“Nie, ja to určite potrebovať nebudem.”

Bola moja pohotová odpoveď na všetko čo bolo – nemoderné, staré, dnes sa to už nerobí / nenosí. Samozrejme ešte deň predtým, ako nás mali pustiť z pôrodnice som narýchlo zháňala zavinovačku, pretože bez nej by si svoju existenciu drahý pán kráľ Eliáš nevedel predstaviť.

Či látkové plienky, ktoré som mala kúpené len v 5 ks balení. Ha ! Aj bez látkovania potrebujete plienky na podloženie do zavinovačky, ako vložku do ortopedickej plienky, na odgrgnutie, na podloženie pri prebaľovaní, na čistenie a a a … látkové plienky na kilá – ideálne biele, bavlnené. Pretože 5 ks spotrebujete v priebehu dvoch hodín.

Nenakupovala som bez zmyslu a rozmyslu dopredu, pretože som po celé tehotenstvo zastávala teóriu “nežijeme v stredoveku”. Všetko si dokážem pohodlne a rýchlo objednať domov, ak to budem nutne potrebovať. No poniektoré položky si jednoducho chcete odškrnúť zo zoznamu TO – DO výbavička, pretože to tak majú všetci. Potom kúpite napríklad prebaľovaciu podložku a prebaľujete už druhý mesiac na bavlnenej plienke. Či odsávačku mlieka a odsajete si ho presne raz. A to len či funguje vôbec správne.

Do bodky každá mama vám povie “počkaj, kým príde bábätko a uvidíš, čo budeš potrebovať.”

Takáto slabá príprava na prvé dieťa ?

Bábätko v skutočnosti nepotrebuje toho veľa, no my potrebujeme mať pocit, že sme mu dali všetko len to najlepšie. Jeho príchod je pre nás oslavou a my ho túžime privítať s veľkými darmi a uľahčiť mu jeho náročné začiatky na tomto veľkom svete.

Každé bábätko je rozdielne. Jedno miluje húpanie a druhé kočík. Tak ako ja rada píšem a vy čítate ( aspoň dúfam ).

Ak by som mohla prehovoriť za nášho syna, tak jednoznačne miluje pohyb. On ho zbožňoval už v bruchu. No nepredpokladala som, že ho bude v takej miere a rozsahu potrebovať aj po narodení. Nezaspal bez kolísania, húpania, chodenia, kočíkovania. Vyvrcholilo to mojimi dvoma presilmi na oboch rukách. Mnohokrát som ľutovala, že nemáme kolísku, že nemám novorodeneckú vložku do nosiča, že nemáme elektrické kresielko. Dnes má Eliáš 2 mesiace a kedže nemal toto všetko vyššie spomenuté, musel sa naučiť doma spávať bez pohybu, pretože kočíkovať nie je možné 24 hodín denne. Aj napriek tomu, že prvé týždne uspávania boli náročné, som úprimne hrdá na to, že nie sme zasypaní hromadou detských nutností.

Rozhodla som sa preto pre vás spísať 10. vecí, ktoré sme využili pri Eliášovi. Schválne píšem pri “ELIÁŠOVI” pretože ak to využil on, neznamená, že to nutne využijete aj vy. Môžete sa inšpirovať či zapísať si to do svojho TO – DO listu výbavička.

