnú vodu.

Preto nie je nutné ranu umelo ošetrovať či dokonca zapchávať dierku drievkom.

Celá veda, však ?

Na záver mi neostáva nič iné, len vám popriať na zdravie priatelia !

Vegan segedínsky guláš

Čas prípravy . 30 minút Náročnosť : ľahká Počet porcií :4 porcie

Ikonický segedínsky guláš nesmie chýbať v tradičnom vegánskom jedálničku. Dostupné suroviny, rýchla bezstarostná príprava a lahodná chuť. Segedínsky guláš tradične podávame s domácou parenou knedľou, no skvele chutí aj s domácim zemiakovým knedlíkom. 

POTREBUJEME 

• 250 g kyslej nakladanej kapusty

• 50 g sójových kociek

• 200 ml rastlinnej smotany

• 1 ks stredne veľká cibuľa 

• 3 ks strúčiky cesnaku

• 2 PL rastlinného oleja

• štipka soli a čierneho mletého korenia

• 2 ks bobkového listu

• 2 ks celého nového korenia

• 3 ks celého čierneho korenia

• ½ ČL celej rasce

• štipka štipľavej papriky 

• štipka údenej papriky 

• 1 ks čili paprička

• 600 ml vody 

POSTUP

Sójové kocky zalejeme vriacou vodou aby zmäkli ( výraznejšiu chuť docielime namočením kociek do zeleninového vývaru ).

Cibuľu nakrájame na drobno. V stredne veľkom hrnci rozpálime 2 PL rastlinného oleja. Pridáme nakrájanú cibuľu a opekáme do zlatista. 

K cibuli pridáme ½ ČL celej rasce, 2 ks bobkového listu, 3 ks celého čierneho korenia a 2 ks celého nového korenia a prelisované 3 strúčiky cesnaku. 

Kocky scedíme od prebytočnej vody a nakrájame na menšie kúsky. Sóju pridáme k cibuli a orestujeme z každej strany 2 minúty. 

Kyslú kapustu si nakrájame na menšie kúsky. Pridáme do hrnca spoločne s kyslou šťavou.

TIP : Na osladenie kapusty používam sušené slivky, ktoré dodajú kapuste a šťave výbornú chuť.

Poprášime troškou papriky a pridáme čili ( trošku sušeného a 1ks celého čili ). Zmes osolíme a okoreníme.

Zalejeme 600 ml prevretej vody, prikryjeme pokrievkou a dusíme na miernom plameni približne 45 minút.

Uvarený segedínsky guláš nakoniec zahustíme cca 200 ml rastlinnej smotany. Dochucujeme cukrom a soľou do požadovanej sladko-slanosti.

Podávame s domácou vegánskou knedľou alebo domácim zemiakovým knedlíkom. 

Dobrú chuť 

Môj tip na záver – segedín bez kombinácie sušených sliviek a čili papričky si úprimne neviem predstaviť. Pokrmu dodá príjemne pikantno – sladkastú chuť. Tento recept si viete upraviť aj na nevegánsky spôsob samozrejme.

10. tipov, ako zostať kreatívny v časoch aj nečasoch

Nechcem, aby každý môj článok skončil pri koncepte. A že tých rozpísaných konceptov mám v schránke už desiatky. Píšem, len nepublikujem. Škoda ? Nemyslím si. Učiť sa je prirodzené a dôležité pre vytvorenie nových krokov.

