Umelkyňa Laura Kurnotová : “Ak by si od umelcov naozaj nikto – nič nekúpil, myslíte si, že by boli stále umelcami ?”

1. Ahoj Laura, mohla by si sa na úvod našim čitateľom predstaviť ?

Som Laura Kurnotová, pôvodne pochádzam z Oravy, ale bývam na Liptove. Tomu, čomu sa venujem pokladám za moje hobby – maľba, kresba a drevo. To je moja tvorivá činnosť, ktorá ma sprevádza už pár rokov a verím, že ma to bude sprevádzať neustále.

2. Kedy si sa prvýkrát začala zaujímať o umeleckú činnosť ? Doviedol ťa k nej niekto alebo si umenie mala vždy tak akosi podvedome v sebe

Ako dieťa si pamätám, že som si pri výkladoch učiteľov večne niečo čmárala. Moje zošity boli pokreslené hádam na každej jednej strane. Prehnane som si zdobila nadpisy. Neskôr som si založila zošit výhradne preto, aby som si mohla kresliť.

Prišiel čas, keď som si mala vybrať strednú školu a keďže som vždy chcela kresliť, jediná škola, na ktorú som sa prihlásila bola stredná umelecká škola, odbor maľba. Na prijímacích skúškach som ani nedúfala, že ma príjmu. Nemala som žiadne skúsenosti s kresbou, nakoľko som nechodila na Zušku ako väčšina uchádzačov.

Pamätám si, ako jedno zadanie bola maľba s temperou a to niečo v znení – žiaci v triede. Teraz sa smejem, pretože to bolo strašné, kade- tade fŕkance, rozpité a žiadne proporcie. Prešla som sa pomedzi ostatných uchádzačov a môj výtvor vyzeral ako dosť dobrý omyl.

Napriek tomu ma prijali. To sú tie úspechy v živote a momenty, ktoré si človek bude pamätať už navždy. Musím povedať, že štúdium v oblasti maľby a kresby bolo pre mňa naozaj náročné, mohla som stráviť pri zadaných úlohách aj hodiny, no známky som mala, povedala by som podpriemerné a často sa približovali k tej najmenej dostatočnej. Kreslila a maľovala som stále, pretože som sa snažila priblížiť aspoň na úroveň mojich spolužiakov, pretože som bola ten najslabší žiak.

Známky sa mi zlepšovali a keď som dostala zo zátišia temperou ¾ mala som veľkú radosť. Viem, že som na tom pracovala celý deň. 

Neskôr som sa začala zaujímať o to, čomu sa venuje môj ocino. Môj ocino sa venuje tvorbe s drevom. Hračky, záhradné dekorácie, hojdačky, darčekové predmety a v podstate vie vyrobiť všetko. Vtedy ma to tak chytilo, že hneď po škole som išla do dielne a prichádzala som z nej o 22 hodine. Ocino ma naučil pracovať s drevom a používať stroje. Robím veci tak, ako ich cítim a po dvoch rokoch na odbore maľby, som mala pocit, že už som dosiahla to, čo som chcela. Vedieť kresliť.

Prešla som na odbor tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov na tej istej škole. Druhýkrát som mala druhý ročník. Všetko bolo pre mňa nové. Tvorba s drevom ma chytila tak, že som sa tešila na každé jedno zadanie v škole. Vytvárať rôzne veci, je úžasné.

Keď sa venujem kreatívnej činnosti, čas ubieha spôsobom, kedy ho nevnímam a ani sa nenazdám a je takmer po celom dni.

3. Kto alebo čo je tvojou najväčšou umeleckou inšpiráciou ?

Mojou inšpiráciou je v prvom rade môj ocino, pretože pre neho je aj nemožné možné. Keď si s niečím neviem poradiť, tak mi rád poradí a pomôže. Ďalej ma inšpirujú všetci (umelci, ľudia v mojom okolí, či úplne neznámy),  všetko okolo mňa, všetko čo vnímam, vidím, počujem.

4. Pod umeleckými výrobkami vystupuješ ako Laura Kurnotová alebo máš svoju vlastnú značku ?

Vystupujem pod mojím menom, určite by bolo skvelé mať vlastnú značku, ale nechcem sa skrývať pod značku či vlastniť ju, to ma nijakým spôsobom nezaujíma. Teší ma, že má človek z môjho výrobku ( maľby / kresby ) radosť. A to, že vie, že je to odo mňa mi úplne stačí.

5. Tvoju umeleckú prácu tvoria prevažne drevené výrobky, kto ťa priviedol láske k drevu ?

Ako som už uviedla, k mojej láske k drevu ma priviedol môj ocino a som mu zato úprimne vďačná. Nie každý má ocina alebo niekoho, kto mu môže ukázať takýto smer a dokonca ho učiť.

6. Na tvojom profile som videla drevené kabelky či šperky. Udržateľná móda je momentálne veľkým trendom. Plánuješ rozširovať sortiment drevených módnych doplnkov ?

Vždy robím to na čo mám chuť. Mám nejaký nápad v hlave a keď sa k tomu dostanem, vytvorím to. Mám rada to, čomu sa venujem. Takže môžete očakávať, nejaké nové módne doplnky.

7. Čo myslíš, sú ľudia ochotní podporovať lokálnych umelcov, ktorí vytvárajú nadčasové módne doplnky ?

Sú takí, ktorí sa vôbec o to nezaujímajú a sú takí, ktorých výrobky fascinujú a jedinečné veci sa im páčia.

8. Venuješ sa len výrobne drevených módnych doplnkov, alebo vyrábaš aj iné produkty pod svojou značkou.

Okrem módnych doplnkov vyrábam aj úžitkové predmety, ako varešky a podnosy. Ako každý umelec, tvorím aj podľa požiadavky zákazníka. Varešky som sa rozhodla vyrobiť preto, že som chcela svoje vlastné – iné.

9. Keď som prvýkrát uvidela tvoje výrobky, napadlo ma “ wow, toto vyrába ženská ruka a úplne sama ?” Je to skutočne tak, robíš všetko sama alebo máš svoj tím pomocníkov.

Viem, nie je to tradične ženské, no určite nie som jediné ženské pohlavie, ktoré sa venuje takémuto smeru.  Nemám svoj tím pomocníkov. Dielňu máme spolu s ocinom, často spolu pracujeme. Moje veci tvorím najradšej sama.

10. Skutočne ma zaujíma, ktorý z tvojich produktov bol najzložitejší na výrobu a spracovanie materiálu ? Ako dlho prebiehala príprava, proces, výroba, finálne dokončenie.

