1. Ahoj Laura, mohla by si sa na úvod našim čitateľom predstaviť ?

Som Laura Kurnotová, pôvodne pochádzam z Oravy, ale bývam na Liptove. Tomu, čomu sa venujem pokladám za moje hobby – maľba, kresba a drevo. To je moja tvorivá činnosť, ktorá ma sprevádza už pár rokov a verím, že ma to bude sprevádzať neustále.

2. Kedy si sa prvýkrát začala zaujímať o umeleckú činnosť ? Doviedol ťa k nej niekto alebo si umenie mala vždy tak akosi podvedome v sebe

Ako dieťa si pamätám, že som si pri výkladoch učiteľov večne niečo čmárala. Moje zošity boli pokreslené hádam na každej jednej strane. Prehnane som si zdobila nadpisy. Neskôr som si založila zošit výhradne preto, aby som si mohla kresliť.

Prišiel čas, keď som si mala vybrať strednú školu a keďže som vždy chcela kresliť, jediná škola, na ktorú som sa prihlásila bola stredná umelecká škola, odbor maľba. Na prijímacích skúškach som ani nedúfala, že ma príjmu. Nemala som žiadne skúsenosti s kresbou, nakoľko som nechodila na Zušku ako väčšina uchádzačov.

Pamätám si, ako jedno zadanie bola maľba s temperou a to niečo v znení – žiaci v triede. Teraz sa smejem, pretože to bolo strašné, kade- tade fŕkance, rozpité a žiadne proporcie. Prešla som sa pomedzi ostatných uchádzačov a môj výtvor vyzeral ako dosť dobrý omyl.

Napriek tomu ma prijali. To sú tie úspechy v živote a momenty, ktoré si človek bude pamätať už navždy. Musím povedať, že štúdium v oblasti maľby a kresby bolo pre mňa naozaj náročné, mohla som stráviť pri zadaných úlohách aj hodiny, no známky som mala, povedala by som podpriemerné a často sa približovali k tej najmenej dostatočnej. Kreslila a maľovala som stále, pretože som sa snažila priblížiť aspoň na úroveň mojich spolužiakov, pretože som bola ten najslabší žiak.

Známky sa mi zlepšovali a keď som dostala zo zátišia temperou ¾ mala som veľkú radosť. Viem, že som na tom pracovala celý deň. 

Neskôr som sa začala zaujímať o to, čomu sa venuje môj ocino. Môj ocino sa venuje tvorbe s drevom. Hračky, záhradné dekorácie, hojdačky, darčekové predmety a v podstate vie vyrobiť všetko. Vtedy ma to tak chytilo, že hneď po škole som išla do dielne a prichádzala som z nej o 22 hodine. Ocino ma naučil pracovať s drevom a používať stroje. Robím veci tak, ako ich cítim a po dvoch rokoch na odbore maľby, som mala pocit, že už som dosiahla to, čo som chcela. Vedieť kresliť.

Prešla som na odbor tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov na tej istej škole. Druhýkrát som mala druhý ročník. Všetko bolo pre mňa nové. Tvorba s drevom ma chytila tak, že som sa tešila na každé jedno zadanie v škole. Vytvárať rôzne veci, je úžasné.

Keď sa venujem kreatívnej činnosti, čas ubieha spôsobom, kedy ho nevnímam a ani sa nenazdám a je takmer po celom dni.

3. Kto alebo čo je tvojou najväčšou umeleckou inšpiráciou ?

Mojou inšpiráciou je v prvom rade môj ocino, pretože pre neho je aj nemožné možné. Keď si s niečím neviem poradiť, tak mi rád poradí a pomôže. Ďalej ma inšpirujú všetci (umelci, ľudia v mojom okolí, či úplne neznámy),  všetko okolo mňa, všetko čo vnímam, vidím, počujem.