1. Zavinovačka – ktorú som hrdinsky a nástojčivo odmietala. Prvú sme mali požičanú a druhú sme museli dokúpiť, aby sa mohli prestriedať. Odporúčam úplne jednoduchú, idálne požičanú alebo z druhej ruky a na zaväzovanie. Nevyužijete ju dlhšie ako mesiac či dva.
2. Hniezdo – bolo pre mňa blbosť na prvú. Môžem použiť vankúš na kojenie alebo zrolovať deku a obtočiť ju okolo postieľky. To som však netušila, že v noci bude spávať s nami a cez deň hocikde, len nie v postieľke. Dnes už spáva počas dňa ( ak sme doma ) v postieľke, no hniezdo je využívané na sto percent. Poslúži výborne aj ako podložka na hranie, aby sa bábätko nepretočilo z postele na zem.
3. Hrazdička na hranie – bábätko sa potrebuje hrať ? Hlúposť. Lapač prachu. Moderný výrobok. Moje odpovede pred dvoma mesiacmi by boli presne takéto. Drevenú hrazdičku som našla na bazári za polovičnú sumu v top stave. Máme ju doma týždeň a ja si v pokoji pripravím ráno kašu či poobede uvarím kávu. Na hrazdičke má Eliáš vyvesenú farebnú žabu, ktorú dostal ako darček. Naučil sa zdvíhať nohy, chytiť žabu za ruky a za krúžky a poriadne ňou otrieskať hrázdu. Ozaj, batoľatá sa skutočne dokážu hrať ? Prečo mi to niekto nepovedal skôr ?
4. Mojžišov kôš – pekné, ale zbytočné. Takáto reakcia pravdepodobne zaútočí na vás z vášho okolia. Kupovala som ho z bazáru za 1/2 cenu a aj napriek tomu že sa mi 1. veľmi páčil – pretože dizajnovka, 2. prenosná postieľka je super vec. Tak môžme s Eliášom presádzať na balkóne kvety či variť v kuchyni.
5. Spací vak – využívame momentálne. Prejsť plynulo od zavinovačky k spaciemu vaku je výmysel hodný Nobelovej ceny. Nelámte si hlavu drahými vačkami, ako ich familiárne nazývam. Bazáre a Modré koníky sú plné super vačkov v top stave.
6. Čiapočky na zaväzovanie – sú jediné, ktoré sme z tých 10 ks ktoré mám v šuflíku skutočne využili. Vymyslieť čiapku pre novorodenca, ktorá nemá šnúrku pod krk je neskutočná hlúposť na prvú. Čiapočky som kupovala zo Zary.
7. Zavinovacie body – prosím používajte len zavinovacie, ak sa chcete vyhnúť rozbitým nervom pri prezliekaní v priemere osemkrát za deň. Musím povedať, že body som kupovala v Lindexe, Zare, H&M, Lupilu, Pepco a Tesco. Moja úprimná recenzia, ak sa jedná o strih a kvalitu je takáto – Pepco, čistá katastrofa; Lupilu po vypratí vyzeralo ako šaty; Tesco 50/50; H&M čakala som trošku viac, ale môže byť; Zara – chválitebné ( dobrý materiál aj strih ), objednala som však body cez hlavu; Lindex – Ďakujem za super oblečenie, aspoň ty si mi zachránil moje zúbožené nervy po pôrode. Lindex sa nevypral, nescvrkol, nevyťahal. Drží tvar a farbu. Má super strih, materiál a najmenšia veľkosť sa dokáže zväčšovať ešte 3 mesiac. Body sú síce drahšie, no verte mi, oplatí sa investovať. Navyše sa určite dajú nájsť za 1/2 cenu na bazároch alebo počkať do výpredaju, takto som nakúpila aj ja.
8. Pyžamká na zips – urýchlia toľko času. Počas materskej “dovolenky” hrá čas proti vám. Každá ušetrená minúta sa počíta. Najmä v noci, ak prezliekate už 3 pyžamko a cítite sa ako kvalitne prevalcovaný zombie. Trafiť cvočky k sebe a ešte ak preskočíte jeden rad, dovidenia. Pyžamko na zips, vynález roka.
9. Kôš na plienky – je klasika nad klasiky, no určite ho ocení každá mama. Najskôr som chcela taký ten super moderný, ktorý vám po vhodení stočí plienku do sáčku. No vždy si položím otázku : ” ako využijem túto či tamtú vec o pár rokov ? ” Objednala som úplne obyčajný kôš, ktorý pripomína vedierko na vodu s pokrievkou. Účel spĺňa a neskôr sa môže využiť napríklad ako vedro na utieranie dlážky.
10. Pančuchy – sú skvelá retro alternatíva polodupačiek. Navyše pančuchy od Jeej DESIGN či Mile vám vystačia jedny na pol roka. Chvála, že som kúpila len jedny polodupačky a nezaplatila zane nekresťanskú sumu. Ak sa pýtate prečo, odpoviem vám : ” NEVYUŽILI SA ANI JEDEN X. ” Tesné na brušku a nohy pokrčené. Nie, nabudúce radšej dokúpiť o jeden pár pančúch naviac.