Niektoré výrobky trvajú dlhšie ( najmä ak nefunguje všetko podľa plánu ). Niekedy musím predmet upravovať viackrát rôznymi spôsobmi, aby bol výsledok najlepší. Skutočne neviem, ktorú vec by som zaradila medzi tie najnáročnejšie. Módne doplnky môžem vynechať, ale možno by som spomenula moju maturitnú prácu. Stavebnica – je to skladací stolík ktorý má na vrchu skladačku.

11. Do akej miery je pre teba dôležitý výber materiálu ? Spracovávaš aj materiál, ktorý by bol vyhodený či nepoužitý ? Alebo tvoríš len z čistého nového dreva.

Áno používam aj materiál, ktorý nájdem alebo ho už nikto nepotrebuje. Nie je to veľmi často, skôr sporadicky. Keď ma niečo zaujme a už vtedy mám s tým predstavu, tak si ho zoberiem.

12. Ako vyzerá tvoj typický tvorivý deň ?

Raz maľujem, raz kreslím, raz som v dielni. Niekedy sa venujem tvorbe celý deň,  niekedy nie.

13. Prečo je potrebné podporovať lokálnych umelcov ?

Mali by sme sa vzájomne podporovať a to ja tvrdím stále. Máme to doma, prečo si to nekúpiť a nepodporiť svojich ?  Keď sa bavíme o mne, kúpa každého môjho produktu ma teší rovnako, ako každého umelca. Prečo by sme sa mali podporovať? Ak by si od umelcov naozaj ‚nikto nič‘ nekúpil, myslíte si, že by ľudia boli stále umelcami ? Alebo by radšej svoju činnosť zahodili.   

14. Chcela by si zanechať pre našich čitateľov malé posolstvo ?

Možno nebudete bohatí, ale robte to, čo vás baví. A budete šťastní.

Laura v mene všetkých čitateľov ti prajem veľa úspechov a dakujem za krásny rozhovor. Laurine výrobky si môžete pozrieť na facebookovej stránke @designerscrib alebo Instagramovom účte @laurakurnotova

Laura bola taká ochotná a venovala pre vás do súťaže dva krásne drevené šperky – drevenú sekerku náhrdelník a drevné náušnice. Súťaž o drevné šperky bude prebiehať na Instagramovom účte @hellovali

Šetrenie a vegánstvo – 10.tipov

“Na to, aby boli veci cenené, musia stáť veľa peňazí.” – Baltasar Gracián barokový prozaik a filozof 1601 – 1658

Čím drahšie, tým lepšie. Týmto pravidlom sa riadi mnoho ľudí. Napriek tomu, že zloženie či pomer sú rovnaké, cena sa odlišuje. Najväčším aspektom je reklama a dizajn samotného výrobku. Ešte predtým, ako ochutnáme čokoládu, musí sa nám páčiť. Jej tvar, vzhľad, farba. Ja sama si potrpím na dizajn finálneho výrobku a preto podvedome uprednostňujem – krajšie produkty.

Pri skutočnom šetrení – nie len peňaženky, ale aj zdravia žiadne obaly nie sú. Na to pamätajte. Len to, čo nakúpime bez obalu alebo len s minimálnym obalom, nakúpime zdravo. Pretože vidíme, aký produkt nakupujeme. Vieme privoňať, chytiť, otestovať.

Druhá kategória sú potraviny, ktoré si dokážeme sami vyrobiť či dopestovať.

Momentálna situácia je, aká je. A podľa môjho názoru každého človeka poteší ušetrené euro navyše. Ušetrené eurá z nakupovania potravín sa môžu použiť na niečo pre nás, predmetnejšie. Napríklad nové tenisky, výlet či kniha. Nákup potravín ( aspoň pre mňa ) nie nevyhnutnosťou, ktorú musíme vykonať či sa nám páči alebo nie. Spísala som mojich 10 tipov, ako momentálne šetrím pri vegánskom stravovaní.

MOJE TIPY

1 . Domáce potraviny

podľa mňa sú miestne potraviny alfa a omega šetrenia. Byť vegánom neznamená nakupovať každý deň avokádo, kokosové jogurty a orechy. Vegánske si dokážete pripraviť napríklad kapustové lokše, palacinky či sójový guláš.

2 . Kváskovanie

dostala som kvások ako darček. Nemala som v úmysle ho opäť nechať “umrieť” tak ako sa mi to stalo pred 3 rokmi. Preto som si povedala, že sa dám na pečenie chleba. Kváskovanie mi ušetrilo mnoho peňazí. Doma nenakupujeme žiadne iné pečivo. Chlieb je zdravší, chutnejší, vydrží mäkký aj niekoľko dní a je lacnejší.

3 . Syndróm prázdnej chladničky

toto je téma, ktorej by som venovala samostatný článok. Syndróm prázdnej chladničky poznáme všetci – otvoríme chladničku, stojíme pred ňou ako pred výkladom a konštatujeme ” Zas v nej nič nie je ! “ Vykúzliť chutný obed či večeru je možné aj s minimom potravín. Niekedy postačí len múka, voda a zemiaky. Netvrdím, že je to zrovna najzdravšia alternatíva, ale navrhujem minúť všetko čo je a potom doplniť zásoby. Odporúčam blog doposlednejomrvinky.sk

4 . Výroba potravín

ako napríklad vlastné rastlinné mlieko, rastlinná smotana, vegánske nátierky. Som vegánka už takmer 4 roky a naozaj viem, ako lezú do peňaženky tieto druhy potravín. Dovolím si tvrdiť, že sú to najdrahšie potraviny z nákupu. Odkedy som si začala vyrábať vlastné potraviny ako mlieko a pomazánky, ušetrila som kopec peňazí.

5 . Online nákup

prednedávnom som nakúpila v zerowaste obchodíku uDobrožrúta , ktorý mali ešte donedávna len kamennú predajňu v Bratislave. Kvôli obmedzeniam spustili eshop a ja som okamžite využila príležitosť. Nakúpila som škoricu, plné vrecko sódy bikarbóny, kurkumu, morskú soľ a podobné trvanlivé potraviny vo väčšom a ekologickom balení.

6 . Nedostupné potraviny

nakupujem online a nadviažem tak na predchádzajúci bod. Napríklad ražnú múku na kvások, objednala som 5 kg vrece ražnej múky a cenovo som ušetrila kopec peňazí. Nakupovala som vitanella.sk a nedostupné prísady na varenie som našla na bioland.sk

7 . Nenakupujem šaláty

ak to nie je nevyhnuté, nenakupujem šaláty. Naučila som sa používať namiesto šalátov klíčky, žeruchu, listy hrášku alebo púpavové listy, ktoré rastú voľne v prírode a sú úplne zadarmo.