Moje tipy na kreatívne nakopnutie sa v časoch dobrých aj zlých

  1. Predpísať si tvorbu do Evernote – ak nepoznáte túto zázračnú aplikáciu, odporúčam. Niekedy jednoducho nie je čas, spisovať všetko okmažite do notebooku. Evernote je skvelý na všetko ! Od písania článkov, ukladania fotiek, jednoduchej ilustrácie, to-do listu, mesačných rozpočtov, plánovača…čokoľvek vás napadne aj nenapadne.
  2. Jasne pomenovať projekt – tento týždeň šijem šaty, budúci mesiac maľujem herbár, v nedeľu o 12:00 píšem článok. Cieľ je určený a ja presne viem, čo kedy a ako budem robiť. Toto zdanlivo jednoduché pomenovanie činnosti je efektívne, pretože som si stručne pomenovala projekt.
  3. Nie je dôležité robiť jednu vec poriadne – ak cítime, že sa potrebujeme odreagovať inými činnosťami, je to úplne v poriadku.
  4. Obklopiť sa kreatívnymi ľuďmi – veľmi mi pomáha, ak sledujem ľudí, ktorí sú zapálení do podobnej činnosti ako ja.
  5. Práca s kvalitným materiálom – nie je nič horšie, ako šiť z lacného materiálu. Alebo maľovať farbami, ktoré o pigmente ani nesnívali a strihať papier s tupými nožnicami. Bavila by vás turistika v deravých topánkach ? Alebo pečenie koláča bez formy ? Jednoducho a jasne, každá činnosť si zaslúži dôstojnosť a k tomu primerane kvalitné nástroje. Neplatí vždy pravidlo, najdrahšie = najlepšie. Zlatá stredná cesta.
  6. Čo robím, keď nerobím – po každom uspešne ukončenom projekte potrebujem na chvíľu vypnúť. Ja vypínam sledovaním ľudí, ktorí varia alebo upratujú.
  7. Výzvy – kedysi som sa pomerne často zapájala do rôznych výziev. Dnes sa zapájam sporadicky, pretože pri malom dieťati je plánovanie akýmsi druhom výsmechu. Zapojila som sa napríklad do 5. dní Vegan ( ktorá mi prirástla k srdcu a z 5 dňovej vegan výzvy je dnes 5 rokov ). Do mesačnej výzvy maľovania, týždennej výzvy bez odpadu, 5 dňovej výzvy bez cukru … je ich nespočetne veľa a cieľom je zapojiť čo najväčšie množstvo ľudí do spoločnej činnosti.
  8. Ak vám vec nefunguje teraz, neznamená, že nepôjde neskôr – ja a šitie. Veľká, obrovská, gigantická čierna priepasť ! Šijací stroj lapal prach presne 4 roky !!! Dnes funguje nonstop. Z hlboka som sa nadýchla a vydýchla, vypárala látku milión krát a hľa, dnes nosím moje nohavice a šijem bábiky.
  9. Kraď jako umělec – načo je komu čo, ak to neukáže svetu. Nič nové nikdy nevymyslíš, len kopíruješ a pridávaš svoj vlastný podpis. Steal like an Artist, je kniha od Austina Kleona ktorú musí prečítať každý.
  10. Vytvor to, čo by si si sám kúpil.



DIY pre bábätká – návod na ľanový čepček

Položme si ruku na srdce… Budú čepčeky niekedy neaktuálne ? Podľa mňa je to jeden z najuniverzálnejších kúskov pre deti či dospelých. Nie len že spĺňajú všetky kritéria nadčasového kúsku odevu, no sú aj nesmierne praktické.

  • vzdušné z ľahkých prírodných materiálov
  • dokonale pokryjú celú hlavu
  • praktické uväzovanie pod bradou
  • ochránia uši pred akýmkoľvek počasím
  • vysunutý šilt proti slnku
  • celoročné využitie ( jar, leto, jeseň, zima )
  • milé, praktické, elegantné, nadčasové

Inšpiráciu na detský čepček som čerpala od slovenskej blogerky tvoritalubit.com, kde nájdete originál postup, z ktorého som čerpala ja.

Na úvod by som ešte poznamenala. že nemám ani najmenšie skúsenosti so šitím odevu ( okrem zašívania dier na oblečení ) a nikdy predtým som neušila nič, čo by bolo nositeľné. Nemám žiadne špeciálne skúsenosti a aj napriek tomu, že šijací stroj mám, veľmi sa ešte nekamarátime na zložitejšie prešívanie. Tak som jednoducho vzala do rúk ihlu a niť a poďme … ako starie matere na páračkách po večeroch.