Samozrejme osvedčilo sa nám kopec iných vecí ako lampička, cumlíky od BIBS, capačky od Lodger, detský olej od Weleda, kontrastné kartičky, kolotoč, hracie zvieratko, ovečka na uspávanie s bielym šumom, postieľka, kočík…

Ak by som mohla vrátiť čas, určite by som si kúpila novorodeneckú vložku do nosiča, pretože šatka … ah šatka. Dobre, ostanem pri tom, že ju možno neviem používať.

Druhýkrát by som taktiež vyberala kočík podľa hmotnosti, pretože ten náš je pre mňa ťažký. Hlavne preto, že ho musím 3 krát denne znášať a vynášať po schodoch, pretože na prízemí nie je výťah.

Čo plánujem kúpiť v najbližšej dobe je clona na kočík proti slnku, pretože prehadzovať plienku cez kočík je síce minimalistické, no ak ju zbierate už tretí krát zo zeme, pretože ju odfúkol okoloidúci kamión, máte dosť.

Ako som už spomínala, čas ide proti vám. Každá vychytávka a ušetrený čas znamená chvíľka oddychu alebo voľného času na tvorbu, cvičenie, pečenie, čítanie … čokoľvek čím by ste sa na pár minút odreagovali.

Hej, hoj easy peasy lemon squeezy ! Mamasita hlavu hore – sme v tom všetky spoločne.

Podľa môjho názoru, titulok “Ako uspať novorodenca” je najvyhľadávanejší v celom šírom vyhľadávači Google.

Eliáš po narodení prespal celú noc. Druhý večer dostal hysterický plač, ktorý trval od 8 večera do 4 rána. NONSTOP ! V ten deň odišla spolubývajúca z pôrodnice domov z čoho som bola nešťastná, pretože som ostala ležať na izbe sama. V tú noc som ďakovala za načasovanie jej odchodu, pretože pri Eliášovom hysterickom plači by jej zošediveli všetky vlasy na hlave.

Prestal plakať presne o 4 ráno, pretože presne v tom čase sa mi spustilo materské mlieko, ktorého sa po prvýkrát v živote napil. Od jeho narodenia sme si prešli rôznymi fázami. Napriek tomu, že som mala čo to naštudované ako na uspávanie a detský spánok, v tom zhone a vyčerpaní som zabudla na absolútne všetky postupy. Okrem toho v pôrodnici neplatia žiadne postupy, o tom potom.

Režim som začala vytvárať Eliášovi až s príchodom domov. Deti a obzvlášť novorodenci milujú opakujúce sa situácie, pretože tie v nich vytvárajú pocit istoty. Tak napríklad večerná rutina, ako kúpanie či čítanie knižky v rovnakom čase.

Som si vedomá toho, že každé bábätko je diametrálne odlišné. Spísala som však 10. tipov na nočný spánok a detský režim, ktorý si myslím, že pomohli mne.