8 . Čaje

prestala som úplne nakupovať čaje a momentálne využívam len to, čo som si nasušila. Žihľavu, prvosienku, fialku. Alebo využívam čerstvú mätu či zázvor. Kupované čaje vedia pekne nalákať – čaj na chudnutie, čaj na stres, čaj na pozitívne myslenie – čaj na všetko.

9 . Experimentovanie

stanovte si ” mesiac bez vašej obľúbenej potraviny… ” . Ja skúšam experimentovanie s nepitím kávy. Hlavným dôvodom bola bolesť žalúdka. Ak ste extrémny konzument kofeínu ( myslím 6 káv denne ) môže vás to hlboko zasiahnuť. Bolo to pre mňa ťažké a stále je, ale kávu úspešne nepijem viac ako mesiac. Skúste si stanoviť vlastný experiment, napríklad mesiac nepiť kávu či mesiac nekonzumovať cukor ( čokoľvek, na čom ste doslova závislí ) a máte pocit – že to málinko lezie do peňazí .

10. Stop križiackym výpravám

raz a navždy večer do chladničky neliezť. Zbytočné kilá navyše, zbytočne vyhodené peniaze za jedlo navyše. Ak si rozvrhnete jedálniček počas dňa, stopnete večerné výpravy. Ak máte chuť na sladké počas dňa, žiaden stres. Upečte si koláč a doprajte si ho po obede. Zastavte večerné rabovačky raz a navždy !

Toto je momentálne mojich 10 rád ako hospodárim s peniazmi . Pokúšam sa variť vegánske jedlá, ktoré majú základ v našej kuchyni. Nakupujem vo väčšom. Experimentujem s nepitím kávy. Šaláty hľadám v prírode. Pečiem kváskové pečivo. Všetko sú to drobnosti na ktorých sa zakladá celé šetrenie. Pevne verím, že ste sa inšpirovali a pamätajte – nie je dôležité, koľko zarobíte, ale koľko peňazí vám zostane.

Vegánsky cviklový burger v domácej žemli

Pre všetkých milovníkov poriadnych burgrov ! Na Instagrame som odštartovala menšiu anketu, aký recept by ste uvítali na blogu. Prehlasovali ste sladký recept a tak vyhral slaný. A keďže som mala ešte zvyšnú cviklu, rozhodla som sa s vami podeliť o úžasný cviklový burger ! Neľakajte sa postupu. Tento recept je neskutočne jednoduchý, akurát je nutné si ho časovo rozvrhnúť.

Na cviklové burgre potrebujeme (6 ks)

  • 1 ks stredne veľkej cvikle
  • 1/2 stredne veľkej cibule
  • 1 ks strúčik cesnaku
  • 1 ČL ľanových semienok + 3 PL vody
  • 4 PL ovsených vločiek
  • 6 PL ( vrchovatých ) špaldovej múky
  • soľ a čierne korenie
  • 1 PL rastlinného / olivového oleja
  • 1 PL rastlinného / kokosového oleja

Na domáce žemle potrebujeme ( 6 veľkých ks )

  • 500 g hladkej preosiatej múky
  • 1/2 čerstvého droždia
  • 1 PL cukor kryštál
  • 250 ml rastlinného mlieka alebo vlažnej vody
  • 1 ČL soli
  • 80 ml rastlinného oleja

+ zeleninu na naplnenie žemle ( paradajky / uhorky / cibuľu … ) , horčicu alebo vegánsku majonézu na potretie

Najskôr si upečieme žemle. Do väčšej misy si preosejeme 500 g hladkej múky, ktorú vymiešame s 1 ČL soli. Do prostriedku päsťou vyhĺbime jamku do ktorej nasypeme 1/2 čerstvého droždia ( približne 20 g ). Droždie posypeme 1 PL cukru a zalejeme 250 ml teplého rastlinného mlieka ( mlieko môžeme nahradiť vodou ). Misku prikryjeme čistou utierkou a necháme nakysnúť 15 minút.

K vykysnutému kvásku prilejeme 80 ml rastlinného oleja a vypracujeme pevné nelepivé cesto. Misu s vypracovaným cestom opäť prikryjeme suchou a čistou utierkou a necháme na teplom mieste hodinu vykysnúť.

Cviklu si ošúpeme, nakrájame a varíme v mierne osolenej vode približne 45 minút. Do burgrov môžeme použiť aj varenú cviklu, čím sa výrazne skráti doba čakania.

Rúru si predhrejeme na 200℃. Vykysnuté cesto premiestnime na pomúčenú dosku a vyvaľkáme rukami hrubí valec, ktorý rozkrájame na približne 6 rovnakých častí. Plech vystelieme papierom na pečenie a z odkrojených častí tvarujeme žemle, ktoré ukladáme na plech. Vytvarované bochníky prikryjeme suchou utierkou a necháme “podkysnúť” kým sa rúra nezohreje.

Tesne pred vložením do rúry žemle z vrchu narežeme nožíkom do tvaru krížika. Pečieme približne 15 – 20 minút. Po vytiahnutí z rúry žemle potrieme vodou a necháme na chladiacej mriežke vychladnúť.

Pripravíme si ľanové “vajíčko” . Čajovú lyžičku ľanových semiačok zalejeme 3 PL vody a necháme napučať.

Na panvici si rozpálime 1 PL rastlinného oleja. Pridáme 1/2 nadrobno nakrájanej cibule a opekáme do zlatista. K cibuli pridáme 1 strúčik prelisovaného cesnaku. Zmes osolíme a odstavíme z platničky.

Medzitým scedíme uvarenú cviklu a vložíme do väčšej misky v ktorej ju budeme mixovať. Pridáme cibuľovo – cesnakovú zmes, ľanové vajíčko, 4 PL ovsených vločiek, soľ a korenie. Zmes rozmixujeme na krém. Do rozmixovanej cviklovej zmesi pridáme postupne 6 PL špaldovej múky ( ak nemáme špaldovú nahradíme polohrubou múkou ). Na panvici si rozpálime 1 PL rastlinného oleja ( v recepte bol použitý kokosový ) . Ruky si namočíme vlažnou vodou a odoberáme z cviklového cesta. V rukách vytvarujeme tvar fašírky a opekáme na panvici z každej strany 2 – 3 minúty.

Nakoniec žemle rozkrojíme, potrieme horčicou alebo vegánskou majonézou, pridáme cviklovú fašírku, navrch položíme cibuľu / zeleninu / nakladané uhorky/ čili / pár kúskov čerstvého šalátu a položíme vrchnú časť žemle. K cviklovému burgru sa výborne hodí napríklad čerstvý chren alebo zemiakové domáce hranolky.

