Rozhovor s @mojegoodways : “Pretože každý krok sa počíta.”

Tereza a Johan sú pár, ktorí stojí za krásnou česko – škandinávskou značkou MyGoodWays. Ako píšu v úvode svojho webu “Sníme o budoucnosti zaměřené na zdravý životní styl bez zbytečných odpadů. O budoucnosti plné produktů, které lidé milují a používají je opakovaně stále dokola. GoodWays je náš způsob, jak tomuto snu svět přiblížit.” A my ich výrobky skutočne milujeme. Krásny prírodný dizajn a neuveriteľne čerstvá voda, ktorá cestuje neustále s nami.

  • Ahoj @mojegoodways mohli by ste sa na úvod našim čitateľom v krátkosti predstaviť ?

GoodWays je malá česká firma, která sní o budoucnosti zaměřené na zdravý životní styl bez zbytečných odpadů. Nabízíme kvalitní ekologicky šetrné alternativy k jednorázovým plastovým výrobkům, které s touto ideou souzní. Nyní máme v nabídce především naše skleněné designové infuzéry GoodGlass, termolahve GoodWood a různé doplňky k nim. Do budoucna plánujeme postupně rozšiřovat nabídku o různé další ekologicky šetrné produkty.

Jsme Johan a Tereza, partneři jak v životě, tak i v podnikání. Johan je švéd žijící už 7 let v Brně, je nadšený cestovatel a podnikatel.  GoodWays (tehdy GoodGlass) založil jako součást svého poslání, aby přispěl k vytvoření životaschopné planety. Já jsem holka z Beskyd, vystudovaná speciální pedagožka a v GoodWays jsem tzv. “holka pro všechno”. 🙂 Právě proto bychom rádi postupně náš tým rozšířili o další nadšené bojovníky za udržitelný život s méně odpadu.

  • Kedy prišiel prvý impulz založiť značku @mojegoodways a aké boli vaše začiatky ?

Johan založil GoodWays v roce 2017, protože chtěl přinést něco, co na českém trhu chybí a co bude mít zároveň pozitivní vliv na zdravý životní styl lidí a jejich myšlení co se týče udržitelného života s méně odpadu. Já jsem se k němu záhy postupně přidala a začali jsme spolu postupně budovat naši filozofii a záměr. Je to pro nás neustále vzrušující cesta, která není vždy snadná, ale díky pozitivní zpětné vazbě od našich zákazníků víme, že to stojí za to!

Inspiraci čerpáme z jednoduchého minimalistického Skandinávského designu, který je Johanovi velmi blízký a přirozený. Chceme, aby naše produkty byly nejen praktické, ale zároveň aby měly krásný a čistý design. Základem jsou ekologicky šetrné materiály – borosilikátové sklo, nerezová ocel a bambusové dřevo.

  • Dopad plastových fliaš na životné prostredie je zdrvujúci. Ovplyvnilo vás to pri zakladaní značky @mojegoodways ? Bol to jeden z dôvodov, prečo ste značku zakladali ?

Rozhodně ano. Johan  je vášnivý cestovatel a potápěč, při svých cestách zaznamenal velký vzrůst plastového odpadu na plážích i pod hladinou. Vnímá tak odjakživa jako své životní poslání , aby svým dílem přispěl k vytvoření životaschopné planety pro nás pro všechny. Když každý totiž uděláme něco, dohromady to bude mít velký vliv.  Zrodil se mu tak v hlavě nápad na vytvoření GoodGlass jako našeho prvního produktu a šíření této myšlenky dále.

  • Najznámejší produkt sú jednoznačne designové infuzéry na vodu, kto všetko sa podieľal na navrhovaní fliaš, od prvotného návrhu až po výber materiálov ?

Jak už jsem zmínila předtím, firma GoodWays byla založena se záměrem sdílení myšlenky udržitelnosti. Hledali jsme  tedy produkt, který by splňoval veškeré naše očekávání. Po dlouhodobém hledání a experimentování s různými návrhy designu a materiálů na našich přátelích a rodině jsme našli tu nejlešpí možnou variantu a GoodGlass byla na světě! Od té doby design i kvalitu neustále vylepšujeme tak, aby naše produkty splňovaly veškeré naše požadavky na kvalitu a podmínky výroby.

  • Prečo by sme mali investovať do sklenej fľaše GoodGlass? Aké sú hlavné výhody ekologickej fľaše ?

Vlastnit osobní znovupoužitelnou lahev na vodu je v dnešní době základ. GoodGlass je krásná deisgnová lahev, kterou budete chtít mít všude s sebou, což bude mít za následek omezení jednorázových plastů ať už ve formě plastových lahví či kelímků. A o to nám jde!

  • Aký je najzásadnejší rozdiel medzi používaním plastovej a sklenenej fľaše na vodu ?

My z GoodWays věříme, že co se týká lahví na pití, sklo je tím nejčištším způsobem jak pro nás tak pro naši planetu. Nezanechává žádné pachy ani chutě a je snadno udržovatelné. Na naše lahve používáme speciální borosilikátové sklo, které je odolnější než sklo běžné a zvládne tak i vroucí vodu. A když si navíc do lahve připravíte nějakou chutnou infuzi z ovoce či bylinek, můžete se při jejím pití kochat pohledem dovnitř a motivovat se tak k dodržování správného pitného režimu. 🙂

  • Na čo všetko môžeme fľašu používať ? Zvládne bez problémov akékoľvek druhy nápojov ?

GoodGlass Thermo je univerzální infuzér, do kterého si můžete připravit jakýkoliv nápoj, který si dovedete představit. Od studených bylinkových či ovocných infuzí, přes různé druhy čajů až po cold brew kafe. Fantazii se meze nekladou!

  • Aká je reálna hygienicky závadná životnosť sklenených infuzérov ? Ako by sme sa mali starať o našu fľašu, aby vydržala s nami čo najdlhšie ?

Naše produkty jsou vyráběny z pečlivě vybraných materiálů, které jsou bez obsahu BPA a tedy šetrné jak pro člověka, tak k životnímu prostředí. Mají také aktuální certifikáty pro styk s nápoji a potravinami platné jak v ČR tak v celé EU. Důležité je samozřejmě se o svou lahev průběžně starat, dobře ji vymýt a vysušit. Bambusové části by se neměly dlouho namáčet ve vodě, je to přece jen dřevo, které ve vodě pracuje a mohlo by nabobnat, do myčky na nádobí tedy nepatří. Jakékoliv usazeniny od čaje či kávy lze jednoduše odstranit pomocí jedlé sody či octa.

Dbáme na to, aby byly všechny naše produkty vyráběné v místě, odkud pochází samotné materiály na výrobu a výroba tak byla lokální. Důležitá je pro nás také férovost výroby, dobré podmínky pro zaměstnance i individuální přístup. Dáváme přednost dlouhodobé spolupráci s někým, komu věříme a můžeme se na něj spolehnout.

  • Na záver rozhovoru by ste chceli našim čitateľom niečo odkázať ?

Je důležité si uvědomit, že nikdo není dokonalý a není možné se tak ze dne na den stát člověkem, který neprodukuje žádný odpad a jeho ekologická stopa je minimální. Důležité je zavádět jednotlivé kroky postupně a trvale. Protože každý krok se počítá. Začít postupně s kroky, které jsou pro nás reálné a snadné dodržovat denně. Věřím, že nyní již mnozí z nás nosí do obchodu svou vlastní nákupní tašku a pytlíky na ovoce, zeleninu a pečivo. Znovupoužitelná osobní lahev na vodu je také základ. Z vlastní zkušenosti vím, že pokud mám s sebou svá brčka na pití či příbor, tak je pro mě mnohem jednodušší odmínout ty jednorázové. Důležité je tedy chovat se vědomě a odmítnout zbytečný odpad. A hlavně se kvůli tomu nestresovat. 🙂

  • Prečo by ste mali investovať do ekologických pomôcok od @mojegoodways ?

S @mojegoodways som nadviazala spoluprácu už takmer pred mesiacom. Fľašu testujem každý deň. Okrem toho, že dodržiavam pitný režim ( na ktorý som vážne zabúdala ) by som ako najväčšie pozitívum pozdvihla chuť vody. Približne 2 roky som používala jednu a tú istú plastovú fľašu na vodu. Zo začiatku nebol žiaden problém. Po niekoľkých mesiacoch používania, už po takmer hodine stratila voda chuť a vôňu. Ak som nevyprázdnila fľašu počas dňa, večer ma čakal nepríjemný zápach z fľaše a voda, ktorá sa samozrejme nedala ani náhodou vypiť.