4. Pod umeleckými výrobkami vystupuješ ako Laura Kurnotová alebo máš svoju vlastnú značku ?

Vystupujem pod mojím menom, určite by bolo skvelé mať vlastnú značku, ale nechcem sa skrývať pod značku či vlastniť ju, to ma nijakým spôsobom nezaujíma. Teší ma, že má človek z môjho výrobku ( maľby / kresby ) radosť. A to, že vie, že je to odo mňa mi úplne stačí.

5. Tvoju umeleckú prácu tvoria prevažne drevené výrobky, kto ťa priviedol láske k drevu ?

Ako som už uviedla, k mojej láske k drevu ma priviedol môj ocino a som mu zato úprimne vďačná. Nie každý má ocina alebo niekoho, kto mu môže ukázať takýto smer a dokonca ho učiť.

6. Na tvojom profile som videla drevené kabelky či šperky. Udržateľná móda je momentálne veľkým trendom. Plánuješ rozširovať sortiment drevených módnych doplnkov ?

Vždy robím to na čo mám chuť. Mám nejaký nápad v hlave a keď sa k tomu dostanem, vytvorím to. Mám rada to, čomu sa venujem. Takže môžete očakávať, nejaké nové módne doplnky.

7. Čo myslíš, sú ľudia ochotní podporovať lokálnych umelcov, ktorí vytvárajú nadčasové módne doplnky ?

Sú takí, ktorí sa vôbec o to nezaujímajú a sú takí, ktorých výrobky fascinujú a jedinečné veci sa im páčia.

8. Venuješ sa len výrobne drevených módnych doplnkov, alebo vyrábaš aj iné produkty pod svojou značkou.

Okrem módnych doplnkov vyrábam aj úžitkové predmety, ako varešky a podnosy. Ako každý umelec, tvorím aj podľa požiadavky zákazníka. Varešky som sa rozhodla vyrobiť preto, že som chcela svoje vlastné – iné.

9. Keď som prvýkrát uvidela tvoje výrobky, napadlo ma “ wow, toto vyrába ženská ruka a úplne sama ?” Je to skutočne tak, robíš všetko sama alebo máš svoj tím pomocníkov.

Viem, nie je to tradične ženské, no určite nie som jediné ženské pohlavie, ktoré sa venuje takémuto smeru.  Nemám svoj tím pomocníkov. Dielňu máme spolu s ocinom, často spolu pracujeme. Moje veci tvorím najradšej sama.

10. Skutočne ma zaujíma, ktorý z tvojich produktov bol najzložitejší na výrobu a spracovanie materiálu ? Ako dlho prebiehala príprava, proces, výroba, finálne dokončenie.

Niektoré výrobky trvajú dlhšie ( najmä ak nefunguje všetko podľa plánu ). Niekedy musím predmet upravovať viackrát rôznymi spôsobmi, aby bol výsledok najlepší. Skutočne neviem, ktorú vec by som zaradila medzi tie najnáročnejšie. Módne doplnky môžem vynechať, ale možno by som spomenula moju maturitnú prácu. Stavebnica – je to skladací stolík ktorý má na vrchu skladačku.

11. Do akej miery je pre teba dôležitý výber materiálu ? Spracovávaš aj materiál, ktorý by bol vyhodený či nepoužitý ? Alebo tvoríš len z čistého nového dreva.

Áno používam aj materiál, ktorý nájdem alebo ho už nikto nepotrebuje. Nie je to veľmi často, skôr sporadicky. Keď ma niečo zaujme a už vtedy mám s tým predstavu, tak si ho zoberiem.

12. Ako vyzerá tvoj typický tvorivý deň ?

Raz maľujem, raz kreslím, raz som v dielni. Niekedy sa venujem tvorbe celý deň,  niekedy nie.

13. Prečo je potrebné podporovať lokálnych umelcov ?

Mali by sme sa vzájomne podporovať a to ja tvrdím stále. Máme to doma, prečo si to nekúpiť a nepodporiť svojich ?  Keď sa bavíme o mne, kúpa každého môjho produktu ma teší rovnako, ako každého umelca. Prečo by sme sa mali podporovať? Ak by si od umelcov naozaj ‚nikto nič‘ nekúpil, myslíte si, že by ľudia boli stále umelcami ? Alebo by radšej svoju činnosť zahodili.   