Dobrú chuť

Vegánska koložvárska kapusta

Taká naša klasika. Rýchla, lacná a jednoduchá – po vegánsky. Ak máte doma kapustu a hrnček ryže, dokúpte údené tofu a recept je hotový.

POTREBUJEME

– 1kg kvasenej kapusty

– 2 cibule

– 3 PL oleja ( dala som olivový )

– 1 ČL soli

– 1/2 ČL mletej rasce

– 1 ČL mletej červenej papriky

– trošku čierneho korenia

– 250 ml vody

– 1 menší hrnček guľatozrnnej ryže

– 1 a pól balenia údeného tofu

– 200 ml rastlinnej smotany

POSTUP

V hrnci si na oleji speníme 1 cibuľu a pridáme rascu, korenie a červenú papriku. Pridáme kvasenú kapustu, podlejeme 250 ml vody a necháme dusiť do mäkka ( ak nie je v balení bobkový list a celé korenie tak pridáme do hrnca ) . Dusíme 40 -45 minút.

Na panvici si opečieme druhú cibuľu do zlatista. V rukách rozdrobíme tofu a opečieme ho spolu s cibuľou.

Medzitým si uvaríme ryžu.

Rúru si predhrejeme na 200 C. Vymažeme plech alebo sklenenú misu olejom a spravíme vrstvy. Na spodok uložíme 1/2 dusenej kapusty, pridáme 1/2 ryže do stredu opečené tofu a opäť ryžu a kapustu. Odkryté vložíme do rúry a pečieme 20 minút. Po 20 minútach zalejeme zvrchu rastlinnou smotanou a trošku ju vareškou rozotrieme a povtláčame do kapusty, pretože je hustá. Dopečieme odkryté 10 – 15 minút. Necháme trošku vychladnúť a podávame.

Dobrú chuť

Vegánstvo – moja cesta za zdravím

” V mladosti som sa zriekol jedenia mäsa. Raz príde deň, že ľudia mne podobní sa budú na zabíjanie zvierat pozerať tak, ako sa dnes pozerajú na zabíjanie ľudí.”

– Leonardo da Vinci taliansky renesančný umelec 1452 – 1519

Moja cesta stať sa vegánom bola spontánna. Pred 4 rokmi, myslím že to bolo 15. mája som sa ráno zobudila a rozhodla sa stať vegánom na 5 dní. Inšpirovala som sa výzvou @luciefink “5 Days Of Going Vegan” . Video bolo publikované 29.1.2016 . O 4 mesiace neskôr som sa rozhodla výzvu spolu s Lucie splniť. Z piatich dní sú dnes 4 roky. V roku 2016 som trpela bolesťami brucha. Začalo to v roku 2015 intoleranciou na laktózu. V tom čase to bolo pre mňa – milovníka mlieka a jogurtov ” kultúrny šok” ! Povedala som si OK, ideme ďalej vykašlem sa na mlieko. V roku 2016 prišla bolesť žalúdka takmer zo všetkého – mäso bola snáď najväčšia fraška. Potom prišli vajcia. Glutamán, múka, soľ, čokoláda, cukor, spracované potraviny. Jednoducho povedané – je mi zle takmer zo všetkého, niekedy aj z čistej vody. Som presne ten typ človeka, ktorého dovezú k lekárovi za 5 minút 12. Ja som v tom čase pri žiadnom lekárovi nebola ( nebola som s tým pri žiadnom lekárovi dodnes ). Jednoducho som natrafila na 5 dňovú výzvu Lucie Fink a povedala som si : ” Dobre, vyskúšam vegánstvo a uvidím, čo sa stane … ” a viete čo sa stalo ? ZÁZRAK !

Z piatich dní sa stali štyri roky. A aj napriek tomu, že neviem aké okolnosti opäť v živote prídu, budem vegánkou tak dlho, ako to bude možné. Bolo to jedno z mojich najlepších rozhodnutí v živote a nemenila by som ani sekundu.

Niektorí sa mylne domnievajú, že som sa stala vegánom kvôli utrpeniu zvierat. Je ťažké to priznať, ale nie, nebol to hlavný dôvod. Bolo to kvôli zdraviu. Zo začiatku som vo vegánstve videla len stravovanie na báze rastlinných zdrojov.

Dnes vidím vo vegánstve okrem zdravia aj etickú stránku. Záleží mi na tom, odkiaľ moje jedlo pochádza. Predtým, než som sa stala vegánom, som bola presne ten typ konzumenta, ktorý reagoval na otázky tipu ” vieš z čoho je ten rezeň ? ” – áno, áno viem ale buď ticho nechcem o tom počuť, zbytočne stratím chuť do jedla !

Dnes sa pýtam samej seba, prečo som konala tak, ako som konala. Prečo chcem konzumovať niečo o čom nechcem vedieť.

Nepamätám si odkiaľ tento výrok pochádza, ale vryl sa mi pevne do pamäti.

” Bolesť, strach a smútok je ten posledný pocit, ktorý zviera pred smrťou zažíva. S týmto pocitom konzumujeme mäso. Ako sa môžeme cítiť dobre, ak vkladáme do svojho chrámu bolesť ? Zo smútku vzniká len väčší smútok a z bolesti väčšia bolesť.”

Po konzumácií mäsa som sa cítila vždy tak “ťažko” ako keby ma niečo ťažilo. Nie len na žalúdku, ale tak nepriamo podvedome aj na duši.

Som hrdá vegánka a nehanbím sa o tom rozprávať či písať.

No nikdy som nikoho nenútila, aby sa vegánom stal. Podľa mňa sa vegánom musíte stať z určitého a silného dôvodu, či presvedčenia.

Rozhodla som sa vybočiť z cesty po ktorej väčšina kráča. Vybrala som sa vlastným neoznačeným chodníkom, ktorý je v istých úsekoch tŕnistý. No počas cesty stretávam ľudí, ktorí sa rozhodli vybočiť tak ako ja. Občas kráčame spolu a potom sa rozlúčime a kráčame sami. Máme však jedno spoločné. Robíme veci inak a nezatvárame oči, ale máme ich dokorán otvorené.

Pretože vždy máme na výber z dvoch možností : robiť niečo alebo nerobiť nič.

Mladá umelkyňa Mária Kekeláková : “Moje diáre sú inšpirované detskými hrami.”

Keď som sa prvýkrát spoznala s Máriou a videla jej prácu a nadšenie pre umenie, okamžite som pochopila, že sme na rovnakej vlne. V tom čase som mala možnosť zhliadnuť jej prvé diáre a pochopila som, že toto nádherné a čisté umenie, sa musí ukázať medzi ľudí. Vytvoriť si cit a lásku k papieru a ” printovým ” dielam, to je niečo, čo sa dnes už takmer nevidí.