POSTUP

Na čepček budeme potrebovať

  • šablónu, tú si stiahnite tu
  • tlačiareň a kancelársky papier ( na vytlačenie šablóny )
  • ostré nožnice na strihanie
  • ceruzku
  • bavlnenú látku
  • ľanovú látku
  • bavlnený špagát alebo šnúrku
  • ihlu a niť
  1. Ako prvé si vytlačíme šablónu a vystrihneme veľkosť čepčeka, ktorý budeme šiť. Ja som šila veľkosť 3-6 mesiacov, no reálne veľkosť zodpovedá rozmerom 6-12 mesiacov ( možno aj jeden rok ).
  2. Šablónu si obkreslíme na látku a vystrihneme 2 x bavlnenú bočnú časť a 2 x ľanovú bočnú časť.
  3. Šablónu na šilt máme v 1/2 rozmere, čiže obkreslíme polovicu a preklopíme a dokreslíme zvyšnú polovicu. Opäť potrebujeme bavlnenú časť a ľanovú časť.
  4. Na prostriedok čepčeka vystrihneme obdĺžnik, ktorý si nameriame na kancelársky papier a vystrihneme. Potrebujeme opäť bavlnenú a ľanovú časť. Rozmery obdĺžnika podľa zvolených mesiacov
  5. veľkosť 0-3m – 9 x 26 cm
  6. veľkosť 3-6m – 9 x 28 cm
  7. veľkosť 6-12m – 9,5 x 30,5 cm
  8. veľkosť 12-18m – 9,5 x 33 cm
  9. veľkosť 18-24m – 9,5 x 34,5 cm
  10. Prišpendlíme dve bočné bavlnené strany k prostrednému obdĺžniku. To isté opakujeme pri ľanovej časti.
  11. Obe strany poriadne prešijeme ( bavlnenú aj ľanovú ).
  12. K prešitému čepčeku prišijeme šilt.
  13. Prešité čepčeky prišijeme k sebe vnútornou stranou. Pozri takto.
  14. Na zadnej strane hlavy neprešijeme okraj, aby sme mohli čepček preklopiť peknou stranou navrch. Prešijeme len šilt a bočné strany.
  15. Medzi oboma koncami šiltu a bočnou stranou necháme priestor ( nezašívame ) na prevlečenie šnúrky.
  16. Čepček prevrátime peknou stranou cez zadný otvor, ktorý zašijeme skrytým matracovým stehom. Je to veľmi jednoduché pripájam video.
  17. Cez bočné strany prevlečieme špagát alebo šnúrku na uväzovanie. Pomôžeme si tak, že na jeden koniec špagátu pripevníme zicherku a prevlečieme po obvode čepčeka.
  18. Nakoniec môžeme prežehliť a zarovnať detaily. Čepček je na svete !

A takto si vieme vyskladať napríklad aj letný outfit

Prípadne si viete takto prakticky ohnúť šiltík.

Verím, že ste sa inšpirovali a vytvoríte pre vaše ratolesti krásne nadčasové čepčeky. Nemusíte sa báť, ako som písala v úvode, všetko som prešívala ručne, len s ihlou a niťou. Samozrejme trvalo to dlhšie, ale výsledok si myslím stojí zato.

Ak sa vám podarili vytvoriť čepčeky, prípadne by ste mali otázky ohľadom výroby, neváhajte mi napísať komentár pod článok alebo mi napísať na Instagram @hellovali

TIP !

Na zadnú stranu čepca môžete našiť gumičku, čepček tak pekne sadne na hlavu.

Vegánske buchty na pare s makom

Čas prípravy . 1 ½ hodiny Náročnosť : obtiažna Počet porcií : 5-6

Buchty na pare sú slovenská klasika. Plnku je možné obmeniť čokoládou, slivkovým lekvárom alebo sezónnym ovocím. Pripraviť si domáce buchty na pare, nie je tak zložitý proces, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Poďme sa spoločne pustiť do prípravy. 

