V novembri sme sa presťahovali na dedinu. Zapadnutí v snehu sme prežili do jari. A jar nás skutočne odmenila za dlhú a chladnú zimu.
Okolie nášho domu je teraz v máji doslova posiaté púpavovými kvetmi. Háje a lúky sú zaliaté žltou farbou. Bol by hriech nevyužiť dary prírody, ktoré nám v tomto ročnom období ponúka.
Myslím, že varenie púpavového medu sa stane našou rodinnou tradíciou.
POTREBUJEME
400 ks hlavičiek púpav
1,5 kg cukru
1,5 l vody
2 veľké citróny
veľký hrniec na varenie
6 ks stredne veľkých zavaraninových fliaš
POSTUP
Nazbierame 400 ks púpavových hlavičiek. Púpavu zbierame ideálne na lúke, záhrade alebo ďalej od cesty.
Do veľkého hrnca nasypeme nazbierané púpavy, zalejeme 1,5 l vody a pridáme umyté a na kolieska nakrájané 2 veľké citróny.
Vodu s púpavami necháme prevrieť a odstavíme z platničky. Púpavu luhujeme v hrnci 24 hodín.
Na druhý deň vyluhovanú púpavu poriadne scedíme ( cez plátno alebo sitko ) a vyžmýkame všetku šťavu.
Do vyluhovanej púpavovej “šťavy” pridáme 1,5 kg cukru a na miernom ohni varíme 1,5 – 2 hodiny ( občas premiešame ).
Zo začiatku premiešavame častejšie, aby cukor neprihorel. Voda by mala mierne vrieť.
Púpavový med je hotový, keď sa väčšina vody odparí. Do čistých zavaraninových fliaš nalejeme ešte horúci med a odložíme na 24 hodín hore dnom odležať.
Med na druhý deň ochladne, zhustne a je pripravený na konzumáciu.
Domáci púpavový med je skvelý nie len do čaju, ale aj pri chorobám dýchacích ciest. Med môžeme užívať ako medicínu po lyžičkách.
Dozdobené fľašky medu sú krásnym darčekom pre rodinu a priateľov.
Prvýkrát s Eliášom som si myslela, že nič nepotrebujem. A ak tak nad tým uvažujem, nič okrem postieľky, kočíka a dvoch hrkaliek som nemala.
Čo potrebuje bábätko, ktoré sa narodí ? Mamu, mlieko a suchú plienku. Takáto bola moja predstava o novorodencovi, ktorá sa veľmi nelíši od reality. Malé bábo skutočne nič viac nepotrebuje.
Avšak … sú isté “baby essentials”, ktoré vedia veľmi pomôcť. Ak sa potrebujete na pár minút osprchovať, pripraviť si raňajky, vyplniť čas počas bdenia bábätka alebo ak máte doma ešte jedno a viac detí.
CHECKLIST
Hrázda na hranie – bola jednou z prvých vecí, ktoré som hneď po narodení Eliáša kúpila. Nevedela som, ako vyplniť jeho čas počas bdenia. Ako sa mám hrať s bábätkom ? Čo robí bábätko keď nespí ? A tak som kúpila z druhej ruky drevenú hrázdičku, na ktorú som povešala všetko zaujímavé, čo doma bolo. Farebné stužky, prírodné šišky, zvonček… nič značkové, farebné a plastové. Jednoduché predmety. Eliáš bol spokojný a mama si mohla vypiť kávu ešte horúcu. Win – win.
Húpatko – som pri Eliášovi nemala. Odmietla som ho z princípu. A tak bol Eliáš dieťa vždy položené na zemi – na deke. Spätne posudzujem, že sa mu to veľmi nepáčilo. V duchu som si sľúbila, že ak budem toto obdobie absolvovať ešte raz, húpatko si zabezpečím. Nie na hodinové odloženie. Ale na pár minút. Vzácnych pár minút, ktoré sú počas dňa neodkladné.
Mojžišov košík – som využívala každý deň. V drevenej postieľke, ktorú sme kúpili, spal Eliáš presne týždeň. Mojžišov košík som využívala napríklad počas dňa na balkóne alebo v kuchyni pri varení. Prútený košík na bábätko nie je žiadna novinka. Košíky na bábätka používali už naše staré mamy. Na @vinted nájdete kopec krásnych mojžišových košíkov, alebo starých vintage košíkov na bábätka.