Ahoj Mária, mohla by si sa na úvod našim čitateľom v krátkosti predstaviť ? Volám sa Mária Kekeláková. Pochádzam z Oravy a k umeniu ma priviedli moji rodičia a hlavne moja teta, ktorá ma zavolala prvýkrát na výtvarnú do zušky. Moja cesta pokračovala na strednú umeleckú školu do Nižnej a momentálne študujem voľnú grafiku na Fakulte umenia v Ostrave.

Za akým účelom si si vyrobila svoj prvý diár ?

Môj prvý skicár vznikol na workshope na vysokej škole. Prvý skicár som vyrobila zo starých zošitov, vôbec sa mi ho nepodarilo dobre zošiť. Bol celý roztrasený a už sa aj rozpadol. Vedela som, že tréningom môžem svoje skicáre zlepšiť a väzba môže byť pevná, preto som celé leto šila diáre pre moju rodinu a kamarátky.

Kedy prišiel ten zlom, keď si sa rozhodla začať ich propagovať verejne ?

Zlom prišiel práve vtedy, keď si môj diár objednali vďaka príbeh, ktorý som dala na Instagram.

Tvoje diáre sú skutočné umelecké diela, vedela by si nám prezradiť, odkiaľ čerpáš inšpiráciu ?

Inšpiráciu čerpám z maličkosti, ktoré nás obklopujú. Diáre, ktoré sú v našej súťaži sú inšpirované detskými hrami, ktoré sme hrali v škole, cestou vo vlaku alebo na zuške. Vybrala som si piškvorky, ktoré sme hrali pred každou hodinu matematiky v našom kockovanom zošite. Vo vlaku alebo aj doma sme hrávali meno, mesto, zviera, vec a čiary sa vždy robili perom a boli krivé. Zušku mi zase pripomínajú bodky, ktoré sme spájali a z nich nám vznikali rôzne zaujímavé obrazce. Všetky tieto hry sú súčasné a môžeme ich hrať aj počas našej karantény s rodinou v diároch a zošitoch, ktoré ponúkam.

Na tvojom Instagrame som si všimla aj kolekciu vlastných tričiek. Máš v pláne rozbehnúť aj dizajn na oblečenie ?

Kolekcia vznikla minulý rok z vyhodených žalúzii, ktoré som rôzne otláčala. Momentálne pracujeme s jedným šikovným chalanom na novej spoločnej kolekcie. O tom sa určite dozviete ešte aj na Instagrame.

Prezraď nám, ako dlho trvá výroba jedného diára od samotného návrhu až po finálny produkt.

Koptska väzba zaberá najviac času. Na začiatok si musím naskladať papiere presne podľa toho akým smerom je vlákno na rovnakú veľkosť do zložiek. V diároch sú zložky po tri hárky papiera. Zložky nechám zaťažené jeden deň. Na druhý deň si vytvorím dosky na väzbu, ktoré sa obaľujú z jednej aj z druhej strany a dávajú sa tiež zaťažiť aspoň na deň. Zložky si pomocou ihly predierkujem a potom šijem. Cely tento proces trvá dva až tri dni aj zo šitím.

Máš nejaké kritéria pri výbere materiálu, z ktorého vyrábaš diáre ?

Často pracujem s materiálom ktorý nájdem v našom ateliéri, ten používam na obaly. Papier volím podľa gramáže, štruktúry, no najčastejšie pracujem s recyklovaným papierom. Dosky mám z rámovania, kde občas pracujem a sú to zbytky, ktoré zrecyklujem.

Je niečo, čo by si chcela odkázať našim čitateľom ?

Nikdy sa nevzdávajte, niekedy to na prvý pohľad vyzerá, že sa vám nedarí, ale úsilím a trénovaním sa človek dokáže posunúť.

Na záver nám skús stručne zhrnúť, prečo práve tvoje diáre.

Prečo si vybrať práve ručne vyrobený diár? Podporíte tým mladé umenie, podporíte rozbehnutie vlastného dizajnu a pomôžete umelcovi, aby mohol to čo má rád, čo ho baví a napĺňa robiť aj ďalej. Hlavne, každý umelec dáva do každej svojej práce kúsok zo seba a robí to z lásky a poctivo, vždy chce vytvoriť niečo originálne. Preto podporujte umelcov v tom čo robia my vám za to budeme vďační.

Ako si vyrobiť deodorant

Vyrábať si vlastnú kozmetiku je alchýmia pre mnohých z nás. Aj pre mňa. Pred výrobkami na tvár, telo, vlasy mám veľký rešpekt, pretože úprimne, stačí jeden X a krásne pestované vlasy, či nechty sú v čudu. Prvý plán, ktorý nevyšiel podľa mojich predstáv bolo vyrobiť žihľavový tekutý šampón. Namiesto 100% olivového mydla alebo inak aj kastílskeho mydla, som použila mydlo olivové ( olivové mydlá v obchode nie sú 100% olivové, len s prídavkom ).

Prvý, ani druhý pokus mi nevyšiel a vlasy ostali tvrdé a načechrané, akoby som ich tupírovala celú noc. Rozhodla som sa upustiť od tekutého šampónu a vymyslela som vyrobiť prírodný dezodorant.

Prišlo mi to celkom vhod, pretože starú Rexonu som akurát dopoužívala. Posledný krát s Rex.

Tak zbohom v budúcom živote, odo dnes už len prírodný deodorant.

RECEPT NA DOMÁCI DEZODORANT

– 100 g kokosového oleja ( najlepšie v bio kvalite, predsa je to vaša pokožka )

10 kvapiek esenciálneho oleja ( levanduľový alebo tea tree oba pôsobia hojivo a upokojujúco, najmä pri čerstvo oholenej pokožke )

– 50 g jedlej sódy

– 50 g zemiakového škrobu

POSTUP

Všetky nádobky a pomôcky opláchneme vriacou vodou. Vo vodnom kúpeli si roztopíme kokosový olej, vmiešame esenciu, pridáme sódu a škrob. Dobre vymiešame, naplníme nádobky na dezodorant a po stuhnutí môžme aplikovať.

TIP: nádobky môžu byť sklenené, plastové, alebo pôvodný obal zo starého dezodorantu – len nezabudnite poriadne dezinfikovať

VÝHODY

– cena a dostupnosť surovín na výrobu

– domáca kozmetika ( viete, čo všetko bolo použité )

– šetrná k životnému prostrediu

– bez zbytočných obalov

– netestovaná na zvieratách

Ako si vyrobiť púpavový med

Púpava je jedlá od koreňa, listov až po samotný kvet. Z kvetov púpavy lekárskej ( okrem čaju ) dokážeme uvariť chutný sirup alebo púpavový med. Sladký a chutný med si dokážeme uvariť, takmer zadarmo. Je to skvelá a lacná alternatíva včelieho medu.