1. Nevytvárajte bábätku počas dňa noc. V matkinom bruchu dieťa nerozlišuje tmu a svetlo, preto nedokáže predpokladať, že počas svetla je deň a v priebehu tmy je noc. Navyše má dieťa v matkinom bruchu otočený režim. Počas dennej aktivity v tele matky bábätko spí, pretože natriasanie a tlmené zvuky z vonku dieťa uspáva. Naopak počas kľudového režimu, čiže spánku matky je dieťa najaktívnejšie. Preto nevytvárajte silené ticho ani tmu počas dňa, aby sa bábätko naučilo v noci spávať. Nezatvárajte dvere do izby, nezakrývajte závesy, zapájajte bábätko do denných aktivít, prechádzajte sa v kočiary alebo v šatke.
2. Pamätajte, že v noci ste nudným rodičom. Počas nočného vstávania k bábätku buďte tým najnudnejším rodičom. Nerozprávajte sa s bábätkom. Nenadväzujte očný kontakt. Vykonávajte činnosť pomaly a s maximálnym nezáujmom. Pokiaľ sa bábätko rozplače, neutišujte ho rozrávaním, ale zvukom ako napríklad šišíkanie ( šššššš, ččččč….).
3. Používajte tlmené svetlo. Počas nočného kŕmenia a prebaľovania nepoužívajte priame svetlo. Nerozsvecujte v izbe hlavné svetlo, ale používajte nočnú lampičku alebo svetlo v mobile, ktoré položíte do perín ( to robievam ja ).
4. Počas dňa rozprávajte nahlas v noci šepkajte. Hlasné rozprávanie neznamená krik a vreskot. Pokojný tón hlasu aký používate v bežnej dennej konverzácií je viac než postačujúci. V noci sa ideálne vyhýbajte akýmkoľvek slovám ( najlepšie je mlčať ), no ak situácia nedovolí inak, šepkajte a rozprávajte v jednej tónine hlasu.
5. Ukladajte bábätko na nočný spánok v rovnakú hodinu. Bábätká, obzvlášť novorodenci milujú režim. Ich maličký život sa nám môže často javiť ako chaotický ( čo zo začiatku je, no je to úplne normálne ) no časom si vytvoria režimy, ktoré zbožňujú dodržiavať. Ak odpozorujete nočnú hodinu, počas ktorej im “klipkajú” oči, uložte ich na spánok. Na druhý deň zopakujte o rovnakej hodine presne to isté. Takto pokračujte, kým sa novorodeniatko nenaučí na večerný spánok. Eliáš má v čase, kedy píšem tento článok 1 mesiac a 16 dní. Na spánok sa ukladá približne v 20:30 – 21:00 už niekoľko dní. Uspať ho počas dňa bez aktivity je takmer nemožné. No príde hodina deviata a ja vykonám všetky nočné rituály. V tichu, bez slov, očného kontaktu, v tme a uložím ho na spánok. Tipujete správne. Dieťa, ktoré nie je možné bez nosenia a kočíkovania počas dňa uspať, večer položím zhasnem a okamžite zaspí. Pamätajte, deti milujú rituály a režim, ktorý opakujte v ronakom čase s rovnakým postupom.
6. Zapisujte si čas kojenia, aby ste mali prehľad o režime kŕmenia. Od narodenia Eliáša, si zapisujem čas kojenia. Prvotný plán bol používať aplikáciu len na zapisovanie strán ľavá vs. pravá, aby som mala prehľad o kŕmení. Po 2 týždňoch zapisovania, som si všimla zaujímavú vec. Eliáš je hladný každých 2:15 až 2:30 hodiny. Ak sa zobudí skôr, napríklad po hodine, viem, že hladný nie je. Zobudil sa z ľahkého spánku ( pretože batoľatá majú ľahký spánok ) a musím ho len utíšiť a počkať na čas kŕmenia ešte hodinu. Funguje to takmer ako hodinky. Preto odporúčam zapisovať, zapisovať, zapisovať. Používam aplikáciu “Nursing Timer”.
7. Uspávajte bábätko kolísaním. Zaspávanie v rytmickom pohybe nevytvorí návyk “na ruky”. Zaspávať v pohybe, alebo ľudovo na rukách je podmienený reflex, ktorý máme každý jeden z nás. Predpokladá sa, že sa v nás zafixoval v čase, kedy matka musela utekať pred nebezpečenstvom a držala v náručí svoje dieťa. Odpozorovať ho môžu už tehotné ženy. Bábätko v bruchu nekope a nie je aktívne, ak je matka v pohybe počas dňa. No akonále si sadne či ľahne, dieťatko sa pretáča a kope do brucha.
8. Zaspávajte a vstávajte s bábätkom. Hovorí sa, že režim bábätku nevytvoríme mi, ale ono nám. Nie je to jednoduché, no pokiaľ je to v možnostiach a schopnostiach rodiča, ukladajte sa na spánok s bábätkom a vytvorte si návyk na skoršie vstávanie.
9. Pred spaním poriadne precvičiť s nohami. Prvé mesiace s bábätkom sú náročné. Trávenie a bolesť malého bruška môžu potrápiť nie jedného novorodenca. Preto vždy pred večerným spaním ( ale aj počas dňa ) precvičte s nohami bábätka, aby sa uvoľnili všetky nežiadané neduhy v črevách.
10. Pozorujte bábätko predtým ako zasiahnete. Posledná a podľa môjho názoru najdôležitejšia rada zo všetkých. Častokrát totižto zasiahnete skôr, ako je nutné a bábätko rozrušíte či preberiete. Následkom nepremysleného zásahu je hysterický plač, ktorý sa veľmi ťažko utešuje. Ak bábätko pomrnkáva alebo sa krúti či prehadzuje, skúste ho pár sekúnd pozorovať, predtým ako zasiahnete. Možno stále spí, len sa prebudilo z jednej spánkovej fázy a zaspáva do druhej.