Hniezdo bolo našou záchranou. Eliáš nebol postieľkové dieťa a v podstate ani ja. Hniezdo bolo našou prenosnou postieľkou. A odporúčam ho 10/10. Ja som kupovala ešte jedno do zásoby z @vinted od Mimiconcept
Mušelínové deky si budem šiť sama. Jednu už mám. Obrovskú ! Do ktorej sa schová celý svet. Namiesto zavinovačky, uteráku, deky alebo len tak cez plece pri kojení. Ja som šila veľkú deku v rozmeroch 120x120cm. Ak nemáte šijací stroj, postačí, ak si kúpite mušelín, rozstriháte ho na ľubovoľnú veľkosť ( 120×120, 60x60cm… ) a nezašijete okraje. Mušelín je skvelý v tom, že aj rozstrapkané okraje vyzerajú štýlovo. A okrem iného. Je mäkký, príjemný na dotyk, výborne saje a je skvelý, na všetko. Vyskúšajte.
Podložka na hranie mi veľmi pri Eliášovi chýbala. Predovšetkým v prvých mesiacoch, keď potreboval intenzívne cvičiť. Nič pekné a cenovo dostupné som v tom čase nenašla a tak som sa ukľudňovala tým, že nič viac ako deku mu aj tak netreba. Tentokrát som sa poistila a našla som tú najkrajšiu podložku ( vzhľadom aj cenou ).
Nosítko, šatka, ring-sling mám z druhej ruky Ergobaby a kúpila som si ( tiež z druhej ruky ) Ergo baby novorodeneckú vložku. Na mojom #wishlist je ešte ring – sling od Wildbird
#WISHLIST
Wildbird ring sling
Prútený prebaľovací košík
Slnečná clona na kočík
Mušelinové napínacie plachty do kočíka / mojžišovho košíka (budem si šiť sama)
Ak by moje druhé tehotenstvo bolo prvé, mala by som pred ním veľký rešpekt.
Každá mama, ktorá prežila tehotenstvo s odstupom času skonštatuje, že to bolo “len” 9 mesiacov. V porovnaní s celým životom, byť rok tehotná skutočne znamená len zlomok času.
No každá mama veľmi dobre vie, aké náročné obdobie tehotenstvo môže byť. Akékoľvek pozitívne alebo negatívne spomienky naň v konečnom dôsledku máme. Počnúc prvým, druhým, tretím a tak veľmi málo už spomínaným štvrtým trimestrom (šestonedelie).
Tehotenstvo
Môj príbeh začal na Vianoce. S veľkými bolesťami nohy som skončila s verdiktom – trombóza. A jediným možným riešením na najbližší rok – injekcie na každý deň a 6 týždňov po pôrode. O mesiac neskôr som dostala chrípku, z ktorej som mala viac ako mesiac neznesiteľné bolesti kostí. Naivne som si myslela, že trombóza bolí. Pokračovalo to škaredým ekzémom na tvári, ktorý veľmi svrbel a nepekne vyzeral. Nedokázala som sa postaviť na nohy z postele. A pozerať sa na seba do zrkadla.
Často ma prepadali stavy úzkosti a paniky. Z bezvládnosti. Myslím, že ak si budúca mama prežila alebo prežíva akúkoľvek bolesť v tehotenstve, vie, aké náročné to môže byť.
Moja hlava a moje telo v tom čase nedokázali vynaložiť dostatok síl.
Každý takýto deň mi pomáhalo opakovať si dookola len jednu jedinú mantru a tou bolo
“raz to skončí, nie je to večný stav”
Tak ako po každej búrke výjde slnko, po každej noci príde ráno, po každej bolesti príde úľava. Žiaden stav netrvá naveky.
A až teraz, takmer 3 mesiace pred pôrodom, môžem napísať, že sa mám “dobre”. Môžem povedať, že moje telo oddychuje. Už vnímam sprievodné tehotenské bolesti. A z týchto predpôrodných bolestí sa úprimne teším. Dokonca sa teším na pôrod. Pretože tehotenstvo je náročné.
Knihy
V prvom tehotenstve som prečítala mnoho kníh o výchove, deťoch, tehotenstve samom. O šestonedelí alebo “čo príde po pôrode” som neprečítala ani jednu.
Na knihu “The first forty days” som videla na sociálnych sieťach veľký ošiaľ a tak som si jednu z druhej ruky kúpila aj ja.
Správna výživa, rituály, oddych … to všetko každá matka po pôrode potrebuje. Ak sa stravovanie a oddych po pôrode podcení, môže byť šestonedelie pre mamu veľmi náročné.
Rada by som spadala do kategórie žien, ktoré mali po pôrode krásne šestonedelie. Bohužiaľ, nebolo tomu tak. A aj napriek tomu, že som zažila ( už spätne pozerajúc ) rýchly a dobrý pôrod, bez traumy, bez tlmenia bolestí a poranení, šestonedelie bolo doslova peklo. Moje telo sa akoby roztrieštilo na milión častí. Nepomohol tomu ani popôrodný zápal, ktorému som neunikla.