Fľaši GoodGlass som dala záťažový test už niekoľko X a ponechala som vo fľaši vodu celý deň. Osobne – pre mňa je veľmi dôležité, aby voda vo fľaši bola fresh aj po celom dni, nakoľko často chodievame na turistiky a do hôr a tam si musíme vystačiť s vodou po celý deň v jednej fľaši. Aj po celodennom výlete zostala voda vo fľaši svieža, čistá a neskutočne chutná. Možno to vyznie ako klišé, ale lepšiu vodu z fľaše som naozaj nepila a to som otestovala už niekoľko fliaš na viacero použití.

V neposlednom rade by som pozdvihla krásny prírodný a minimalistický dizajn, ktorý sa k môjmu životnému štýlu neskutočne hodí. Fľaša cestuje neustále so mnou a zatiaľ som sa stretla len s pozitívnou reakciou a slovami „ tá voda chutí akosi – LEPŠIE !“

Príjem tekutín je nevyhnutný pre prežitie. Hovorí sa, že bez jedla prežijeme niekoľko týždňov, no bez vody len 24 hodín. Venujeme preto vyššiu pozornosť vode, ktorú pijeme. Život máme len jeden, doprajme mu preto dúšok vody, ktorý si skutočne zaslúžime.

Ďakujem Terka a Johan v mene všetkých čitateľov za krásny a inšpiratívny rozhovor.

Čoskoro na blogu pribudnú nové recepty na rôzne drinky či smoothie, ktoré si budete môcť odniesť so sebou v sklenej ekologickej fľaši GoodGlass. MyGoodWays nájdete na internetových stránkach – www.mygoodways.com

Instagramový účet @mojegoodways ktoré odporúčam sledovať. Inšpiratívne fotografie a skvelé tipy.

Ako si vyrobiť bazový sirup

Bazový sirup som robila historicky prvýkrát. Ako prvé som musela nájsť voľne rastúcu bazu. Na Orave som nemala ani najmenšie tušenie, kam by som za bazou mohla vyraziť. Oslovila som známu a ochotne sme sa spolu vybrali nazbierať čerstvú bazu. Mimochodom ak ste Námestovo a okolie, bazu nájdete smerom na Skalku cesta na kapličku za Námestovom smer Jasenica. Okolo lesnej cesty jej nájdete požehnane. Tento a budúci týždeň bude mať najväčšie kvety. My sme boli zbierať v nedeľu a mali sme čo robiť, aby sme nazbierali už rozkvitnuté kvety. Recept mi preposlala známa so slovami : “je overený“. Po dnešnom testovaní musím priznať, že jej slová sa naplnili. Už si predstavujem studený drink s minerálkou, limetkou a bazovým sirupom, vodu a horúce lúče slnka.

Účinky bazového sirupu

  • Zmierňuje migrénu
  • Uvoľňuje a zmierňuje bolesť brucha či kolien
  • Podporuje imunitu
  • Vhodný aj ako prevencia proti chrípke, pretože podporuje potenie
  • Lieči kašeľ, hlieny a zápaly
  • Podporuje trávenie a dokáže prečistiť tráviaci trakt
  • Olej z čerstvej bazy urýchľuje hojenie poranenej kože
  • Bazový čaj s citrónom má detoxikačné a antibakteriálne účinky

Výroba bazového sirupu postup

Ingrediencie

  • košík plný bazových kvetov
  • 6 kg kryštálového cukru
  • 4 l studenej vody
  • 5 sáčkov kyseliny citrónovej
  • veľký hrniec

Postup

Vodu necháme prevrieť vo veľkom hrnci. Do studenej vody namočíme nazbieranú bazu a necháme luhovať v hrnci 24 hodín.

Na druhý deň vyluhovanú bazu scedíme sitkom. Do bazového výluhu nasypeme 6 kg cukru a 5 sáčkov kyseliny citrónovej.

Všetko spoločne varíme na miernom ohni, kým sa cukor neroztopí. Zo začiatku je nutné sirup premiešavať každých 10 minút, pretože na spodku hrnca sa vytvára cukrový “zlepenec” a ten by mohol prihorieť.

U nás sa baza + – varila približne 2 hodiny na miernom ohni.

Uvarený sirup nalejeme do fliaš, ideálne sklenených a necháme odstáť do druhého dňa. Takto pripravený bazový sirup vydrží do nasledujúceho roka.

Môj tip !

Na našu spotrebu sirupu bolo 4 l veľmi veľa. Vyšlo až 7 veľkých fliaš sirupu. Pravdepodobne rozdám sirup rodine a známym. Ak nemáte veľkú spotrebu sirupu, bohato postačí polovičná dávka.

Umelkyňa zaplietania Adriána Štepaňáková : “Nech je život akokoľvek náročný, nevzdávaj sa svojho sna, veď kvôli snom žijeme.”

Existuje len pár krásnych bytostí, ktoré sú nabité takou obrovskou dávkou pozitívnej energie a príjemnej nenútenej spirituality. Adriána je bezpodmienečne jednou z nich. Osobne sme sa nikdy nestretli, no aj napriek tomu mám pocit, akoby Adrianin Malý strom prežíval so mnou celý život. Počas prípravy rozhovoru som mala neustále zimomriavky na rukách. Láska, energia a trpezlivosť, akú vkladá mladá umelkyňa do svojej tvorby vás dostane do nemého úžasu.

Ahoj Adriána, mohla by si sa na úvod na našim čitateľom predstaviť ?

Ahojte, volám sa Adriána Štepaňáková, pochádzam z Oravy a posledné roky sa snažím tešiť ľudí svojou ručnou prácou pod značkou Malý Strom. Vyrábam prevažne dekorácie ale aj kopú iných vecí.

Prečo práve Malý strom tvorí ? Odkiaľ si prišla na tento názov a aký ma pre teba význam ?

Hlboký. Vždy mi boli sympatické indiánske mená a všetky tie ich názvy. Raz sa ku mne od môjho jedného kamaráta dostala knižka s názvom Malý Strom od Foresta Cartera, kde hlavnou postavou bol malý chlapec, ktorému dal starý otec indiánske meno Malý Strom. Po jej prečítaní sa stala táto kniha mojou obľúbenou a toto meno som si osvojila a kedže som milovník stromov a sedí aj ten prívlastok moje indiánske meno bolo odvtedy Malý Strom. Kedže sa venujem výrobe lapačov snov, ktoré pochádzajú z indiánskej kultúry celé mi to sedelo ako názov značky a je to pekné slovenské, žiadny anglický názov.

Ako dlho sa venuješ umeleckej tvorbe ? Našla si si k nej cestu sama, alebo ťa k nej niekto doviedol.

No to je otázne, viem že som chodila na výtvarnú ešte na základnej, asi preto som aj odtiaľ odišla, lebo mi učiteľka dala prvú dvojku 😀 😀 Bavilo ma kresliť si, no nebavilo ma, ak mi niekto niečo diktoval. Ale viem, že ako malá som si šila na šijacom stroji oblečenie pre bábiky. „Nechaj ma tak, ja si to urobím!“  Vždy som bola samouk, takže asi sama! Vlohy z rodiny na to mám.

 K tvorbe lapačov snov som sa dostala pred 5 rokmi a to spolu so sestrou, keď sme si chceli vyrobiť jeden pre seba. A ja som neodolala, vyrábala ďalej, rozdávala a potom už nebolo komu. Tak som sa rozhodla ponúknuť ich svetu

Ako dlho sa venuješ macramé zaplietaniu ?

Venujem sa mu od apríla minulého roku, kedy som začínala s náušnicami.

Prečo si sa rozhodla tvoriť umelecké výrobky z macramé ?

Veľmi sa mi páčili šperky z micro makramé, aj som si zaobstarala na ne originál šnúrku, že sa to idem naučiť z internetu, z návodov, že moju vtedy lapačovú tvorbu povýšim o micromakramé šperky, zakomponujem tam pierka, nech to má indiánskeho ducha ako všetko doposiaľ. A práve tieto návody po večeroch a nociach ma „nenaučili“ robiť micro makramé šperky, bohužiaľ.  Ale neskôr, keď začala vlna macramé dekorácií, všetky návody boli zrazu pre mňa jednoduché, hovorím si:  „Však to je niečo čo som sa už niekedy učila!“

Tak nejak som sa rozhodla v tom pokračovať, kedže sa to ľuďom páčilo a najmä sa mi veľmi páčia tieto veci v interiéri. Je to malé umenie v uzloch.