POTREBUJEME 

• 500g múka polohrubá 

• 20 g čerstvého droždia 

• štipka soli

• 1 PL kryštálového cukru 

• 200 ml rastlinného mlieka 

• 1 PL rastlinného oleja 

• + olej na potretie buchiet

• 200 g mletého maku 

• 250 ml rastlinného mlieka 

• 1 PL lyžica práškového cukru

Do veľkej misy nasypeme polohrubú múku, ktorú premiešame so štipkou soli.

V prostriedku vytvoríme jamku, do ktorej rozmrvíme 20 g droždia a posypeme ho 1 PL kryštálového cukru. Droždie s cukrom zalejeme zohriatym vlažným rastlinným mliekom ( nie horúcim ), prikryjeme utierkou a necháme 15 kysnúť. 

Po 15 minútach máme kvások hotový. Prilejeme 1 PL rastlinného oleja a začíname vypracovávať cesto. K cestu si prilievame teplú vodu alebo rastlinné mlieko a pracujeme do kým sa nám cesto neodliepa od okrajov. Misu s vypracovaným cestom zakryjeme utierkou a necháme na teplom mieste 45 minút nakysnúť.

Medzitým si uvaríme makovú plnku. V menšom hrnci zohrejeme rastlinné mlieko. Do teplého mlieka prisypeme mak a cukor. Celú zmes necháme vychladnúť.

Vykysnuté cesto rozdelíme na polovicu. Každú polovicu vyvaľkáme na hrúbku 1 cm. Cesto rozrežeme na mriežky a naplníme makovou plnkou. Vytvoríme bochníky, ktoré necháme pod utierkou podkysnúť, kým nám nezovrie voda v hrncoch. 

Na naparovanie buchiet používame sitko na parenie. Ak nemáme sitko, použijeme starý trik na parenie. Na hrniec si položíme čistú utierku, ktorú špagátom utiahneme okolo okraja. Na utierku budeme ukladať buchty. Buchty neukladáme na sitko príliš natesno, pretože počas parenia zväčšia objem. Sitko alebo utierku s buchtami prikryjeme miskou alebo pokrievkou. Buchty paríme 10 minút, počas parenia neodkrývame pokrievku. 

Hotové naparené buchty podávame s práškovým cukrom, posypané makom a poliate roztopeným rastlinným maslom.

Dobrú chuť 

Vegánsky cícerovo – hubový perkelt

Čas prípravy 30 minút  Náročnosť : ľahká Počet porcií : 4-5

Cícer patrí medzi najzdravšie strukoviny. Aj vďaka vysokému obsahu vlákniny podporuje a uľahčuje trávenie. Hubovo – cícerový perkelt je zdravý, chutný a cenovo dostupný obed pre celú rodinu !

POTREBUJEME 

Cícerový perkelt

  • 1 celá plechovka cíceru 
  • 170 g hríbov ( šampiňóny, lesné hríby )
  • 1 ks stredne veľká cibuľa 
  • 3 ks strúčiky cesnaku 
  • 250 ml rastlinnej smotany 
  • 1 PL zemiakového škrobu 
  • 2 PL rastlinného oleja 
  • 1 l studenej vody ( pre výraznejšiu chuť môžeme použiť 1 l domáceho zeleninového vývaru alebo kocku zeleninového bujónu )
  • 2 ks bobkového listu
  • 1 a ½ ČL sladkej mletej červenej papriky 
  • štipka soli 
  • štipka korenia 
  • petržlenová vňať na dochutenie 

Halušky

  • 400 g hladkej múky 
  • 400 ml studenej vody 
  • štipka soli 

Na dne stredne veľkého hrnca rozpálime 2 PL rastlinného oleja. Pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu a opekáme do zlatista. Pridáme prelistované 3 strúčiky cesnaku a 2 ks bobkového listu. 