Nebola som k sebe veľmi šetrná. Mala som pocit, že potrebujem po pôrode okamžite žiť tak, ako predtým.
Z ponaučenia vlastných chýb viem, aké chcem mať šestonedelie tentokrát. Pomalé, oddychové a pristupovať k sebe s úctou najbližších 6 týždňov. Pripraviť si zásoby teplého jedla, nevyčítať si oddych a ak to bude nad moje sily, požiadať o pomoc.
Strava
Tehotenstvo si vyžaduje extra pozornosť aj v stravovaní. Myslím, že dnes sa to vo veľkom ospevuje. Moje tipy nebudú spočívať v tom, aby som niekomu predpísala, aké je správne stravovanie. Všežravec, vegetarián, vegán – čokoľvek čo je poriadne vyvážené, plnohodnotné a vyhovuje nášmu telu. To pozná na sebe každá mama.
Mne sa overilo pár “super potravín” ktoré za seba odporúčam. Čokoľvek málo alebo veľa si z toho zoberiete, je to samozrejme na vás, ako sa rozhodnete.
Žihľava – teraz na jar ju nájdete takmer na každom rohu. Super bylinka, ktorú môžeme zbierať počas celého roka ( aj v zime by ste ju pod snehom našli ). Obsahuje množstvo minerálov a vitamín K, ktorý pôsobí proti nadmernému krvácaniu. Používa sa aj na zmiernenie pôrodných bolestí. Po pôrode je výborná na zvýšenie a produkciu materského mlieka. Žihľava obsahuje aj veľmi významné železo, ktoré v tehotenstve a aj po, tak veľmi mama potrebuje. Ja si najčastejšie pripravujem čaj z čerstvej žihľavy ale mám v to-do liste uvariť si aj žihľavovú polievku.
Ľanové semiačka – tak veľmi ospevované. Postačí čajová lyžička na ráno. Mne v prvom tehotenstve pomohli. Aspoň si myslím, že značne k tomu prispeli. Po pôrode totižto niektoré matky opisujú ( vyprázdňovanie ) ťažšie ako samotný pôrod. Či to fungovalo alebo nie, ťažko posúdiť. Čajová lyžička ľanových semienok však určite ako prevencia neuškodia.
Mikro zelenina – ktorá mi za oknom robí veľkú radosť. Mikro hrášok, brokolica, redkvičky, žerucha … len tak ráno na čerstvý chlieb alebo do polievky. Zelená super potravina za pár centov nabitá množstvom vitamínov a minerálov.
Strukoviny – sú vynikajúcim zdrojom bielkovín, vlákniny a zinku. Zinok vraj znižuje riziko predčasného pôrodu. Pre naše staré mamy boli strukoviny základom kuchyne. Polievky, prívarky, nátierky … Vyskúšajte napríklad tento výborný cícerový šalát, ktorý je môj najobľúbenejší.
Čaj z malinových listov – sa odporúča piť mesiac pred pôrodom. Čaj obsahuje účinné látky, ktoré pomáhajú uvoľniť svaly maternice a panvy. Čaj som v správnom pomere pila pri Eliášovi a budem aj teraz.
Veľmi inšpiratívna a mladá umelkyňa Michaela, premenila svoje hobby na podnikanie. Tentokrát Vám prinášame veľmi zaujímavé pozadie maľovaných obrazov na textile.
Ďakujem Miške, že prijala moje pozvanie na rozhovor.
Ahoj @made.by.micha mohla by si sa na úvod našim čitateľom predstaviť ?
Ahojte. Volám sa Michaela. Mám aktuálne 21 rokov a pochádzam z Prešova kde som tiež vyštudovala školu umeleckého priemyslu. Už som takmer dva roky podnikateľka a živím sa čisto tvorbou mojej značky „Micha“.
Odkedy sa venuješ umeniu ? Navštevovala si umeleckú školualebo si samouk ?
Ako som už spomínala študovala som školu umeleckého priemyslu. Avšak ohľadom maľby na textil sa považujem za samouka. V škole sme okolo maľby na textil len skĺzli. Nevenovali sme tomu veľa pozornosti a len sme si vcelku niečo o nej povedali. Venujem sa jej od roku 2019 a považujem ju za jednu z najťažších techník. Je fajn maľovať roky na papier rôznymi farbami. Akonáhle však vezmete do ruky vsiakavý, nerovný, chlpatý materiál ako je textil, tak je to extra oriešok.