Veľmi rada kombinujem farby celý život. Mám rada zemité odtiene a farby čo nekričia a práve tu sa môžem vyhrať.

Prechádzam tvoj profil na Sashe a ostávam v nemom úžase. Ako si sa naučila tak krásne remeslo zaplietania ?

Som samouk, niečo vidím, niečo načítam, skúšam, experimentujem…celý život sa učíme.

Odkiaľ čerpáš väčšinu svojej inšpirácie na tvorenie macramé ?

Tak ako aj energiu, tak aj inšpiráciu čerpám von. Porozhliadam sa navôkol. Som často zamyslená, pretože okrem spánku sa neustále hrám s mojou fantáziou. Bojím sa, že raz sa tam niekde stratím 😀 😀 Azda tou najväčšou inšpiráciou mi je les. Napokon všetky halúzky pri tvorbe makramé sú pozbierané z lesov Slovenska, najmä okolia Oravy a Oravskej priehrady.

Do akej miery je pre teba dôležitý výber materiálu, ktoré používaš pri zaplietaní macramé ?

Páči sa mi dnešný výber všetkého, preto aj bavlna ktorú používam na výrobu macramé je zaujímavá v tom, že je recyklovaná zo starého oblečenia. Pri jej výrobe sa nepoužívajú chemické produkty. Keby ste vedeli koľko textilu sa za sekundu vyhodí a niekto vymyslí tak úžasnú myšlienku a zrecykluje to, krása tvoriť.

Takisto, ak idem do lesa pracovne! Krása tvoriť! Na halúzky si potrpím, som totižto halúzkoholik, nájdem jednu, vidím ďalšiu, pustím prvú…:D 😀 a hodiny by som chodila po lese a zbierala ich. Mám ich všade kopu! Takže vyberám ich starostlivo ku každej macramé dekorácií. Nedám tam prvú čo nájdem, často sa aj pýtam svojich zákazníkov, aká sa im páči, ak vyrábam na mieru.

Čo všetko si môžeme kúpiť od @malystromtvori ?

Tvorím prevažne dekorácie do interiéru: lapače snov, macramé dekorácie: lístky, sovy, zrkadlá, závesy na kvety, …

Taktiež rôzne náramky, náušnice, retiazky na cumlík, brošne, anjeliky. Neustále tvorbu rozširujem ďalej a ďalej…

Aby v tom nebol chaos sú to všetko vecičky vytvorené z prírodných pierok alebo macramé technikou. Tieto dve techniky spájam dokopy. Lapače snov budem tvoriť vždy. V Malom Strome ostane vždy duša indiána

Aké sú tvoje plány do budúcnosti ?

V tvorbe? Ponechať túto macramé techniku vo svete! Dostala ma! Mám pocit, že s ňou by som prežila aj v divočine 😀 😀 😀 (smiech) alebo pôjdem za námorníčku, keď viem toľko uzlov! 😀 😀 A ak sa mi to nepodarí, naučím sa niečo nové!

Prečo práve výrobky od Malý strom tvorí ?

Hm….Ja všetko neustále vyrábam s malou dušičkou, či to niekoho zaujme, no aj keď zaujme, stále si neverím, túto otázku by som položila skôr ľuďom.

 Pre kvalitu spracovania, možnosť výberu či lesné farby?

Chcela by si našim čitateľom ponechať posolstvo ?

Kúpili ste si už niečo, čo niekto ručne vyrobil ? Poobzerajte sa okolo seba. Vážite si to viac, ako ostatné veci? Je to tak, pretože viete kto to vyrobil a viete s istotou že to vyrobil za dobrých podmienok a s láskou k práci.

Nech je život akokoľvek náročný, nevzdávaj sa svojho sna, veď kvôli snom žijeme…

Ďakujem ti Adriána za krásny rozhovor, ktorý dojal nie jedného nášho čitateľa. Si jedna z mála umelcov, ktorí dokážu zhmotniť lásku. Prajem ti veľa úspechov a naplnených snov

Adriáninu tvorbu nájdete na Sashe ako Malý stromFacebook a Instagram

Adriána bola taká úžasná a rozhodla sa venovať 2 ručne zapletané macramé do súťaže : macramé sovičku a závesné macramé. Súťaž bude prebiehať na Instagramovom účte @hellovali

Vegánska pizza z kvásku

Dnes oslavujem moje meno a preto som sa rozhodla pripraviť pre rodinu menšiu meninovú oslavu. Deň pred som zisťovala, čo dobré by som mohla navariť. Koláč bol okamžite zamietnutý a tak som vymyslela menšie prekvapenie. V piatok večer som založila rozkvas a ráno vypracovala 3 bochníky na pizzu. Do poslednej chvíle netušili, čo budem pripravovať. Tipy padli na langoše, slané pagáče a mini chlebíky. Až do poslednej chvíle netušili, že pripravujem ich milovanú pizzu. Ja som si pripravila vegánsku, no pre ostatných som pripravila nevegánske – šunkovú a syrovú. Recept na základné kváskové cesto na pizzu mám od @chutodnaty od ktorej som pripravovala aj svoj prvý kváskový chlebík a ku ktorému sa vraciam neustále. Paradajkový základ som pripravovala domáci. Na pizzu si môžete naukladať čokoľvek. Od najrôznejšej zeleniny až po tofu, vegánskych syrov, tempeh či seitan.

INGREDIENCIE

  • ROZKVAS
  • 1 PL materského kvásku,
  • 150 g vlažnej vody,
  • 150 g hladkej múky ( zmiešame a necháme kysnúť 12 hodín )
  • CESTO
  • 350 g hladkej múky,
  • 2 PL olivového oleja,
  • 1/2 ČL soli,
  • 1 ČL cukru,
  • 130 g vlažnej vody
  • + rozkvas
  • PARADAJKOVÝ ZÁKLAD
  • 2 veľké čerstvé paradajky
  • 3 strúčiky cesnaku
  • 1 PL olivového oleja
  • 1 ČL zemiakového škrobu
  • soľ a čierne mleté korenie
  • sušenú bazalku
  • sušené oregano
  • NA PIZZU
  • tofu / tempeh / seitan
  • zeleninu podľa chuti – cibuľa, paprika, baklažán, cuketa, kukurica, špargľa, olivy ….
  • na posypanie rukola ( voliteľné )

POSTUP

  1. Deň pred plánovanou prípravou kváskovej pizze je nutné vypracovať rozkvas. Na rozkvas budeme potrebovať 150 g hladkej múky, 150 g vlažnej vody a 1 PL existujúceho materského kvásku. Všetko dokopy poriadne premiešame, prikryjeme tanierikom, odložíme na teplé miesto a čakáme 12 hodín do druhého dňa.
  2. Ráno zamiesime cesto na pizzu. V miske vymiešame suché prísady. Hladkú múku, soľ a cukor. Do sypkej zmesi prilejeme 130 g vlažnej vody, pridáme 2 PL olivového oleja a vykysnutý rozkvas, ktorý sme pripravovali deň pred. Vypracujeme bochník, ktorý premiestnime na pomúčenú dosku a rozdelíme na 3 časti. Všetky vypracované bochníky prikryjeme hlbšou miskou a necháme 3 hodiny nakysnúť.
  3. Rúru si predhrejeme na 250°C.
  4. Dve veľké čerstvé paradajky vložíme do kastrólika s vriacou vodou. Povaríme 3 -5 minút ( dokým nezačnú praskať ) a vyberieme paradajky z kastrólika. Takto sme sparili paradajky a môžeme ich ľahko ošúpať. Sparené paradajky ošúpeme a vyrežeme zelený tvrdý vrch paradajky. Ešte horúce paradajky nakrájame na kocky. Na panvici si rozpálime 1 PL olivového oleja, pridáme 3 strúčiky prelisovaného cesnaku a opečieme 2 minúty. Pridáme horúce paradajky. Zmes osolíme, okoreníme, pridáme sušenú bazalku a sušené oregano ( môžeme nahradiť čerstvým ). Všetko opečieme 3 minúty na panvici, aby sa chute prepojili a odstavíme z horúcej platničky. Paradajkovú zmes preložíme do vyššej nádoby, pridáme 1 ČL zemiakového škrobu a tyčovým mixérom rozmixujeme na hladký krém.
  5. Krásne nakysnuté bochníčky vytvarujeme do požadované tvaru pizze. Natiahnuté pizza cesto premiestnime na plech vystlaný papierom na pečenie. Vrch pizze potrieme paradajkovým základom a obložíme pizzu podľa chuti.
  6. Pizzu pečieme v predhriatej rúre 10 minút.
  7. Hotovú pizzu podávame s čerstvou rukolou.