14. Chcela by si zanechať pre našich čitateľov malé posolstvo ?

Možno nebudete bohatí, ale robte to, čo vás baví. A budete šťastní.

Laura v mene všetkých čitateľov ti prajem veľa úspechov a dakujem za krásny rozhovor. Laurine výrobky si môžete pozrieť na facebookovej stránke @designerscrib alebo Instagramovom účte @laurakurnotova

Laura bola taká ochotná a venovala pre vás do súťaže dva krásne drevené šperky – drevenú sekerku náhrdelník a drevné náušnice. Súťaž o drevné šperky bude prebiehať na Instagramovom účte @hellovali

Keď som sa prvýkrát spoznala s Máriou a videla jej prácu a nadšenie pre umenie, okamžite som pochopila, že sme na rovnakej vlne. V tom čase som mala možnosť zhliadnuť jej prvé diáre a pochopila som, že toto nádherné a čisté umenie, sa musí ukázať medzi ľudí. Vytvoriť si cit a lásku k papieru a ” printovým ” dielam, to je niečo, čo sa dnes už takmer nevidí.

Ahoj Mária, mohla by si sa na úvod našim čitateľom v krátkosti predstaviť ? Volám sa Mária Kekeláková. Pochádzam z Oravy a k umeniu ma priviedli moji rodičia a hlavne moja teta, ktorá ma zavolala prvýkrát na výtvarnú do zušky. Moja cesta pokračovala na strednú umeleckú školu do Nižnej a momentálne študujem voľnú grafiku na Fakulte umenia v Ostrave.

Za akým účelom si si vyrobila svoj prvý diár ?

Môj prvý skicár vznikol na workshope na vysokej škole. Prvý skicár som vyrobila zo starých zošitov, vôbec sa mi ho nepodarilo dobre zošiť. Bol celý roztrasený a už sa aj rozpadol. Vedela som, že tréningom môžem svoje skicáre zlepšiť a väzba môže byť pevná, preto som celé leto šila diáre pre moju rodinu a kamarátky.

Kedy prišiel ten zlom, keď si sa rozhodla začať ich propagovať verejne ?

Zlom prišiel práve vtedy, keď si môj diár objednali vďaka príbeh, ktorý som dala na Instagram.

Tvoje diáre sú skutočné umelecké diela, vedela by si nám prezradiť, odkiaľ čerpáš inšpiráciu ?

Inšpiráciu čerpám z maličkosti, ktoré nás obklopujú. Diáre, ktoré sú v našej súťaži sú inšpirované detskými hrami, ktoré sme hrali v škole, cestou vo vlaku alebo na zuške. Vybrala som si piškvorky, ktoré sme hrali pred každou hodinu matematiky v našom kockovanom zošite. Vo vlaku alebo aj doma sme hrávali meno, mesto, zviera, vec a čiary sa vždy robili perom a boli krivé. Zušku mi zase pripomínajú bodky, ktoré sme spájali a z nich nám vznikali rôzne zaujímavé obrazce. Všetky tieto hry sú súčasné a môžeme ich hrať aj počas našej karantény s rodinou v diároch a zošitoch, ktoré ponúkam.

Na tvojom Instagrame som si všimla aj kolekciu vlastných tričiek. Máš v pláne rozbehnúť aj dizajn na oblečenie ?

Kolekcia vznikla minulý rok z vyhodených žalúzii, ktoré som rôzne otláčala. Momentálne pracujeme s jedným šikovným chalanom na novej spoločnej kolekcie. O tom sa určite dozviete ešte aj na Instagrame.

Prezraď nám, ako dlho trvá výroba jedného diára od samotného návrhu až po finálny produkt.