Zvolené čerstvé hríby ručne alebo mixérom nasekáme na jemno a pridáme do hrnca k cibuli. Podlejeme 1 dcl vody a dusíme. 

Celú plechovku cíceru scedíme a pridáme k cibuli. Poprášime 1 a ½ ČL sladkej mletej červenej papriky a podlejeme 1 l studenej vody. Zmes osolíme a okoreníme, prikryjeme pokrievkou a dusíme 15 minút. 

Medzitým si uvaríme halušky. Vo väčšom hrnci necháme zovrieť osolenú vodu.

V miske vymiešame 400 g polohrubej múky s 400 ml studenej vody a štipkou soli. Husté cesto scedíme cez haluškovač do vriacej vody. 

Halušky scedíme cez sitko, prepláchneme studenou vodou a necháme odkvapkať. 

Uvarený perkelt zjemníme 200 ml rastlinnej smotany. Zvyšných 50 ml smotany vymiešame s 1 PL zemiakového škrobu a zahustíme riedku omáčku. Pomaly miešame a čakáme, kým perkelt zovrie. 

Hotový cícerový perkelt podávame s haluškami a posypaný čerstvým petržlenom. 

Dobrú chuť 

Vegánska krtková torta

Čas prípravy . 1 a ½ hodiny Náročnosť : stredná Počet porcií : 8-10 ks 

Rýchla torta, ktorú si okamžite zamilujete. Nemusíte sa držať zaužívanej konvencie a použiť len banány. Naplniť sa dá aj sezónnym ovocím, ako napríklad jahody, maliny alebo čučoriedky. Kokosové mlieko z plechovky po odstatí v chladničke krásne stuhne a torta tak pekne drží tvar.

Do krému určite nezabudnite pridať šťavu z citrusu. Citrón môžete nahradiť napríklad limetkou. Dodá krému ľahkosť a sviežosť. Chuť krému dotiahne kvalitná nastrúhaná horká čokoláda.

Ak máte pocit, že tento recept je náročný, nenechajte sa odradiť. Je to vegánsky, povedzme aj zdravý recept na zákusok, ktorý je hotový za pár minút ( bez ohľadu na tuhnutie v chlade ).

POTREBUJEME 

Korpus 

• 300 g preosiatej polohrubej múky

• 130 g kryštálového cukru 

• 1 ČL kypriaceho prášku do pečiva

• 1 ČL jedlej sódy bikarbóny

• štipka soli 

• 2 PL kakaa

• 250 ml rastlinného mlieka

• 150 ml rastlinného oleja

+ olej a múka na vysypanie plechu 

Krém 

• 1 a ½ plechovky kokosového mlieka – tuhá časť 

• 1 PL vanilkového pudingu

• 1 ks balík vanilkového cukru

• 1 ks stužovač šľahačky

• troška šťavy z citróna

• 15 g nastrúhanej horkej čokolády

+ 3 ks prezretých banánov 

POSTUP

Polohrubú múku preosejeme cez sitko. Primiešame 1 ČL kypriaceho prášku , 1 ČL sódy bikarbóny, štipku soli, 130 g kryštálového cukru a 2 PL kakaa. Všetky sypké suroviny zmiešame.

Do sypkej zmesi prilejeme 250 ml vlažného rastlinného mlieka a 150 ml rastlinného oleja. Mixérom vymiešame na tuhé krémové cesto.

Rúru predhrejeme na 180℃. 

Tortovú formu s priemerom 22 cm vymažeme troškou oleja a vysypeme múkou. Do tortovej formy vylejeme cesto a pečieme 30 – 35 minút. Kontrolný test prevedieme tak, že špáradlom pichneme do prostriedku cesta, ktoré sa nám na drievko neprilepí. Cesto vytiahneme z rúry a na chladiacej mriežke necháme vychladnúť. 