Dobrú chuť

Vegánske špenátové lievance s pečenými hríbmi

Lievance zbožňujem sladké – s makom, škoricou, jablkom či banánom. Na slané lievance dostanem chuť skutočne málokedy. V mrazničke bol nespotrebovaný špenátový pretlak a hríby bolo nutné skonzumovať čím skôr – tým lepšie. Rozhodla som sa pripraviť slané špenátové lievance a na môj údiv – boli fantastické. Chcela by som sa s vami podeliť o tento jednoduchý, no v skutku výborný a zdravý recept na rýchle raňajky, obed či večeru. Zelené lievance na každú príležitosť.

Zo surovín som pripravila lievance na 2 porcie.

Ingrediencie

  • 400 g špenátového mrazeného pretlaku
  • 5 PL špaldovej múky
  • 200 g hríbov ( konkrétne šampiňóny )
  • 1 strúčik cesnaku
  • 1 PL olivového oleja
  • 1/2 PL zemiakového škrobu
  • 1/2 balíka kypriaceho prášku do pečiva
  • štipka soli
  • čierne mleté korenie

Postup

Rozmrazíme mrazený špenát. Na urýchlenie mrazenia si môžeme pomôcť tým, že ponoríme špenátový pretlak do vriacej vody a necháme zmäknúť.

V stredne veľkej miske zmiešame dokopy suché ingrediencie. Špaldovú múku, štipku soli, kypriaci prášok do pečiva, 1/2 PL zemiakového škrobu ( namiesto vajíčka ) a čierne mleté korenie.

K suchej zmesi pridáme špenát a vypracujeme pevné lievancové cesto.

Do prostriedku panvice nalejeme kvapku olivového oleja a lievancové cesto vylievame do prostriedku na rozpálený olej. Opekáme z každej strany približne 2 minúty. Opečené lievance ukladáme na čistú papierovú kuchynskú utierku, aby odtiekol prebytočný olej.

Hríby si nakrájame na drobno. Panvicu v ktorej sme opekali lievance môžeme použiť na pečenie hríbov. Hríby pečieme na miernom plameni približne 5 minút. Minútu pred koncom pridáme prelisovaný strúčik cesnaku. Hríby odstavíme z platničky a dochutíme soľou a čiernym mletým korením.

Hotové špenátové lievance podávame s pečenými hríbmi a čerstvými bylinkami. K lievancom sa výborne hodí kyslá vegánska smotana.

Dobrú chuť

Najlepší vegánsky cícerovo – cesnakový šalát

Týmto receptom som sa inšpirovala v Egypte. Šalát som prvýkrát skúsila po príchode na večeru a od vtedy som si ho doslova zamilovala. Vždy keď bol v ponuke cícerový šalát ( bez ohľadu nato, či boli raňajky, obed alebo večera ) som si musela nabrať plnú misku šalátu. Mimochodom, do šalátu môžete použiť akékoľvek bylinky. Originálny recept však obsahoval koriander a petržlen. Používajte vždy čerstvé bylinky a nesekajte ich, ale trhajte rukami na drobné kúsky.

Suroviny, ktoré budete potrebovať na cícerový šalát

  • 1 celá plechovka cíceru
  • 200 g cherry rajčín
  • šťava z 1/2 citrónu
  • hrsť bylín ( odporúčam petržlen a koriander )
  • soľ a čierne mleté korenie
  • strúčik cesnaku
  • 3-4 PL olivového oleja

Cícer scedíme z nálevu. Cícerový nálev nevylievame ( postačí ho rozmixovať s vanilkovým cukrom, čím vznikne sladké cícerové bielko alebo inak nazývaná aj aquafaba ) . Polovicu citróna odšťavíme a pridáme k cíceru.

Strúčik cesnaku pretlačíme a rozmiešame v 3 PL kvalitného olivového oleja. Olej s cesnakom osolíme a okoreníme a zalejeme ním pripravený cícer.

Čerstvé bylinky natrháme do šalátu a všetko poriadne vymiešame.

Šalát odložíme na minimálne hodinu do chladničky, aby sa všetky ingrediencie prepojili.

Podávame ako hlavné jedlo, napríklad s opečeným domácim chlebom alebo ako príloha k hlavnému jedlu.

Dobrú chuť

keramický tanier od keramikamalina.cz

Umelkyňa Laura Kurnotová : “Ak by si od umelcov naozaj nikto – nič nekúpil, myslíte si, že by boli stále umelcami ?”

1. Ahoj Laura, mohla by si sa na úvod našim čitateľom predstaviť ?

Som Laura Kurnotová, pôvodne pochádzam z Oravy, ale bývam na Liptove. Tomu, čomu sa venujem pokladám za moje hobby – maľba, kresba a drevo. To je moja tvorivá činnosť, ktorá ma sprevádza už pár rokov a verím, že ma to bude sprevádzať neustále.

2. Kedy si sa prvýkrát začala zaujímať o umeleckú činnosť ? Doviedol ťa k nej niekto alebo si umenie mala vždy tak akosi podvedome v sebe

Ako dieťa si pamätám, že som si pri výkladoch učiteľov večne niečo čmárala. Moje zošity boli pokreslené hádam na každej jednej strane. Prehnane som si zdobila nadpisy. Neskôr som si založila zošit výhradne preto, aby som si mohla kresliť.

Prišiel čas, keď som si mala vybrať strednú školu a keďže som vždy chcela kresliť, jediná škola, na ktorú som sa prihlásila bola stredná umelecká škola, odbor maľba. Na prijímacích skúškach som ani nedúfala, že ma príjmu. Nemala som žiadne skúsenosti s kresbou, nakoľko som nechodila na Zušku ako väčšina uchádzačov.

Pamätám si, ako jedno zadanie bola maľba s temperou a to niečo v znení – žiaci v triede. Teraz sa smejem, pretože to bolo strašné, kade- tade fŕkance, rozpité a žiadne proporcie. Prešla som sa pomedzi ostatných uchádzačov a môj výtvor vyzeral ako dosť dobrý omyl.

Napriek tomu ma prijali. To sú tie úspechy v živote a momenty, ktoré si človek bude pamätať už navždy. Musím povedať, že štúdium v oblasti maľby a kresby bolo pre mňa naozaj náročné, mohla som stráviť pri zadaných úlohách aj hodiny, no známky som mala, povedala by som podpriemerné a často sa približovali k tej najmenej dostatočnej. Kreslila a maľovala som stále, pretože som sa snažila priblížiť aspoň na úroveň mojich spolužiakov, pretože som bola ten najslabší žiak.

Známky sa mi zlepšovali a keď som dostala zo zátišia temperou ¾ mala som veľkú radosť. Viem, že som na tom pracovala celý deň. 

Neskôr som sa začala zaujímať o to, čomu sa venuje môj ocino. Môj ocino sa venuje tvorbe s drevom. Hračky, záhradné dekorácie, hojdačky, darčekové predmety a v podstate vie vyrobiť všetko. Vtedy ma to tak chytilo, že hneď po škole som išla do dielne a prichádzala som z nej o 22 hodine. Ocino ma naučil pracovať s drevom a používať stroje. Robím veci tak, ako ich cítim a po dvoch rokoch na odbore maľby, som mala pocit, že už som dosiahla to, čo som chcela. Vedieť kresliť.

Prešla som na odbor tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov na tej istej škole. Druhýkrát som mala druhý ročník. Všetko bolo pre mňa nové. Tvorba s drevom ma chytila tak, že som sa tešila na každé jedno zadanie v škole. Vytvárať rôzne veci, je úžasné.