Koptska väzba zaberá najviac času. Na začiatok si musím naskladať papiere presne podľa toho akým smerom je vlákno na rovnakú veľkosť do zložiek. V diároch sú zložky po tri hárky papiera. Zložky nechám zaťažené jeden deň. Na druhý deň si vytvorím dosky na väzbu, ktoré sa obaľujú z jednej aj z druhej strany a dávajú sa tiež zaťažiť aspoň na deň. Zložky si pomocou ihly predierkujem a potom šijem. Cely tento proces trvá dva až tri dni aj zo šitím.

Máš nejaké kritéria pri výbere materiálu, z ktorého vyrábaš diáre ?

Často pracujem s materiálom ktorý nájdem v našom ateliéri, ten používam na obaly. Papier volím podľa gramáže, štruktúry, no najčastejšie pracujem s recyklovaným papierom. Dosky mám z rámovania, kde občas pracujem a sú to zbytky, ktoré zrecyklujem.

Je niečo, čo by si chcela odkázať našim čitateľom ?

Nikdy sa nevzdávajte, niekedy to na prvý pohľad vyzerá, že sa vám nedarí, ale úsilím a trénovaním sa človek dokáže posunúť.

Na záver nám skús stručne zhrnúť, prečo práve tvoje diáre.

Prečo si vybrať práve ručne vyrobený diár? Podporíte tým mladé umenie, podporíte rozbehnutie vlastného dizajnu a pomôžete umelcovi, aby mohol to čo má rád, čo ho baví a napĺňa robiť aj ďalej. Hlavne, každý umelec dáva do každej svojej práce kúsok zo seba a robí to z lásky a poctivo, vždy chce vytvoriť niečo originálne. Preto podporujte umelcov v tom čo robia my vám za to budeme vďační.

Mišku som spoznala úplnou náhodou, cez Instagram. Vzájomne sme si predávali veci. Ja som si kúpila od Mišky záclonové vrecká na potraviny, Miška zas odo mňa nejaké oblečenie. Pri predávaní sme prehovorili pár slov a raz sme si dokonca sľúbili kávu, ku ktorej nikdy neprišlo, pretože sme obe žili v rýchlom životnom slede a potom prišla karanténa. Osud naše cesty opäť prepojil a momentálne spolupracujeme na projekte @myslimekoisticky spoločne s ďalšou úžasnou osobou Biankou.

2. Kedy si sa začala zaoberať problematikou ekológie a bezobalového životného štýlu ? Čo napríklad Slovensko a bezobalový životný štýl, ako to tu vidíš do budúcna ?

Budú to dva roky odkedy som si prvý krát uvedomila, že niečo nie je v poriadku. Vždy som bola klasický konzument, plná skriňa oblečenia, balená voda či zelenina v sáčku boli pre mňa obyčajné veci. Po zhliadnutí dokumentu Plastic Ocean prišiel zlom. Vtedy som si povedala, že sa to musí zmeniť. Začala som si zisťovať čoraz viac informácií, uvedomovala som si čoraz viac chýb, ktoré robím a postupne sa začala moja cesta za zero.. teda, nerada o sebe hovorím že som zerowaste, pretože nikto z nás nie je. Navyše, na Orave totiž nemáme žiadny bezobalový obchod, čo je veľká škoda, no na druhej strane verím, že raz bude, pretože sieť bezobalových obchodíkov sa postupne rozrastá po celom Slovensku, z čoho sa neskutočne teším.

3. Prečo práve bezobalový životný štýl ?

Snaha o čo najviac bezobalový životný štýl mi ukázala, ako veľa ľudí sa správa nezodpovedne a ľahostajne. Zrazu som videla plast takmer všade, kričali na mňa z každého regálu v obchode, ale bohužiaľ aj v riekach či lesoch. Čím viac som sledovala pojmy ako zerowaste a ekológia, tým viac som si uvedomovala, že o veciach treba rozprávať a hlavne ukazovať príklad.