Pripomeniem, že to nie je žiaden univerzálny postup ani návod, ako naučiť bábätko v noci spávať. Sú to rady, ktoré som si vyhľadala prípadne odpozorvala a možno práve jedna či niekoľko z nich, vám môžu pomôcť pri vybudovaní si nočného režimu s vašim novorodeniatkom.

Každopádne držím palce všetkým rodičom. Ak máte aj vy svoj tip, ako na večerné uspávanie, pokojne mi ho napíšte dolu do komentára.

Tehotné prvorodičky určite počúvajú starú dobrú frázu : “čo pôrod, ale čo príde potom ! To bude jazda.”

Nič horšie ako pôrod vraj nie je, tak prečo to všetky mami spomínajú ? Ak by som mala odkázať niečo svojemu starému slobodnému, bezdetnému ja, bolo by to presne toto : “priprav sa na to, čo príde potom.”

Dňa 10.3.2021 o 22:30 v noci sa nám narodil náš prvorodený syn Eliáš. Vitaj drahý môj na tomto blogu prvýkrat takto oficiálne. Tento článok som si nechala na čas po šestonedelí. Keď sa hladina hormónov ustáli aspoň do čiastočnej roviny.

Musím priznať, že ma prekvapili dve veci. Prvá z nich je tá, že sme sa s Eliášom veľmi rýchlo zosynchronizovali. Navyše som nebola zo všetkého tak vystresovaná, ako som si myslela, že budem.

Druhá vec, ktorá ma šokovala bolo moje zotavovanie po pôrode. Mala som rýchly, no veľmi intenzívny pôrod. Akonáhle sa Eliáš narodil, všetká bolesť okamžite prešla a ja som bola v tom momente fit ( akože vážne ). Na druhý deň, čo bolo cca 6 hodín po pôrode som bežala cez chodbu, aby som sa stihla rýchlo osprchovať, kým mi dovezú dieťa na izbu. Nebolo mi absolútne nič, až som mala miestami výčitky svedomia, prečo sa cítim tak fyzicky skvele.

Všetky moje popôrodné stavy ma zaskočili až doma. Zápal, horúčky, zimnica, bolesť na prieduškách. Dokonca som si cestou do lekárne vyvrtla členok.

Akoby nebolo toho málo, začala sa mi upravovať panva na miesto a tá bolesť bola neuveriteľná. Nedokázala som chodiť, vstávať v noci ani cez deň, zísť po schodoch…jednoducho takmer nič. Moja idylická predstava o tom, ako bude bábätko spávať v postieľke pod kolotočom a ja ho prebalím na novej komode sa rozplynula ako sen. Dieťa spí s nami v posteli a prebaľujem ho na posteli položeného na bavlnenej plienke.

Ak ste si v duchu položili otázku, či som sa nebála spávať v posteli s týždňovým novorodencom, odpoveď znie áno. Zo začiatku som sa bála, no popravde som nemala veľmi na výber.

Prvý deň aj noc som skúsila vstávať a potrápiť sa s vlastnou fyzickou neschopnosťou. Bohužiaľ ma čakal hororový koniec tohto krátkeho drama príbehu.