Keď sa venujem kreatívnej činnosti, čas ubieha spôsobom, kedy ho nevnímam a ani sa nenazdám a je takmer po celom dni.

3. Kto alebo čo je tvojou najväčšou umeleckou inšpiráciou ?

Mojou inšpiráciou je v prvom rade môj ocino, pretože pre neho je aj nemožné možné. Keď si s niečím neviem poradiť, tak mi rád poradí a pomôže. Ďalej ma inšpirujú všetci (umelci, ľudia v mojom okolí, či úplne neznámy),  všetko okolo mňa, všetko čo vnímam, vidím, počujem.

4. Pod umeleckými výrobkami vystupuješ ako Laura Kurnotová alebo máš svoju vlastnú značku ?

Vystupujem pod mojím menom, určite by bolo skvelé mať vlastnú značku, ale nechcem sa skrývať pod značku či vlastniť ju, to ma nijakým spôsobom nezaujíma. Teší ma, že má človek z môjho výrobku ( maľby / kresby ) radosť. A to, že vie, že je to odo mňa mi úplne stačí.

5. Tvoju umeleckú prácu tvoria prevažne drevené výrobky, kto ťa priviedol láske k drevu ?

Ako som už uviedla, k mojej láske k drevu ma priviedol môj ocino a som mu zato úprimne vďačná. Nie každý má ocina alebo niekoho, kto mu môže ukázať takýto smer a dokonca ho učiť.

6. Na tvojom profile som videla drevené kabelky či šperky. Udržateľná móda je momentálne veľkým trendom. Plánuješ rozširovať sortiment drevených módnych doplnkov ?

Vždy robím to na čo mám chuť. Mám nejaký nápad v hlave a keď sa k tomu dostanem, vytvorím to. Mám rada to, čomu sa venujem. Takže môžete očakávať, nejaké nové módne doplnky.

7. Čo myslíš, sú ľudia ochotní podporovať lokálnych umelcov, ktorí vytvárajú nadčasové módne doplnky ?

Sú takí, ktorí sa vôbec o to nezaujímajú a sú takí, ktorých výrobky fascinujú a jedinečné veci sa im páčia.

8. Venuješ sa len výrobne drevených módnych doplnkov, alebo vyrábaš aj iné produkty pod svojou značkou.

Okrem módnych doplnkov vyrábam aj úžitkové predmety, ako varešky a podnosy. Ako každý umelec, tvorím aj podľa požiadavky zákazníka. Varešky som sa rozhodla vyrobiť preto, že som chcela svoje vlastné – iné.

9. Keď som prvýkrát uvidela tvoje výrobky, napadlo ma “ wow, toto vyrába ženská ruka a úplne sama ?” Je to skutočne tak, robíš všetko sama alebo máš svoj tím pomocníkov.

Viem, nie je to tradične ženské, no určite nie som jediné ženské pohlavie, ktoré sa venuje takémuto smeru.  Nemám svoj tím pomocníkov. Dielňu máme spolu s ocinom, často spolu pracujeme. Moje veci tvorím najradšej sama.

10. Skutočne ma zaujíma, ktorý z tvojich produktov bol najzložitejší na výrobu a spracovanie materiálu ? Ako dlho prebiehala príprava, proces, výroba, finálne dokončenie.

Niektoré výrobky trvajú dlhšie ( najmä ak nefunguje všetko podľa plánu ). Niekedy musím predmet upravovať viackrát rôznymi spôsobmi, aby bol výsledok najlepší. Skutočne neviem, ktorú vec by som zaradila medzi tie najnáročnejšie. Módne doplnky môžem vynechať, ale možno by som spomenula moju maturitnú prácu. Stavebnica – je to skladací stolík ktorý má na vrchu skladačku.

11. Do akej miery je pre teba dôležitý výber materiálu ? Spracovávaš aj materiál, ktorý by bol vyhodený či nepoužitý ? Alebo tvoríš len z čistého nového dreva.

Áno používam aj materiál, ktorý nájdem alebo ho už nikto nepotrebuje. Nie je to veľmi často, skôr sporadicky. Keď ma niečo zaujme a už vtedy mám s tým predstavu, tak si ho zoberiem.

12. Ako vyzerá tvoj typický tvorivý deň ?

Raz maľujem, raz kreslím, raz som v dielni. Niekedy sa venujem tvorbe celý deň,  niekedy nie.

13. Prečo je potrebné podporovať lokálnych umelcov ?

Mali by sme sa vzájomne podporovať a to ja tvrdím stále. Máme to doma, prečo si to nekúpiť a nepodporiť svojich ?  Keď sa bavíme o mne, kúpa každého môjho produktu ma teší rovnako, ako každého umelca. Prečo by sme sa mali podporovať? Ak by si od umelcov naozaj ‚nikto nič‘ nekúpil, myslíte si, že by ľudia boli stále umelcami ? Alebo by radšej svoju činnosť zahodili.   

14. Chcela by si zanechať pre našich čitateľov malé posolstvo ?

Možno nebudete bohatí, ale robte to, čo vás baví. A budete šťastní.

Laura v mene všetkých čitateľov ti prajem veľa úspechov a dakujem za krásny rozhovor. Laurine výrobky si môžete pozrieť na facebookovej stránke @designerscrib alebo Instagramovom účte @laurakurnotova

Laura bola taká ochotná a venovala pre vás do súťaže dva krásne drevené šperky – drevenú sekerku náhrdelník a drevné náušnice. Súťaž o drevné šperky bude prebiehať na Instagramovom účte @hellovali

Šetrenie a vegánstvo – 10.tipov

“Na to, aby boli veci cenené, musia stáť veľa peňazí.” – Baltasar Gracián barokový prozaik a filozof 1601 – 1658

Čím drahšie, tým lepšie. Týmto pravidlom sa riadi mnoho ľudí. Napriek tomu, že zloženie či pomer sú rovnaké, cena sa odlišuje. Najväčším aspektom je reklama a dizajn samotného výrobku. Ešte predtým, ako ochutnáme čokoládu, musí sa nám páčiť. Jej tvar, vzhľad, farba. Ja sama si potrpím na dizajn finálneho výrobku a preto podvedome uprednostňujem – krajšie produkty.

Pri skutočnom šetrení – nie len peňaženky, ale aj zdravia žiadne obaly nie sú. Na to pamätajte. Len to, čo nakúpime bez obalu alebo len s minimálnym obalom, nakúpime zdravo. Pretože vidíme, aký produkt nakupujeme. Vieme privoňať, chytiť, otestovať.

Druhá kategória sú potraviny, ktoré si dokážeme sami vyrobiť či dopestovať.

Momentálna situácia je, aká je. A podľa môjho názoru každého človeka poteší ušetrené euro navyše. Ušetrené eurá z nakupovania potravín sa môžu použiť na niečo pre nás, predmetnejšie. Napríklad nové tenisky, výlet či kniha. Nákup potravín ( aspoň pre mňa ) nie nevyhnutnosťou, ktorú musíme vykonať či sa nám páči alebo nie. Spísala som mojich 10 tipov, ako momentálne šetrím pri vegánskom stravovaní.

MOJE TIPY

1 . Domáce potraviny

podľa mňa sú miestne potraviny alfa a omega šetrenia. Byť vegánom neznamená nakupovať každý deň avokádo, kokosové jogurty a orechy. Vegánske si dokážete pripraviť napríklad kapustové lokše, palacinky či sójový guláš.

2 . Kváskovanie

dostala som kvások ako darček. Nemala som v úmysle ho opäť nechať “umrieť” tak ako sa mi to stalo pred 3 rokmi. Preto som si povedala, že sa dám na pečenie chleba. Kváskovanie mi ušetrilo mnoho peňazí. Doma nenakupujeme žiadne iné pečivo. Chlieb je zdravší, chutnejší, vydrží mäkký aj niekoľko dní a je lacnejší.

3 . Syndróm prázdnej chladničky

toto je téma, ktorej by som venovala samostatný článok. Syndróm prázdnej chladničky poznáme všetci – otvoríme chladničku, stojíme pred ňou ako pred výkladom a konštatujeme ” Zas v nej nič nie je ! “ Vykúzliť chutný obed či večeru je možné aj s minimom potravín. Niekedy postačí len múka, voda a zemiaky. Netvrdím, že je to zrovna najzdravšia alternatíva, ale navrhujem minúť všetko čo je a potom doplniť zásoby. Odporúčam blog doposlednejomrvinky.sk

4 . Výroba potravín

ako napríklad vlastné rastlinné mlieko, rastlinná smotana, vegánske nátierky. Som vegánka už takmer 4 roky a naozaj viem, ako lezú do peňaženky tieto druhy potravín. Dovolím si tvrdiť, že sú to najdrahšie potraviny z nákupu. Odkedy som si začala vyrábať vlastné potraviny ako mlieko a pomazánky, ušetrila som kopec peňazí.