4. Skús nám opísať svoje začiatky, keď si sa rozhodla začať žiť bezobalovo. Ako nato reagovalo tvoje okolie ?

Stále sa tak trochu považujem za začiatočníka, stále sa učím a zdokonaľujem čo viem. Zo začiatku a môžem povedať, že ešte stále veľa ľuďom príde „eko správanie“ ako niečo nezmyselné, možno trápne. Hlavne pri nakupovaní potravín, minimalizovaní plastu bežnom živote alebo zbieraní odpadkov, kdekoľvek.

5. Ako vyzerá tvoj bežný nákup napríklad potravín. Máš možnosť nakupovať bezobalovo ? Zvládli by sme to aj my ?

Ako som spomínala, v okolí bezobalový obchod nemáme. Na môj nákup sa vždy snažím dopredu pripraviť plnou plátenou taškou ušitých vreciek a zhodnotením stavu v špajzi, čo vôbec potrebujem kúpiť, bez zoznamu do obchodu nejdem, inak by som kúpila viac ako potrebujem. Ak mám možnosť pri výbere potravín, vyberám si obaly, ktoré môžem zrecyklovať, poprípade čo najväčšie balenia. Zvládne to ktokoľvek, kto si uvedomí vážnosť situácie. Stačí chcieť.

6. Za akým účelom si si vyrobila svoje prvé bezobalové výrobky a kedy si sa rozhodla propagovať ich verejne ?

Keď som na začiatku ako uvedomelý “EKO HERO” nabehla do obchodu a uvedomila si, že nemám 20 rúk aby som si odniesla ovocie, zeleninu či pečivo v rukách, zistila som, že potrebujem riešenie. Videla som veľa DIY na vlastné vrecká všade na internete, tak som mamu poprosila o nejaké staré záclony. Takto prišli na svet prvé záclonové vrecká na zeleninu a ovocie. Neskôr som zo starého oblečenia ušila aj pár vreciek na pečivo. Propagovať som ich začala, keď mi ich pani predavačky v obchodoch začali chváliť a ja som sa cítila, že som práve spasila svet maminou starou záclonou.

7. Bezobalovú kozmetiku máš určite na sebe otestovanú, aká je domáca kozmetika oproti kupovanej ?

Bezobalová prírodná kozmetika je niečo, s čím som zo začiatku veľmi bojovala. Môj prvý tuhý šampón ma však presvedčil o opaku. Do využívala som kozmetiku, ktorú som mala na poličke a vymenila ju za prírodnú. Namiesto kondicionéru či odličovača – kokosový olej, namiesto všetkých peelingov – domáci kávový scrub. Vyrobila som si vlastný suchý šampón z kakaa a kukuričného škrobu. Prírodná / bezobalová kozmetika mi oproti kupovanej vonia, nerobí vyrážky a nezaberá miesto v koši na plasty.

8. Aké sú hlavné kritéria pri výbere materiálov a surovín, z ktorých výrobky vyrábaš ?

Keď sa už rozhodnem niečo tvoriť, využívam hlavne veci a materiály, ktoré by už inak nenašli využitie. Staré nevyužité oblečenie, záclony alebo látky. Čo sa týka kozmetiky, vyrábam si veci z ľahko dostupných surovín, ktoré nájdeme v kuchyni, aby som mohla ukázať aj ostatným, že byť viac eko nie je také ťažké a drahé ako to môže vyzerať.

9. Nedávno si založila vlastný blog. Prezraď našim čitateľom, kde čerpáš inšpiráciu napríklad na výrobu kozmetiky. Pre mnohých z nás je to hotová alchýmia.

Na blog som si zatiaľ veľa času kvôli škole a povinnostiam nenašla, no verím že v blízkej budúcnosti to napravím. Výroba kozmetiky bola aj pre mňa vždy niečím, čo bolo zbytočné, „veď si to môžem kúpiť“. Rada hľadám rôzne inšpirácie na Pintereste. Veľa inšpiratívnych ľudí nájdeme aj na Instagrame, stačí hľadať.

10. Okrem kozmetiky vyrábaš aj vlastné vrecká na potraviny. K tvorivej činnosti si prišla sama, alebo ťa k nej niekto doviedol ?