Medzitým pripravíme krém. Na krém použijeme 1 a ½ plechovky kokosového mlieka – tuhej časti. V miske ručným šľahačom rozmixujeme mlieko, 1 PL vanilkového pudingu, balík vanilkového cukru a stužovač šľahačky. Prilejeme trošku citrónovej šťavy. Na hrubo nastrúhame 15 g horkej čokolády a ručne primiešame do krému. Krém necháme v chladničke vytuhnúť aspoň 30 minút. 

Korpus rozkrojíme na polovicu. Spodok natrieme tenkou vrstvou krému, pridáme na kolieska nakrájaný 1 ks banánu. Opäť natrieme tenkou vrstvou a postup zopakujeme. Takto naplníme tortu 3 ks na kolieska nakrájaného banánu a navrstveného krému.

Druhú polovicu korpusu neukladáme na vrch, ale v rukách pomrvíme na mrveničku a posypeme vrch a boky, čím vytvarujeme „krtinec“. 

Tortu necháme odležať v chladničke minimálne 2 hodiny. Ak nám torta vytuhla a drží pekný pevný tvar, rozkrájame na 8-10 väčších kúskov a podávame. 

Dobrú chuť 

Slow / 10. tipov ako nakupovať pre deti secondhand

Do súkromnej schránky na Instagrame dostanem správu s otázkou : “Kam chodiť nakupovať oblečenie z druhej ruky ? Nakúpiť niečo normálne je niekedy mission impossible !”

Až na pár prešľapov v mojom nakupovaní pre Eliáša ( priznávam, mať desiatku letných outfitov na Orave nebolo zrovna múdre rozhodnutie ) vynosil takmer všetko, čo mal.

Prakticky od narodenia žije v pančuchách od Mile a Jeej Design, Lindexových pyžamách poväčšine z druhej ruky, čepcoch a bavlnených čiapkách na zaväzovanie pod krk. Takmer vždy mal oblečenie o číslo, niekedy aj dve väčšie.

Hrdo konštatujem, že po 7 mesiacoch som nahromadila len jednu igelitovú tašku handier, z ktorých polovica pôjde opäť do obehu, alebo na predaj. Nechávam si len udržateľné značky a oblečenie so strihmi, ktoré boli naozaj perfektné. Samozrejme berte do úvahy, že ak niečo vyhovuje mne, nemusí vám a zas naopak.

Avšak jedna vec je faktom faktovým, že ak niečo udržateľné z druhej ruky naozaj potrebujete, tu a teraz, je to neuveriteľne časovo a psychicky náročné.

Tak napríklad pri nákupe z druhej ruky je nutné robiť zásoby. Nie na mesiac dopredu. Na 3 mesiace, niekedy až pol roka či rok !

Ak sa spamätáte neskoro, akože haló, je skutočne neskoro.

Takto neúspešne lovím Diobo kuklu vo veľkosti od 6 – 12 mesiacov už od narodenia Eliáša. Veľmi, veľmi po nej túžim, nová s plnou cenou však neprichádza do rodinného rozpočtu a z druhej ruky je na míle vzdialená.

Nebudem klamať, no pre Eliáša sa mi podarilo uloviť kopec skvelých udržateľných značiek od Diobo, Jeej, Mile až po Monkind Berlin.

Ako sa mi podarilo nakúpiť tieto parádne kúsky ? Spísala som pre vás 10 tipov, ako efektívne na detské nakupovanie z druhej ruky.