5 . Online nákup

prednedávnom som nakúpila v zerowaste obchodíku uDobrožrúta , ktorý mali ešte donedávna len kamennú predajňu v Bratislave. Kvôli obmedzeniam spustili eshop a ja som okamžite využila príležitosť. Nakúpila som škoricu, plné vrecko sódy bikarbóny, kurkumu, morskú soľ a podobné trvanlivé potraviny vo väčšom a ekologickom balení.

6 . Nedostupné potraviny

nakupujem online a nadviažem tak na predchádzajúci bod. Napríklad ražnú múku na kvások, objednala som 5 kg vrece ražnej múky a cenovo som ušetrila kopec peňazí. Nakupovala som vitanella.sk a nedostupné prísady na varenie som našla na bioland.sk

7 . Nenakupujem šaláty

ak to nie je nevyhnuté, nenakupujem šaláty. Naučila som sa používať namiesto šalátov klíčky, žeruchu, listy hrášku alebo púpavové listy, ktoré rastú voľne v prírode a sú úplne zadarmo.

8 . Čaje

prestala som úplne nakupovať čaje a momentálne využívam len to, čo som si nasušila. Žihľavu, prvosienku, fialku. Alebo využívam čerstvú mätu či zázvor. Kupované čaje vedia pekne nalákať – čaj na chudnutie, čaj na stres, čaj na pozitívne myslenie – čaj na všetko.

9 . Experimentovanie

stanovte si ” mesiac bez vašej obľúbenej potraviny… ” . Ja skúšam experimentovanie s nepitím kávy. Hlavným dôvodom bola bolesť žalúdka. Ak ste extrémny konzument kofeínu ( myslím 6 káv denne ) môže vás to hlboko zasiahnuť. Bolo to pre mňa ťažké a stále je, ale kávu úspešne nepijem viac ako mesiac. Skúste si stanoviť vlastný experiment, napríklad mesiac nepiť kávu či mesiac nekonzumovať cukor ( čokoľvek, na čom ste doslova závislí ) a máte pocit – že to málinko lezie do peňazí .

10. Stop križiackym výpravám

raz a navždy večer do chladničky neliezť. Zbytočné kilá navyše, zbytočne vyhodené peniaze za jedlo navyše. Ak si rozvrhnete jedálniček počas dňa, stopnete večerné výpravy. Ak máte chuť na sladké počas dňa, žiaden stres. Upečte si koláč a doprajte si ho po obede. Zastavte večerné rabovačky raz a navždy !

Toto je momentálne mojich 10 rád ako hospodárim s peniazmi . Pokúšam sa variť vegánske jedlá, ktoré majú základ v našej kuchyni. Nakupujem vo väčšom. Experimentujem s nepitím kávy. Šaláty hľadám v prírode. Pečiem kváskové pečivo. Všetko sú to drobnosti na ktorých sa zakladá celé šetrenie. Pevne verím, že ste sa inšpirovali a pamätajte – nie je dôležité, koľko zarobíte, ale koľko peňazí vám zostane.

Vegánsky cviklový burger v domácej žemli

Pre všetkých milovníkov poriadnych burgrov ! Na Instagrame som odštartovala menšiu anketu, aký recept by ste uvítali na blogu. Prehlasovali ste sladký recept a tak vyhral slaný. A keďže som mala ešte zvyšnú cviklu, rozhodla som sa s vami podeliť o úžasný cviklový burger ! Neľakajte sa postupu. Tento recept je neskutočne jednoduchý, akurát je nutné si ho časovo rozvrhnúť.

Na cviklové burgre potrebujeme (6 ks)

  • 1 ks stredne veľkej cvikle
  • 1/2 stredne veľkej cibule
  • 1 ks strúčik cesnaku
  • 1 ČL ľanových semienok + 3 PL vody
  • 4 PL ovsených vločiek
  • 6 PL ( vrchovatých ) špaldovej múky
  • soľ a čierne korenie
  • 1 PL rastlinného / olivového oleja
  • 1 PL rastlinného / kokosového oleja

Na domáce žemle potrebujeme ( 6 veľkých ks )

  • 500 g hladkej preosiatej múky
  • 1/2 čerstvého droždia
  • 1 PL cukor kryštál
  • 250 ml rastlinného mlieka alebo vlažnej vody
  • 1 ČL soli
  • 80 ml rastlinného oleja

+ zeleninu na naplnenie žemle ( paradajky / uhorky / cibuľu … ) , horčicu alebo vegánsku majonézu na potretie

Najskôr si upečieme žemle. Do väčšej misy si preosejeme 500 g hladkej múky, ktorú vymiešame s 1 ČL soli. Do prostriedku päsťou vyhĺbime jamku do ktorej nasypeme 1/2 čerstvého droždia ( približne 20 g ). Droždie posypeme 1 PL cukru a zalejeme 250 ml teplého rastlinného mlieka ( mlieko môžeme nahradiť vodou ). Misku prikryjeme čistou utierkou a necháme nakysnúť 15 minút.

K vykysnutému kvásku prilejeme 80 ml rastlinného oleja a vypracujeme pevné nelepivé cesto. Misu s vypracovaným cestom opäť prikryjeme suchou a čistou utierkou a necháme na teplom mieste hodinu vykysnúť.

Cviklu si ošúpeme, nakrájame a varíme v mierne osolenej vode približne 45 minút. Do burgrov môžeme použiť aj varenú cviklu, čím sa výrazne skráti doba čakania.

Rúru si predhrejeme na 200℃. Vykysnuté cesto premiestnime na pomúčenú dosku a vyvaľkáme rukami hrubí valec, ktorý rozkrájame na približne 6 rovnakých častí. Plech vystelieme papierom na pečenie a z odkrojených častí tvarujeme žemle, ktoré ukladáme na plech. Vytvarované bochníky prikryjeme suchou utierkou a necháme “podkysnúť” kým sa rúra nezohreje.

Tesne pred vložením do rúry žemle z vrchu narežeme nožíkom do tvaru krížika. Pečieme približne 15 – 20 minút. Po vytiahnutí z rúry žemle potrieme vodou a necháme na chladiacej mriežke vychladnúť.

Pripravíme si ľanové “vajíčko” . Čajovú lyžičku ľanových semiačok zalejeme 3 PL vody a necháme napučať.

Na panvici si rozpálime 1 PL rastlinného oleja. Pridáme 1/2 nadrobno nakrájanej cibule a opekáme do zlatista. K cibuli pridáme 1 strúčik prelisovaného cesnaku. Zmes osolíme a odstavíme z platničky.

Medzitým scedíme uvarenú cviklu a vložíme do väčšej misky v ktorej ju budeme mixovať. Pridáme cibuľovo – cesnakovú zmes, ľanové vajíčko, 4 PL ovsených vločiek, soľ a korenie. Zmes rozmixujeme na krém. Do rozmixovanej cviklovej zmesi pridáme postupne 6 PL špaldovej múky ( ak nemáme špaldovú nahradíme polohrubou múkou ). Na panvici si rozpálime 1 PL rastlinného oleja ( v recepte bol použitý kokosový ) . Ruky si namočíme vlažnou vodou a odoberáme z cviklového cesta. V rukách vytvarujeme tvar fašírky a opekáme na panvici z každej strany 2 – 3 minúty.

Nakoniec žemle rozkrojíme, potrieme horčicou alebo vegánskou majonézou, pridáme cviklovú fašírku, navrch položíme cibuľu / zeleninu / nakladané uhorky/ čili / pár kúskov čerstvého šalátu a položíme vrchnú časť žemle. K cviklovému burgru sa výborne hodí napríklad čerstvý chren alebo zemiakové domáce hranolky.

Dobrú chuť

Vegánska koložvárska kapusta

Taká naša klasika. Rýchla, lacná a jednoduchá – po vegánsky. Ak máte doma kapustu a hrnček ryže, dokúpte údené tofu a recept je hotový.