Umenie a tvorivé činnosti som vždy milovala. Šitie som odjakživa obdivovala u mojej sestry, ktorá je krajčírka a nakoniec som si kúpila aj vlastný šijací stroj na ktorom som sa naučila šiť. Najprv vrecká na potraviny, neskôr som si začala prešívať aj svoje oblečenie. Všetko s chuťou tvoriť niečo nové, mýliť sa a skúšať znova.

11. Plánuješ začať vyrábať aj iné “pomôcky” na bezobalový životný štýl ?

Určite áno. Inšpirácia je na každom rohu, stačí mať oči otvorené, viac času na vyše a môžeme tvoriť! Moje pokusy a nové eko DIY budem určite zdieľať v budúcnosti aj na svojom blogu.

12. Čo by si chcela našim čitateľom odkázať ?

Pár viet, ktoré by som potrebovala počuť ja pred rokom, a pripomínam si ich stále:

“Nebojte sa byť tými, kými sami chcete byť. Nenechajte sa odradiť súdiacimi pohľadmi a názormi na niečo, čo chcete robiť. Buďte viac tým, kým ste VY, a menej tými, kými sú ONI. Každý z nás dokáže veľké veci, hlavné je nebáť sa.”

Ďakujeme Miške aj v mene čitateľov za príjemný a inšpiratívny rozhovor a prajeme veľa šťastia a úspechov.

Mladý a inšpiratívny umelecký pár z Oravy – Bianka a Marián, ktorí vystupujú pod vlastnou značkou Dvatlačky. Vyrábajú šperky z odpadových materiálov ako je uhlie a drevo. Potlač na tričká si vlastnoručne vyrábajú pomocou techniky lynorit – čím spracovávajú nepotrebné staré linoleá, ktoré častokrát končia na odpadových skládkach. Dvatlačky som našla na Instagrame a ich práca je úchvatná.

Originálna a nadčasová móda – to je značka Dvatlačky.

1. Ahojte „Dvatlačky“ mohli by ste sa našim čitateľom na úvod v krátkosti predstaviť ?

Ahojte, sme pár, ktorí tvorí značku Dvatlačky, ktorá funguje už takmer rok. Tvoríme šperky, tričká a mikiny s linorytovou potlačou. Chceli sme našu prácu posunúť ďalej, medzi ľudí, nech spravíme radosť aj im a nielen našim známym, ktorí pravidelne naše výrobky dostávali ako darčeky. A tiež sme chceli naučiť ľudí, že aj z obyčajných vecí sa dajú tvoriť krásne veci.

2. Kto stojí za značkou Dvatlačky ?

Sme v tom dvaja. Voláme sa Bianka a Marián, pochádzame zo Zubrohlavy a Oravského Veselého, obidvaja študujeme na Vysokej škole a značke sa venujeme vo voľnom čase.

3. Kedy ste sa rozhodli začať propagovať svoju prácu verejne ?

Približne pred rokom, kedy sme sa dozvedeli o jednom malom festivale, ktorý nás zaujal svojou atmosférou, a chceli sme k tejto atmosfére prispieť aj my, preto sme vyrobili pár našich produktov a išli ich naň predať. Na festivale sme si vypočuli veľa pozitívnych slov, čo nás podnietilo ďalej pracovať na našich výrobkoch.

4. Za akým účelom vznikol prvý produkt, opíšte nám vaše spoločné začiatky.

Naše prvé produkty vznikli ešte dávno predtým ako sme sa spoznali, každý z nás vyrábal rôzne predmety buď pre seba, pre svojich blízkych alebo priateľov na rôzne sviatky. Po našom zoznámení sme si uvedomili, že sme rovnako kreatívni a začali sme sa pohrávať s myšlienkou začať tvoriť tieto produkty pod spoločným menom. Až potom prišiel spomínaný festival.

5. Čo všetko si môžeme kúpiť pod značkou Dvatlačky, aké produkty vyrábate ?