  1. INVENTÚRA KAŽDÝ ŠTVRŤ ROK ! Vyberiem všetky kúsky oblečenia z komody na posteľ. Vyperiem, vyžehlím, poskladám a rátam. Koľko kusov využil, koľko budem potrebovať na nový štvrť rok a spisujem na papier…
  2. Píš si, čo potrebuješ – všetko poctivo zapisuj. Píš si značky, ktoré sa osvedčili. Tak napríklad si píš zoznam v štýle – 5 ks Lindex pyžám, 3 ks biele body, 3 ks neutrálne body, 3 ks pančúch, 3 ks legín, väčšie ponožky, 2 ks nové čiapky, overal do lesa a overal do mesta …
  3. Podľa zoznamu nakupuj z druhej ruky – už som o čosi múdrejšia. Podľa inventúry viem, že Eliáš vynosil 5 ks pyžám a najviac sa osvedčili z Lindexu. Na základe toho otváram prvý dostupne najjednoduchší server s detským bazárom s názvom Modrý koník. A začínam používať filtre…
  4. FILTER ! FILTER ! FILTER ! – bez filtru by sa človek na bazároch zhlúpel. Otváram bazár, píšem do filtru značku a veľkosť. Dva údaje postačujúce na vyhľadávanie. Nezadávajte pohlavie. Oh rozdeľovanie na pohlavie, toto je vec, ktorá ma vytáča do nepríčetnosti. Tak napríklad Lindex predáva pyžamo so surikatou. Ak ho vlastnila mamka s dievčatkom, do inzerátu takmer okamžite šibne označenie “pre dievčatko” a zas naopak iná mamka “pre chlapcov” a problém je na svete ! Obyčajné biele pyžamko so surikatou, je samozrejme serverom vyhodnotené ako iba “chlapec” alebo iba “dievča”. Stále sa bavíme o bielom pyžamku so surikatou, ktoré je absolútne bez akejkoľvek známky rozlišovania pohlavia. Týmto sa dostávam k bodu číslo 5.
  5. Nezadávajte do filtru pohlavie dieťaťa – o tom, že nenávidím rozdeľovanie detského oblečenia na dievča a chlapec už pravdepodobne viete. Presne v polovici tipov na nakupovanie sa s vami podelím o dobrú radu nad zlato. Do filtru nikdy nezdávajte pohlavie a tie najlepšie kúsky vám padnú rovno k nohám, verte mi.
  6. Nakupovanie podľa materiálu sa osvedčilo mne a preto ho praktizujem aj pri Eliášovi. Vlna, kašmír, organická bavlna, merino … prírodné vysokokvalitné materiály, ktoré nepotrebujú XY zbytočných nových vrstiev.
  7. Môj najobľúbenejší bazár na detské oblečenie je bezpochyby vinted.cz
  8. Napriek tomu, že zorientovať sa na Modrom Koníkovi je skutočný stres, nájdete tam skvelé kúsky. Fusak z ovčieho rúna za babku, ovčiu vestu, drevené hračky zadarmo ( alebo len za poštu ) a a a … vždy hľadám na vinted potom na MK a porovnávam a píšem a čakám a odpisujem. Je to kopec práce no skvelé výsledky v podobe kvalitných výrobkov za zlomok ceny.
  9. O tom, že som sa absolútne zamilovala do prvého slow fashion detského sekáča bambietpoupette , nemusím ani písať. Nový tovar majú každý pondelok večer a vlastní ho tá najmilšia a najochotnejšia majiteľka vôbec.
  10. Niesom veľký fanúšik sekáčov typu Brumla a Laclík, neviem si tam nič vybrať. Čo vám však s radosťou odporučím je skupina na fb Bazárik Slow Značiek , nakúpite nie len pre krpcov, ale aj pre seba. A ak už niečo slow vlastníte, veľmi rýchlo a efektívne sa v tejto skupinke predáva. Win Win na oboch stranách.

Zoznam by mohol pokračovať v tom, že si o každej drahšej a lepšej značke robím prieskum. Ak do niečoho investujem kopec času a peňazí, musí, respektíve malo by to stáť zato.

Ako by vyzerali v skratke moje rady ?

  • odsledujte koľko kusov oblečenia vynosí vaše dieťa
  • nezabúdajte na inventúru šuflíka
  • nakupujte dopredu, pozor však na ročné obdobia
  • čo nesadlo, okamžite predajte
  • používajte filtre
  • nerozdeľujte oblečenie pre krpcov na chlapec a dievča
  • český Vinted je zlatá baňa na všetky detské superské udržateľné štýlové značky
  • pripojte sa k Slow skupine na Fb
  • každý pondelok večer kuk na Bambi