POTREBUJEME

– 1kg kvasenej kapusty

– 2 cibule

– 3 PL oleja ( dala som olivový )

– 1 ČL soli

– 1/2 ČL mletej rasce

– 1 ČL mletej červenej papriky

– trošku čierneho korenia

– 250 ml vody

– 1 menší hrnček guľatozrnnej ryže

– 1 a pól balenia údeného tofu

– 200 ml rastlinnej smotany

POSTUP

V hrnci si na oleji speníme 1 cibuľu a pridáme rascu, korenie a červenú papriku. Pridáme kvasenú kapustu, podlejeme 250 ml vody a necháme dusiť do mäkka ( ak nie je v balení bobkový list a celé korenie tak pridáme do hrnca ) . Dusíme 40 -45 minút.

Na panvici si opečieme druhú cibuľu do zlatista. V rukách rozdrobíme tofu a opečieme ho spolu s cibuľou.

Medzitým si uvaríme ryžu.

Rúru si predhrejeme na 200 C. Vymažeme plech alebo sklenenú misu olejom a spravíme vrstvy. Na spodok uložíme 1/2 dusenej kapusty, pridáme 1/2 ryže do stredu opečené tofu a opäť ryžu a kapustu. Odkryté vložíme do rúry a pečieme 20 minút. Po 20 minútach zalejeme zvrchu rastlinnou smotanou a trošku ju vareškou rozotrieme a povtláčame do kapusty, pretože je hustá. Dopečieme odkryté 10 – 15 minút. Necháme trošku vychladnúť a podávame.

Dobrú chuť

Vegánstvo – moja cesta za zdravím

” V mladosti som sa zriekol jedenia mäsa. Raz príde deň, že ľudia mne podobní sa budú na zabíjanie zvierat pozerať tak, ako sa dnes pozerajú na zabíjanie ľudí.”

– Leonardo da Vinci taliansky renesančný umelec 1452 – 1519

Moja cesta stať sa vegánom bola spontánna. Pred 4 rokmi, myslím že to bolo 15. mája som sa ráno zobudila a rozhodla sa stať vegánom na 5 dní. Inšpirovala som sa výzvou @luciefink “5 Days Of Going Vegan” . Video bolo publikované 29.1.2016 . O 4 mesiace neskôr som sa rozhodla výzvu spolu s Lucie splniť. Z piatich dní sú dnes 4 roky. V roku 2016 som trpela bolesťami brucha. Začalo to v roku 2015 intoleranciou na laktózu. V tom čase to bolo pre mňa – milovníka mlieka a jogurtov ” kultúrny šok” ! Povedala som si OK, ideme ďalej vykašlem sa na mlieko. V roku 2016 prišla bolesť žalúdka takmer zo všetkého – mäso bola snáď najväčšia fraška. Potom prišli vajcia. Glutamán, múka, soľ, čokoláda, cukor, spracované potraviny. Jednoducho povedané – je mi zle takmer zo všetkého, niekedy aj z čistej vody. Som presne ten typ človeka, ktorého dovezú k lekárovi za 5 minút 12. Ja som v tom čase pri žiadnom lekárovi nebola ( nebola som s tým pri žiadnom lekárovi dodnes ). Jednoducho som natrafila na 5 dňovú výzvu Lucie Fink a povedala som si : ” Dobre, vyskúšam vegánstvo a uvidím, čo sa stane … ” a viete čo sa stalo ? ZÁZRAK !

Z piatich dní sa stali štyri roky. A aj napriek tomu, že neviem aké okolnosti opäť v živote prídu, budem vegánkou tak dlho, ako to bude možné. Bolo to jedno z mojich najlepších rozhodnutí v živote a nemenila by som ani sekundu.

Niektorí sa mylne domnievajú, že som sa stala vegánom kvôli utrpeniu zvierat. Je ťažké to priznať, ale nie, nebol to hlavný dôvod. Bolo to kvôli zdraviu. Zo začiatku som vo vegánstve videla len stravovanie na báze rastlinných zdrojov.

Dnes vidím vo vegánstve okrem zdravia aj etickú stránku. Záleží mi na tom, odkiaľ moje jedlo pochádza. Predtým, než som sa stala vegánom, som bola presne ten typ konzumenta, ktorý reagoval na otázky tipu ” vieš z čoho je ten rezeň ? ” – áno, áno viem ale buď ticho nechcem o tom počuť, zbytočne stratím chuť do jedla !

Dnes sa pýtam samej seba, prečo som konala tak, ako som konala. Prečo chcem konzumovať niečo o čom nechcem vedieť.

Nepamätám si odkiaľ tento výrok pochádza, ale vryl sa mi pevne do pamäti.

” Bolesť, strach a smútok je ten posledný pocit, ktorý zviera pred smrťou zažíva. S týmto pocitom konzumujeme mäso. Ako sa môžeme cítiť dobre, ak vkladáme do svojho chrámu bolesť ? Zo smútku vzniká len väčší smútok a z bolesti väčšia bolesť.”

Po konzumácií mäsa som sa cítila vždy tak “ťažko” ako keby ma niečo ťažilo. Nie len na žalúdku, ale tak nepriamo podvedome aj na duši.

Som hrdá vegánka a nehanbím sa o tom rozprávať či písať.

No nikdy som nikoho nenútila, aby sa vegánom stal. Podľa mňa sa vegánom musíte stať z určitého a silného dôvodu, či presvedčenia.

Rozhodla som sa vybočiť z cesty po ktorej väčšina kráča. Vybrala som sa vlastným neoznačeným chodníkom, ktorý je v istých úsekoch tŕnistý. No počas cesty stretávam ľudí, ktorí sa rozhodli vybočiť tak ako ja. Občas kráčame spolu a potom sa rozlúčime a kráčame sami. Máme však jedno spoločné. Robíme veci inak a nezatvárame oči, ale máme ich dokorán otvorené.

Pretože vždy máme na výber z dvoch možností : robiť niečo alebo nerobiť nič.

Mladá umelkyňa Mária Kekeláková : “Moje diáre sú inšpirované detskými hrami.”

Keď som sa prvýkrát spoznala s Máriou a videla jej prácu a nadšenie pre umenie, okamžite som pochopila, že sme na rovnakej vlne. V tom čase som mala možnosť zhliadnuť jej prvé diáre a pochopila som, že toto nádherné a čisté umenie, sa musí ukázať medzi ľudí. Vytvoriť si cit a lásku k papieru a ” printovým ” dielam, to je niečo, čo sa dnes už takmer nevidí.

Ahoj Mária, mohla by si sa na úvod našim čitateľom v krátkosti predstaviť ? Volám sa Mária Kekeláková. Pochádzam z Oravy a k umeniu ma priviedli moji rodičia a hlavne moja teta, ktorá ma zavolala prvýkrát na výtvarnú do zušky. Moja cesta pokračovala na strednú umeleckú školu do Nižnej a momentálne študujem voľnú grafiku na Fakulte umenia v Ostrave.

Za akým účelom si si vyrobila svoj prvý diár ?

Môj prvý skicár vznikol na workshope na vysokej škole. Prvý skicár som vyrobila zo starých zošitov, vôbec sa mi ho nepodarilo dobre zošiť. Bol celý roztrasený a už sa aj rozpadol. Vedela som, že tréningom môžem svoje skicáre zlepšiť a väzba môže byť pevná, preto som celé leto šila diáre pre moju rodinu a kamarátky.

Kedy prišiel ten zlom, keď si sa rozhodla začať ich propagovať verejne ?

Zlom prišiel práve vtedy, keď si môj diár objednali vďaka príbeh, ktorý som dala na Instagram.

Tvoje diáre sú skutočné umelecké diela, vedela by si nám prezradiť, odkiaľ čerpáš inšpiráciu ?

Inšpiráciu čerpám z maličkosti, ktoré nás obklopujú. Diáre, ktoré sú v našej súťaži sú inšpirované detskými hrami, ktoré sme hrali v škole, cestou vo vlaku alebo na zuške. Vybrala som si piškvorky, ktoré sme hrali pred každou hodinu matematiky v našom kockovanom zošite. Vo vlaku alebo aj doma sme hrávali meno, mesto, zviera, vec a čiary sa vždy robili perom a boli krivé. Zušku mi zase pripomínajú bodky, ktoré sme spájali a z nich nám vznikali rôzne zaujímavé obrazce. Všetky tieto hry sú súčasné a môžeme ich hrať aj počas našej karantény s rodinou v diároch a zošitoch, ktoré ponúkam.