Ležala som na posteli so seknutou nohou, slzami v očiach a nedokázala som sa ani pohnúť. Ďakujem, že bol Martin pri mne. Pohotovo zobral Eliáša z postele, otvoril okno, pretože sa mi odporne roztočilo z tej bolesti v hlave. Keď zahlásil, či má volať sanitku, odpovedala som mu : “počkaj ešte sekundu, ak to neprejde volaj.”

Predstavte si ma, ako toto hovorím. Ja, čo nechodím k lekárom kým doslova neumieram a to mám pocit, že môj prah bolesti je vcelku vysoký. Takto veselo – neveselo sa začal príbeh s názvom dieťa spí s nami v posteli.

Nočné vstávanie sa tým kompletne vyriešilo a musím priznať, že je to omnoho jednoduchšie.

Určite vás bude zaujímať story z pôrodu. Tento tragi komický príbeh si nechám pre seba. Nebolo to samozrejme nič, čo sa nedá zvládnuť. Aj pri tak rýchlom pôrode, aký som mala ja. Po dvoch týždňoch strávených v nemocnici, dvoch vyvolávacích tabletkách a bez tíšenia bolesti epidurálkou. Aj napriek tomu spomínam na tie hodiny s veľkou láskou, pretože sa narodil náš prvorodený syn Eliáš.

Naopak čo by som rada spomenula, sú vtipné momenty z nemocnice.

Ráno po pôrode, mi pani sestrička doniesla na izbu Eliáša. Vraj príde za hodinu a ukáže mi, ako ho prebaliť, nakŕmiť, obliecť a tak podobne. Hodinu ? Tak fajn, pomyslela som, budeme tu zatiaľ čakať. A tak sme tam obaja čakali, on aj ja. Hodinu sme si vymieňali len pohľady. Prvýkrát sme sa skutočne pozerali jeden druhému do očí.

Ako noc po šialene krásnom rande, na ktorom sme obidvaja stretli lásku svojho života. Deväť mesiacov sme sa obaja navzájom registrovali, no bola to akási vzdialená láska pre nás oboch. Pozerali sme sa jeden na druhého a vstrebávali prvé skutočné chvíle na živo.

Celú hodinu som sa ho neodvážila ani len vytiahnúť z postieľky. Skutočne som si tieto minúty užívala, no zároveň ma prepadol obrovský strach. Neviem absolútne nič o tom, ako sa statať o malé bábätko. Po sľúbenej hodine prišla sestrička. Všetky chmaty a hmaty mi predviedla v priebehu 10 minút. Dvere sa zavreli a ja som sa s výbuchom smiechu obrátila na spolubývajúcu, či nemá diár, pretože som si to nestihla ani len zapísať.

My ženy to máme jednoducho v sebe. Nie je žiaden návod na to, ako sa pripraviť na dieťa. Každé je jedinečné a vyžaduje rôzne tipy starostliovsti a pozornosti.

Ak by som mohla odovzdať jediný tip, bol by to tento – nestresuj sa, pozoruj svoje dieťa a čo najrýchlejšie naskoč na jeho vlny rytmu. Zosynchornizujete sa a budete obaja v psychickej a fyzickej pohode. Tvoje dieťa potrebuje len teba mama.

Dnes mám už takmer 7 týždňov po pôrode. Noha sa upravila a aj horúčky sú preč. Zážitok z pôrodu si pamätám matne, pripadá mi skôr ako sen. Eliáško je úžasný chlapec. Rozprávame sa spolu, chodíme na prechádzky, dokonca sme spoločne presádzali už aj kvety na balkóne. Dodnes nechápem, ako som takmer 24 rokov mohla žiť bez tejto krásnej bytosti.

Týmto oficiálne ukončím tehotenské články poslednou sériou s názvom Šestonedelie alebo aj inak nazývaným štvrtým trimesterom. Priznám sa, že posledných šesť týždňov bolo pre mňa fyzicky aj psychicky náročnejších ako posledných deväť mesiacov a pôrod dohromady.

Zároveň sa teším tomu, že sme sa s pánom kráľom Eliášom zosúladili a užívame si spoločné chvíle a že ich bude ešte neúrekom.

Samozrejme pokračujeme v nových sériach s mama tématikou, okolo ktorých sa momentálne točia moje 24 hodinové dni… #staytuned