Bol niekto, kto ťa k umeniu priviedol alebo si si k nemu našla cestu sama…
K umeniu ma priviedla škola. Aj keď od malička som vedela, že chcem ísť na umeleckú školu. Keď som nastupovala netušila som, čo chcem robiť. Som všeobecne tvorivá. No určite sú viacerí známi ľudia, ktorí ma motivovali skúsiť aj nemožné. Okolie mi totiž vravelo, nech sa klasicky zamestnám. Nedala som sa a šla si za svojim.
Opísala by si nám začiatky vzniku tvojej vlastnej značky Made.by.micha ?
Moje začiatky sú celkom zaujímavé. K maľbe som sa vlastne dostala vďaka tomu, že som mala bazárik na instagrame. Posúvala som veci, ktoré som nevynosila a v tej dobe som mala veľmi veľký objem skrine. Keď ma v škole žiadne techniky neuchvátili natoľko, aby som si ich osvojila, hľadala som ďalej. A tak som sa cca v treťom ročníku odhodlala vyskúšať maľbu na textil. Nebudem klamať. Začiatky boli vtipné a maľovala som hlavne pre seba a rodinu. Čokoľvek, čo mi napadlo.
Kedy nastal ten zlom v tvojej tvorbe, kedy si sa rozhodla predávať svoje vlastné produkty pre verejnosť ?
Keď som zisťovala, že ma maľba naozaj uchvátila, tak som na niektoré kúsky z bazáriku začala maľovať a posúvať ich pomaľované. Avšak stále za sekáčové ceny. Šlo hlavne o to , že som sa chcela učiť maľovať, zlepšovať sa.
Vo svojej tvorbe sa aktívne venuješ a zaujímaš o udržateľnosť. Maľuješ predovšetkým na textil z druhej ruky … Vedela by si nám o tom napísať viac ?
V tomto mi veľa pomohlo to, že som hneď od začiatku maľovala predovšetkým na kúsky z druhej ruky. Ako šli roky, postupne som zisťovala o Fast Fashion veľmi znepokojujúce informácie. Preto som sa nechcela púšťať do nákupov v týchto reťazcoch.
Prezentujem myšlienku, že nech ide o akýkoľvek textil, treba si ho vážiť. Vzhľadom nato, že na oblečenie prišívam moje vlastnoručne robené / maľované návrhy, zvyšujem hodnotu každého kúsku. Tí, ktorí u mňa nakupujú si môjho oblečenia vážia a neustále dostávam správy, ako sa krásne o maľby starajú.
Občas však objednávam aj nové tričká, predovšetkým značku Malfini. Do budúcna plánujem objednávať hlavne tričká s GOTS certifikátom. Inak nakupujem v secondhandoch, či už online alebo chodím osobne po rôznych sekáčoch.
Okrem maľby na textil sa venuješ aj prešívaniu a upcyklovaniu oblečenia, však ?
Áno venujem sa aj šitiu. Stále sa učím a posúvam rovnako ako pri maľbe. Učíme sa predsa celý život.
Šitie máme tak trochu v rodine. Moja mama kedysi šila rada a ja som sa jej priplietala popod nohy a jedným okom sledovala, ako dokáže ušiť rôzne doplnky do bytu a podobne.
Baví ma ako z veľkej nezaujímavej košele vznikne nádherný jedinečný kúsok s mojou maľbou. No mimo oblečenia robím aj tašky, vankúše, nažehľovačky či obrazy – kde taktiež využívam látku z druhej ruky. Zarámujem ju a obraz je na svete.
Na tvojom Instagrame som videla krásnu kolekciu maľovaných známok na ktorých boli ohrozené druhy zvierat. Kto alebo čo, ťa inšpiruje pri tvorbe kolekcií ? Máš do budúcna plány vytvárať podobné kolekcie ?
Áno ide o kolekciu maľovaných poštových známok na textile s motívmi rôznych ohrozených druhov zvierat. Pri všetkom ma inšpiruje príroda. Mám celkom veľkú predstavivosť a som za ňu vďačná. No nie vždy bola tak veľká. Počas mojich začiatkov som netušila čo mám maľovať. Nerobila som žiadne návrhy a maľovala naslepo.
Kolekcia “Poštové známky” ešte nie je na konci. V budúcnosti bude jej pokračovanie. Ide o veľmi krásnu myšlienku, ktorá určite neopustí moju značku po prvej časti kolekcie.
Chráňme to, čo žije. Dajme šancu, aby tieto zvieratá nevyhynuli a neboli len atrakciou pytliakov. Predstavte si tieto známky, ako portréty. Aby ohrozené zvieratá neboli nikdy zabudnuté.