POTREBUJEME

– na 400 ks púpavy budeme potrebovať

– 1,5 kg cukru kryštál

– 2 ks citrón

– 1,5 l vody

RECEPT

– 400 ks púpav ( približne 4 veľké hrste ) dáme uvariť s pokrájanými krúžkami jedného citróna. Zmes necháme zovrieť, odstavíme z platničky a v hrnci necháme luhovať 24 hodín

– Na druhý deň púpavový výluh scedíme cez gázu alebo bavlnené vrecko. Do čistého púpavového výluhu nasypeme cukor a na miernom plameni necháme vrieť 1 hodinu. Po hodine med odstavíme a nalievame do sterilných zaváraninových fliaš.

– Pretočíme hore dnom a necháme med odstáť do druhého dňa.

– Na tretí deň je med hotový na konzumáciu.

Dobrú chuť

Ako si vyrobiť ovsené mlieko

Doteraz nechápem, prečo som si ho celé 4 roky kupovala. Nechcem to ani preratávať, koľko peňazí som za kupovanie mlieka každý týždeň vyhodila. Pretože povedzme si úprimne, rastlinné mlieko nie je lacný špás. Samozrejme sa môžeme baviť o mliekach typu Alpro, ktoré sú chutné, ale najdrahšie a kupovať si liter mlieka za takmer 3€ , budme realisti, ešte stále sme na Slovensku.

Viete koľko ma stálo 1 l domáceho rastlinného mlieka ?

Približne 0,15 centov.

Výhody rastlinného mlieka

lacné a dostupné pre každého

bezobalové ( ak nerátam ovsené vločky, kúpené v papierovom vrecku )

– zdravé, podporíte tráviaci trakt, ovsené vločky obsahujú vysoké množstvo vlákniny

bezlaktózové, neobsahuje laktózu môžu aj alergici

cruelty free, ušetríte mlieko, ktoré je určené pre zvieratá

vegan – rastlinná náhrada

eko – alternatíva

bio – doma vyrobené

raw – za studena mixované, čím mlieko nestráca nutričnú hodnotu

homemade / handmade – viete, čo vyrábate a čo konzumujete

ALE TO NAJHLAVNEJŠIE = VÝBORNÉ !

RECEPT

POTREBUJEME

– ovsené vločky 2 šálky na 1l mlieka

– 1l vody

– štipku soli

– 1-2PL sladidla (med, agáve, cukor)

POSTUP

Do nádoby si nasypeme dve šálky ovsených vločiek ( najlepšie jemné ) a zalejeme litrom vody. Necháme cez noc v chladničke.

Na druhý deň vytiahneme, ponorným mixérom zmixujeme. Vytvorí sa hustá kašovitá zmes. Ak sa nám bude zdať mlieko veľmi husté prilejeme trošku vody a opäť premixujeme. Precedíme cez tenkú látku, šatku, gázu ( ja som použila vrecko s ktorých chodím kupovať pečivo a zeleninu, látka ako záclona ), poriadne vytlačíme mlieko. Dochutíme sladidlom a trošku osolíme ( soľ ako pasterizátor )a nalejeme do fľaše. Zo zvyšných vločiek môžeme uvariť napríklad ovsenú kašu, ktorú si zalejeme domácim chutným ovseným mliekom. Mlieko vydrží v chladničke približne týždeň. Pred každým použitím treba pretrepať.

Mladá aktivistka Miška Serdelová : ” Nebojte sa byť tými, kými sami chcete byť.”

Mišku som spoznala úplnou náhodou, cez Instagram. Vzájomne sme si predávali veci. Ja som si kúpila od Mišky záclonové vrecká na potraviny, Miška zas odo mňa nejaké oblečenie. Pri predávaní sme prehovorili pár slov a raz sme si dokonca sľúbili kávu, ku ktorej nikdy neprišlo, pretože sme obe žili v rýchlom životnom slede a potom prišla karanténa. Osud naše cesty opäť prepojil a momentálne spolupracujeme na projekte @myslimekoisticky spoločne s ďalšou úžasnou osobou Biankou.

2. Kedy si sa začala zaoberať problematikou ekológie a bezobalového životného štýlu ? Čo napríklad Slovensko a bezobalový životný štýl, ako to tu vidíš do budúcna ?

Budú to dva roky odkedy som si prvý krát uvedomila, že niečo nie je v poriadku. Vždy som bola klasický konzument, plná skriňa oblečenia, balená voda či zelenina v sáčku boli pre mňa obyčajné veci. Po zhliadnutí dokumentu Plastic Ocean prišiel zlom. Vtedy som si povedala, že sa to musí zmeniť. Začala som si zisťovať čoraz viac informácií, uvedomovala som si čoraz viac chýb, ktoré robím a postupne sa začala moja cesta za zero.. teda, nerada o sebe hovorím že som zerowaste, pretože nikto z nás nie je. Navyše, na Orave totiž nemáme žiadny bezobalový obchod, čo je veľká škoda, no na druhej strane verím, že raz bude, pretože sieť bezobalových obchodíkov sa postupne rozrastá po celom Slovensku, z čoho sa neskutočne teším.

3. Prečo práve bezobalový životný štýl ?

Snaha o čo najviac bezobalový životný štýl mi ukázala, ako veľa ľudí sa správa nezodpovedne a ľahostajne. Zrazu som videla plast takmer všade, kričali na mňa z každého regálu v obchode, ale bohužiaľ aj v riekach či lesoch. Čím viac som sledovala pojmy ako zerowaste a ekológia, tým viac som si uvedomovala, že o veciach treba rozprávať a hlavne ukazovať príklad.

4. Skús nám opísať svoje začiatky, keď si sa rozhodla začať žiť bezobalovo. Ako nato reagovalo tvoje okolie ?

Stále sa tak trochu považujem za začiatočníka, stále sa učím a zdokonaľujem čo viem. Zo začiatku a môžem povedať, že ešte stále veľa ľuďom príde „eko správanie“ ako niečo nezmyselné, možno trápne. Hlavne pri nakupovaní potravín, minimalizovaní plastu bežnom živote alebo zbieraní odpadkov, kdekoľvek.

5. Ako vyzerá tvoj bežný nákup napríklad potravín. Máš možnosť nakupovať bezobalovo ? Zvládli by sme to aj my ?

Ako som spomínala, v okolí bezobalový obchod nemáme. Na môj nákup sa vždy snažím dopredu pripraviť plnou plátenou taškou ušitých vreciek a zhodnotením stavu v špajzi, čo vôbec potrebujem kúpiť, bez zoznamu do obchodu nejdem, inak by som kúpila viac ako potrebujem. Ak mám možnosť pri výbere potravín, vyberám si obaly, ktoré môžem zrecyklovať, poprípade čo najväčšie balenia. Zvládne to ktokoľvek, kto si uvedomí vážnosť situácie. Stačí chcieť.