Na tvojom Instagrame som si všimla aj kolekciu vlastných tričiek. Máš v pláne rozbehnúť aj dizajn na oblečenie ?

Kolekcia vznikla minulý rok z vyhodených žalúzii, ktoré som rôzne otláčala. Momentálne pracujeme s jedným šikovným chalanom na novej spoločnej kolekcie. O tom sa určite dozviete ešte aj na Instagrame.

Prezraď nám, ako dlho trvá výroba jedného diára od samotného návrhu až po finálny produkt.

Koptska väzba zaberá najviac času. Na začiatok si musím naskladať papiere presne podľa toho akým smerom je vlákno na rovnakú veľkosť do zložiek. V diároch sú zložky po tri hárky papiera. Zložky nechám zaťažené jeden deň. Na druhý deň si vytvorím dosky na väzbu, ktoré sa obaľujú z jednej aj z druhej strany a dávajú sa tiež zaťažiť aspoň na deň. Zložky si pomocou ihly predierkujem a potom šijem. Cely tento proces trvá dva až tri dni aj zo šitím.

Máš nejaké kritéria pri výbere materiálu, z ktorého vyrábaš diáre ?

Často pracujem s materiálom ktorý nájdem v našom ateliéri, ten používam na obaly. Papier volím podľa gramáže, štruktúry, no najčastejšie pracujem s recyklovaným papierom. Dosky mám z rámovania, kde občas pracujem a sú to zbytky, ktoré zrecyklujem.

Je niečo, čo by si chcela odkázať našim čitateľom ?

Nikdy sa nevzdávajte, niekedy to na prvý pohľad vyzerá, že sa vám nedarí, ale úsilím a trénovaním sa človek dokáže posunúť.

Na záver nám skús stručne zhrnúť, prečo práve tvoje diáre.

Prečo si vybrať práve ručne vyrobený diár? Podporíte tým mladé umenie, podporíte rozbehnutie vlastného dizajnu a pomôžete umelcovi, aby mohol to čo má rád, čo ho baví a napĺňa robiť aj ďalej. Hlavne, každý umelec dáva do každej svojej práce kúsok zo seba a robí to z lásky a poctivo, vždy chce vytvoriť niečo originálne. Preto podporujte umelcov v tom čo robia my vám za to budeme vďační.

Ako si vyrobiť deodorant

Vyrábať si vlastnú kozmetiku je alchýmia pre mnohých z nás. Aj pre mňa. Pred výrobkami na tvár, telo, vlasy mám veľký rešpekt, pretože úprimne, stačí jeden X a krásne pestované vlasy, či nechty sú v čudu. Prvý plán, ktorý nevyšiel podľa mojich predstáv bolo vyrobiť žihľavový tekutý šampón. Namiesto 100% olivového mydla alebo inak aj kastílskeho mydla, som použila mydlo olivové ( olivové mydlá v obchode nie sú 100% olivové, len s prídavkom ).

Prvý, ani druhý pokus mi nevyšiel a vlasy ostali tvrdé a načechrané, akoby som ich tupírovala celú noc. Rozhodla som sa upustiť od tekutého šampónu a vymyslela som vyrobiť prírodný dezodorant.

Prišlo mi to celkom vhod, pretože starú Rexonu som akurát dopoužívala. Posledný krát s Rex.

Tak zbohom v budúcom živote, odo dnes už len prírodný deodorant.

RECEPT NA DOMÁCI DEZODORANT

– 100 g kokosového oleja ( najlepšie v bio kvalite, predsa je to vaša pokožka )

10 kvapiek esenciálneho oleja ( levanduľový alebo tea tree oba pôsobia hojivo a upokojujúco, najmä pri čerstvo oholenej pokožke )

– 50 g jedlej sódy

– 50 g zemiakového škrobu

POSTUP

Všetky nádobky a pomôcky opláchneme vriacou vodou. Vo vodnom kúpeli si roztopíme kokosový olej, vmiešame esenciu, pridáme sódu a škrob. Dobre vymiešame, naplníme nádobky na dezodorant a po stuhnutí môžme aplikovať.

TIP: nádobky môžu byť sklenené, plastové, alebo pôvodný obal zo starého dezodorantu – len nezabudnite poriadne dezinfikovať

VÝHODY

– cena a dostupnosť surovín na výrobu

– domáca kozmetika ( viete, čo všetko bolo použité )

– šetrná k životnému prostrediu

– bez zbytočných obalov

– netestovaná na zvieratách

Ako si vyrobiť púpavový med

Púpava je jedlá od koreňa, listov až po samotný kvet. Z kvetov púpavy lekárskej ( okrem čaju ) dokážeme uvariť chutný sirup alebo púpavový med. Sladký a chutný med si dokážeme uvariť, takmer zadarmo. Je to skvelá a lacná alternatíva včelieho medu.

POTREBUJEME

– na 400 ks púpavy budeme potrebovať

– 1,5 kg cukru kryštál

– 2 ks citrón

– 1,5 l vody

RECEPT

– 400 ks púpav ( približne 4 veľké hrste ) dáme uvariť s pokrájanými krúžkami jedného citróna. Zmes necháme zovrieť, odstavíme z platničky a v hrnci necháme luhovať 24 hodín

– Na druhý deň púpavový výluh scedíme cez gázu alebo bavlnené vrecko. Do čistého púpavového výluhu nasypeme cukor a na miernom plameni necháme vrieť 1 hodinu. Po hodine med odstavíme a nalievame do sterilných zaváraninových fliaš.

– Pretočíme hore dnom a necháme med odstáť do druhého dňa.

– Na tretí deň je med hotový na konzumáciu.

Dobrú chuť

Ako si vyrobiť ovsené mlieko

Doteraz nechápem, prečo som si ho celé 4 roky kupovala. Nechcem to ani preratávať, koľko peňazí som za kupovanie mlieka každý týždeň vyhodila. Pretože povedzme si úprimne, rastlinné mlieko nie je lacný špás. Samozrejme sa môžeme baviť o mliekach typu Alpro, ktoré sú chutné, ale najdrahšie a kupovať si liter mlieka za takmer 3€ , budme realisti, ešte stále sme na Slovensku.

Viete koľko ma stálo 1 l domáceho rastlinného mlieka ?

Približne 0,15 centov.

Výhody rastlinného mlieka

lacné a dostupné pre každého

bezobalové ( ak nerátam ovsené vločky, kúpené v papierovom vrecku )

– zdravé, podporíte tráviaci trakt, ovsené vločky obsahujú vysoké množstvo vlákniny

bezlaktózové, neobsahuje laktózu môžu aj alergici

cruelty free, ušetríte mlieko, ktoré je určené pre zvieratá

vegan – rastlinná náhrada

eko – alternatíva

bio – doma vyrobené

raw – za studena mixované, čím mlieko nestráca nutričnú hodnotu

homemade / handmade – viete, čo vyrábate a čo konzumujete

ALE TO NAJHLAVNEJŠIE = VÝBORNÉ !

RECEPT

POTREBUJEME

– ovsené vločky 2 šálky na 1l mlieka

– 1l vody

– štipku soli

– 1-2PL sladidla (med, agáve, cukor)

POSTUP

Do nádoby si nasypeme dve šálky ovsených vločiek ( najlepšie jemné ) a zalejeme litrom vody. Necháme cez noc v chladničke.

Na druhý deň vytiahneme, ponorným mixérom zmixujeme. Vytvorí sa hustá kašovitá zmes. Ak sa nám bude zdať mlieko veľmi husté prilejeme trošku vody a opäť premixujeme. Precedíme cez tenkú látku, šatku, gázu ( ja som použila vrecko s ktorých chodím kupovať pečivo a zeleninu, látka ako záclona ), poriadne vytlačíme mlieko. Dochutíme sladidlom a trošku osolíme ( soľ ako pasterizátor )a nalejeme do fľaše. Zo zvyšných vločiek môžeme uvariť napríklad ovsenú kašu, ktorú si zalejeme domácim chutným ovseným mliekom. Mlieko vydrží v chladničke približne týždeň. Pred každým použitím treba pretrepať.