Pod značkou Dvatlačky si môžete kúpiť šperky, ktoré sú vyrábané z uhlia a dreva, taktiež tričká a mikiny ktoré sú ručne potláčané pomocou techniky linorytu.

6. Do akej miery je pre vás dôležitý výber materiálu ?

Výber materiálu je pre nás dosť dôležitý, lebo aj s tým je spojený začiatok našej práce. Chceme ľuďom ukázať že materiály, ktoré sú pre niekoho už len odpadom sa dajú stále použiť a dokážeme z nich vytvoriť nové krásne veci, ktoré dokážu robiť radosť. Napríklad uhlie každý vníma ako materiál, ktorý je určený len na výrobu tepla a energie, ale my z neho spravíme šperk ktorý nás dokáže skrášliť, potom na drevené šperky využívame odpadové drevo, ktoré vzniká napríklad pri stolárskej výrobe alebo pri ťažbe dreva, rôzne úlomky, konáre a podobne. Taktiež linorytové potlače, pri ktorých je potrebné vytvoriť matricu. Táto matrica sa najlepšie ryje do starého linolea, ktoré už nieje dostupné v obchodoch. A preto ho často musíme hľadať po zberných dvoroch a smetiskách. Poriadna kopa vyhodeného lina je vec, ktorá nám veľmi príjemne zlepší deň.

7. Pri prehliadaní vášho Instagramu vidím drevené šperky, prstene z uhlia, printové tričká a mnoho iných krásny výrobkov. Prezraďte nám, odkiaľ čerpáte inšpiráciu ?

Inšpiráciu čerpáme tak rôzne, podľa nálady a okolností. Niekedy inšpiráciu nájdeme v prírode, inokedy v snoch. Jednoducho inšpirácia sa na nás valí od všadiaľ. No predovšetkým sa inšpirujeme navzájom.

8. Prezraďte nám , ako dlho trvá výroba napríklad šperku z uhlia, či dreva. Od samotného návrhu až po finálny produkt.

Je to rôzne, záleží od komplikovanosti návrhu, prepracovania a veľkosti produktu. Boli produkty ktoré sa nám podarilo vytvoriť za niekoľko hodín ale boli aj také, s ktorými to nešlo tak ľahko a natiahlo sa to až na niekoľko dní až týždňov.

9. Ako vyzerá váš „bežný“ tvorivý deň ?

Plný špiny a neporiadku. Málokto čakal takúto odpoveď, no skutočne je to tak. Až keď prácu končíme veľmi špinavý vieme že deň bol skutočne produktívny. (Prikladáme fotku ako dôkaz)

10. Plánujete do budúcnosti rozbehnúť výrobu aj iných produktov ?

Snažíme sa pracovať na novej kolekcii potlačí a časom by sme radi pridali do sortimentu ďalšie produkty ako sú tašky, prípadne nejaké vrecúška. Taktiež by sme v najbližšej dobe chceli prejsť na značku tričiek a mikín, ktorá spĺňa požiadavky GOTS certifikátu.

11. Chceli by ste našim čitateľom na záver niečo odkázať ?

Chceme predovšetkým odporučiť aby ľudia uvažovali nad tým čo nakupujú, pretože trh v dnešnej dobe ponúka široký výber produktov, ktoré často vznikajú v zlých podmienkach a to z akých materiálov vznikajú nie je ani zďaleka v poriadku. Aby uprednostňovali značky a výrobky za ktorými stoja lokálni a poctiví ľudia, ktorým kúpou ich produktu naozaj zlepšia deň a zaručia, že budú môcť existovať ďalej. Hlavne v dnešnej situácií, kedy sú nielen malý predajcovia vo veľkej neistote.

Dvatlačky obrovské ďakujem aj v mene čitateľov za inšpiratívny rozhovor. Držím vám palce v práci akú robíte, pretože to robíte správne.

Ak by ste si chceli zakúpiť výrobky od Dvatlačky – pozrite ich stránku na Sashe

Na Instagrame ich nájdete ako @dvatlacky