6. Za akým účelom si si vyrobila svoje prvé bezobalové výrobky a kedy si sa rozhodla propagovať ich verejne ?

Keď som na začiatku ako uvedomelý “EKO HERO” nabehla do obchodu a uvedomila si, že nemám 20 rúk aby som si odniesla ovocie, zeleninu či pečivo v rukách, zistila som, že potrebujem riešenie. Videla som veľa DIY na vlastné vrecká všade na internete, tak som mamu poprosila o nejaké staré záclony. Takto prišli na svet prvé záclonové vrecká na zeleninu a ovocie. Neskôr som zo starého oblečenia ušila aj pár vreciek na pečivo. Propagovať som ich začala, keď mi ich pani predavačky v obchodoch začali chváliť a ja som sa cítila, že som práve spasila svet maminou starou záclonou.

7. Bezobalovú kozmetiku máš určite na sebe otestovanú, aká je domáca kozmetika oproti kupovanej ?

Bezobalová prírodná kozmetika je niečo, s čím som zo začiatku veľmi bojovala. Môj prvý tuhý šampón ma však presvedčil o opaku. Do využívala som kozmetiku, ktorú som mala na poličke a vymenila ju za prírodnú. Namiesto kondicionéru či odličovača – kokosový olej, namiesto všetkých peelingov – domáci kávový scrub. Vyrobila som si vlastný suchý šampón z kakaa a kukuričného škrobu. Prírodná / bezobalová kozmetika mi oproti kupovanej vonia, nerobí vyrážky a nezaberá miesto v koši na plasty.

8. Aké sú hlavné kritéria pri výbere materiálov a surovín, z ktorých výrobky vyrábaš ?

Keď sa už rozhodnem niečo tvoriť, využívam hlavne veci a materiály, ktoré by už inak nenašli využitie. Staré nevyužité oblečenie, záclony alebo látky. Čo sa týka kozmetiky, vyrábam si veci z ľahko dostupných surovín, ktoré nájdeme v kuchyni, aby som mohla ukázať aj ostatným, že byť viac eko nie je také ťažké a drahé ako to môže vyzerať.

9. Nedávno si založila vlastný blog. Prezraď našim čitateľom, kde čerpáš inšpiráciu napríklad na výrobu kozmetiky. Pre mnohých z nás je to hotová alchýmia.

Na blog som si zatiaľ veľa času kvôli škole a povinnostiam nenašla, no verím že v blízkej budúcnosti to napravím. Výroba kozmetiky bola aj pre mňa vždy niečím, čo bolo zbytočné, „veď si to môžem kúpiť“. Rada hľadám rôzne inšpirácie na Pintereste. Veľa inšpiratívnych ľudí nájdeme aj na Instagrame, stačí hľadať.

10. Okrem kozmetiky vyrábaš aj vlastné vrecká na potraviny. K tvorivej činnosti si prišla sama, alebo ťa k nej niekto doviedol ?

Umenie a tvorivé činnosti som vždy milovala. Šitie som odjakživa obdivovala u mojej sestry, ktorá je krajčírka a nakoniec som si kúpila aj vlastný šijací stroj na ktorom som sa naučila šiť. Najprv vrecká na potraviny, neskôr som si začala prešívať aj svoje oblečenie. Všetko s chuťou tvoriť niečo nové, mýliť sa a skúšať znova.

11. Plánuješ začať vyrábať aj iné “pomôcky” na bezobalový životný štýl ?

Určite áno. Inšpirácia je na každom rohu, stačí mať oči otvorené, viac času na vyše a môžeme tvoriť! Moje pokusy a nové eko DIY budem určite zdieľať v budúcnosti aj na svojom blogu.

12. Čo by si chcela našim čitateľom odkázať ?

Pár viet, ktoré by som potrebovala počuť ja pred rokom, a pripomínam si ich stále:

“Nebojte sa byť tými, kými sami chcete byť. Nenechajte sa odradiť súdiacimi pohľadmi a názormi na niečo, čo chcete robiť. Buďte viac tým, kým ste VY, a menej tými, kými sú ONI. Každý z nás dokáže veľké veci, hlavné je nebáť sa.”

Ďakujeme Miške aj v mene čitateľov za príjemný a inšpiratívny rozhovor a prajeme veľa šťastia a úspechov.

“Inšpiráciu nájdeme v prírode, inokedy v snoch” – Bianka a Marián @dvatlacky

Mladý a inšpiratívny umelecký pár z Oravy – Bianka a Marián, ktorí vystupujú pod vlastnou značkou Dvatlačky. Vyrábajú šperky z odpadových materiálov ako je uhlie a drevo. Potlač na tričká si vlastnoručne vyrábajú pomocou techniky lynorit – čím spracovávajú nepotrebné staré linoleá, ktoré častokrát končia na odpadových skládkach. Dvatlačky som našla na Instagrame a ich práca je úchvatná.

Originálna a nadčasová móda – to je značka Dvatlačky.

1. Ahojte „Dvatlačky“ mohli by ste sa našim čitateľom na úvod v krátkosti predstaviť ?

Ahojte, sme pár, ktorí tvorí značku Dvatlačky, ktorá funguje už takmer rok. Tvoríme šperky, tričká a mikiny s linorytovou potlačou. Chceli sme našu prácu posunúť ďalej, medzi ľudí, nech spravíme radosť aj im a nielen našim známym, ktorí pravidelne naše výrobky dostávali ako darčeky. A tiež sme chceli naučiť ľudí, že aj z obyčajných vecí sa dajú tvoriť krásne veci.

2. Kto stojí za značkou Dvatlačky ?

Sme v tom dvaja. Voláme sa Bianka a Marián, pochádzame zo Zubrohlavy a Oravského Veselého, obidvaja študujeme na Vysokej škole a značke sa venujeme vo voľnom čase.

3. Kedy ste sa rozhodli začať propagovať svoju prácu verejne ?

Približne pred rokom, kedy sme sa dozvedeli o jednom malom festivale, ktorý nás zaujal svojou atmosférou, a chceli sme k tejto atmosfére prispieť aj my, preto sme vyrobili pár našich produktov a išli ich naň predať. Na festivale sme si vypočuli veľa pozitívnych slov, čo nás podnietilo ďalej pracovať na našich výrobkoch.

4. Za akým účelom vznikol prvý produkt, opíšte nám vaše spoločné začiatky.

Naše prvé produkty vznikli ešte dávno predtým ako sme sa spoznali, každý z nás vyrábal rôzne predmety buď pre seba, pre svojich blízkych alebo priateľov na rôzne sviatky. Po našom zoznámení sme si uvedomili, že sme rovnako kreatívni a začali sme sa pohrávať s myšlienkou začať tvoriť tieto produkty pod spoločným menom. Až potom prišiel spomínaný festival.

5. Čo všetko si môžeme kúpiť pod značkou Dvatlačky, aké produkty vyrábate ?

Pod značkou Dvatlačky si môžete kúpiť šperky, ktoré sú vyrábané z uhlia a dreva, taktiež tričká a mikiny ktoré sú ručne potláčané pomocou techniky linorytu.

6. Do akej miery je pre vás dôležitý výber materiálu ?

Výber materiálu je pre nás dosť dôležitý, lebo aj s tým je spojený začiatok našej práce. Chceme ľuďom ukázať že materiály, ktoré sú pre niekoho už len odpadom sa dajú stále použiť a dokážeme z nich vytvoriť nové krásne veci, ktoré dokážu robiť radosť. Napríklad uhlie každý vníma ako materiál, ktorý je určený len na výrobu tepla a energie, ale my z neho spravíme šperk ktorý nás dokáže skrášliť, potom na drevené šperky využívame odpadové drevo, ktoré vzniká napríklad pri stolárskej výrobe alebo pri ťažbe dreva, rôzne úlomky, konáre a podobne. Taktiež linorytové potlače, pri ktorých je potrebné vytvoriť matricu. Táto matrica sa najlepšie ryje do starého linolea, ktoré už nieje dostupné v obchodoch. A preto ho často musíme hľadať po zberných dvoroch a smetiskách. Poriadna kopa vyhodeného lina je vec, ktorá nám veľmi príjemne zlepší deň.

7. Pri prehliadaní vášho Instagramu vidím drevené šperky, prstene z uhlia, printové tričká a mnoho iných krásny výrobkov. Prezraďte nám, odkiaľ čerpáte inšpiráciu ?

Inšpiráciu čerpáme tak rôzne, podľa nálady a okolností. Niekedy inšpiráciu nájdeme v prírode, inokedy v snoch. Jednoducho inšpirácia sa na nás valí od všadiaľ. No predovšetkým sa inšpirujeme navzájom.

8. Prezraďte nám , ako dlho trvá výroba napríklad šperku z uhlia, či dreva. Od samotného návrhu až po finálny produkt.

Je to rôzne, záleží od komplikovanosti návrhu, prepracovania a veľkosti produktu. Boli produkty ktoré sa nám podarilo vytvoriť za niekoľko hodín ale boli aj také, s ktorými to nešlo tak ľahko a natiahlo sa to až na niekoľko dní až týždňov.

9. Ako vyzerá váš „bežný“ tvorivý deň ?

Plný špiny a neporiadku. Málokto čakal takúto odpoveď, no skutočne je to tak. Až keď prácu končíme veľmi špinavý vieme že deň bol skutočne produktívny. (Prikladáme fotku ako dôkaz)

10. Plánujete do budúcnosti rozbehnúť výrobu aj iných produktov ?

Snažíme sa pracovať na novej kolekcii potlačí a časom by sme radi pridali do sortimentu ďalšie produkty ako sú tašky, prípadne nejaké vrecúška. Taktiež by sme v najbližšej dobe chceli prejsť na značku tričiek a mikín, ktorá spĺňa požiadavky GOTS certifikátu.

11. Chceli by ste našim čitateľom na záver niečo odkázať ?

Chceme predovšetkým odporučiť aby ľudia uvažovali nad tým čo nakupujú, pretože trh v dnešnej dobe ponúka široký výber produktov, ktoré často vznikajú v zlých podmienkach a to z akých materiálov vznikajú nie je ani zďaleka v poriadku. Aby uprednostňovali značky a výrobky za ktorými stoja lokálni a poctiví ľudia, ktorým kúpou ich produktu naozaj zlepšia deň a zaručia, že budú môcť existovať ďalej. Hlavne v dnešnej situácií, kedy sú nielen malý predajcovia vo veľkej neistote.

Dvatlačky obrovské ďakujem aj v mene čitateľov za inšpiratívny rozhovor. Držím vám palce v práci akú robíte, pretože to robíte správne.

Ak by ste si chceli zakúpiť výrobky od Dvatlačky – pozrite ich stránku na Sashe

Na Instagrame ich nájdete ako @dvatlacky

Vegánsky krehký jablkový koláč

Toto je starý recept, ktorý bol nájdený v babkinej kuchárskej knihe a prerobený na vegánsku verziu. Krehký a vláčny jablkový koláč ku kávičke je ideálna voľba na víkendové pečenie.

POTREBUJEME

1 kg očistených jabĺk 200 g polohrubej múky – 1 ks kypriaci prášok do pečiva – 200 g cukor kryštál – 1 ks vanilkový cukor – 1 ČL mletej škorice – 170 ml rastlinného oleja – 280 ml rastlinného mlieka – olej a múka na vysypanie plechu – práškový cukor na ozdobu

Vo väčšej mise si vymiešame sypké suroviny. Odvážime si 200 g polohrubej múky a primiešame so štipkou soli.

Pridáme jeden celý balík kypriaceho prášku do pečiva, 200 g kryštálového cukru.

K sypkej zmesi prilejeme 280 ml vlažného rastlinného mlieka, 170 ml rastlinného oleja.

Ak sa nám zdá cesto tuhšie, prilievame trošku vlažného mlieka. Konečná konzistencia cesta nemá byť riedka ale tuhšia.

Odvážime si 1 kg jabĺk, ktoré očistíme od šupky. Jablká nastrúhame na strúhadle na jemno. Očistené a nastrúhané jablká premiešame s 1 balíkom vanilkového cukru a 1 ČL škorice.

Rúru si predhrejeme na 180°C . Plech na pečenie si vymastíme rastlinným olejom a vysypeme polohrubou múkou ( alebo strúhankou ).

Na spodok si vysypeme nakrájané a ochutené jablká. Na vrch jabĺk preložíme cesto.

Vrch cesta popicháme vidličkou a pečieme 30 – 45 minút, kým nie je povrch koláča do zlatista upečený.

Jablká prikryté cestom zostanú šťavnaté a vláčne a povrch cesta zdvojnásobí pečením objem. Cesto nie je suché, ale vláčne a na povrchu vytvorí chrumkavú a krehkú kôrku.

Upečený koláč ozdobíme práškovým cukrom a sezónnym ovocím. Napríklad malinami a čerstvou mätou.

Dobrú chuť