Čo by si poradila začínajúcim malým tvorcom a umelcom ? Ako predávať vlastné výrobky, aby to nebolo len hobby ? Máš svoje vlastné know – how, ktoré by si nám mohla prezradiť ?
Často sa takto aj prihováram na stories. Snažím sa stále pripomínať ľuďom, aby sa nevzdávali. Ak by to bolo jednoduché robil by to každý. Trochu otrepané, ale pravdivé. Nebojte sa ukázať. Prezentujte seba ako tvorcu. Ľudí zaujímajú príbehy či životy, ktoré sa schovávajú za výrobkami. Nehanbite sa a hlavne sa nevzdávajte. Všetko potrebuje svoj čas. Ani strom nevyrastie za jeden deň.
Na tvojom Instagrame som videla, že pomerne často pridávaš príspevky vo forme krátkeho videa. Nepremýšľala si nad tvorbou videa na Youtube ?
Samozrejme že som premýšľala. Avšak Youtube je už úplne iný oriešok. Zatiaľ neplánujem, no možno v budúcnosti.
Máš svoje kreatívne miesto, štúdio, ateliér, kde vzniká tvoja tvorba ? Opíšeš nám svoj tvorivý priestor ?
Pracujem z domu. Som rada, že mám všetko na dosah a zatiaľ mi to takto vyhovuje. Neskôr by som určite chcela ateliér. No uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Je niečo, čo by si odkázala svojmu “mladšiemu ja” ? Čo by si dnes urobila inak ?
Dokážeš toho viac než si myslíš. Neboj sa snívať, byť sama sebou a vybojovať si to, po čom túžiš.
Prečo práve výrobky od @made.by.micha ?
Jedinečnosť, Originalita, Vlastný rukopis. Keď sa pozriete na rôzne maľby hneď viete, ktorá je od Michy.
Upcyklácia – znovu využitý materiál, ktorý nabral omnoho vyššie hodnoty. Samotné motívy maľované s láskou k zvieratám a všetkému živému.
Čo je však veľmi výnimočné je to, že maľujem na nažehľovacie látky, ktoré následne našívam.
Zvyšuje to výdrž samotnej maľby. Taktiež viem vďaka tomu vytvoriť maľované svetre či iné háčkované/pletené oblečenie.
Ak však niekto túži po maľbe od Michy a má svoj kúsok oblečenia, ktorý by chcel obohatiť môže si u mňa objednať samotnú nažehľovačku na mieru.
Venujem sa tiež maľbe maznáčikov (a iných zvierat,vtákov, plazov) na mieru podľa fotky alebo taktiež fantasy.
Maľovala som už rôzne zmyslené tvory – mačky, psy s krídlami (aj domácich maznáčikov sme viackrát obohatili o krídla, parohy a iné) alebo tvory z filmov, ako hypogryf či mandragora z Harryho Pottera.
Chcela by si našim čitateľom niečo odkázať ?
Nakupujme uváženejšie. Uvažujme, či danú vec vynosíme a trieďme si pravidelne šatník. Posúvajme to, čo nevynosíme ďalej. Cíťme sa v tom, čo nosíme dobre. Pohodlne a jedinečne. Pretože všetci sme jedineční.
Taký, ktorý násilne praktizujeme na tlačítku počítača, ktorému sa niekoľko mesiacov dožičilo len milión otvorených súborov, stiahnutých filmov a plného odpadkového koša. Obsah mojej hlavy vyzeral ako kolečko na pracovnej ploche, ktoré sa z 10 minút načítalo hodinu a ponúkalo dve možnosti – vypnúť a reštart.
Už netlačím na seba, nestresujem sa predajom. Pomaly vytváram malé zásoby. Pripravujem novinky, učím sa lepšie pracovať so šijacím strojom. Zdokonaľujem v rámci možnosti dizajnové prevedenie.
Nemám momentálne žiadne “fancy” priestory na tvorbu ( ak nepočítam kuchynský stôl ). Strihám na zemi. Oblečenie som zredukovala na nevyhnutné minimum, aby som mala priestor na uskladnenie látok. Ak to všetko znie prehnane zúfalo, tak verte, že je. Je to však také, aké to je. Momentálna situácia v ktorej sa nachádzam. To však neznamená, že bude trvať večne.
Na tento rok som mala len dva veľké plány – presťahovať sa a zúčastniť sa aspoň jedného väčšieho dizajn marketu. Nenaplnilo sa ani jedno z nich, zatiaľ. Oba sú v procese a potrebujú svoj čas. Tak, ako som ja potrebovala ten svoj.
Výsledkom zimného resetu je najmilšia jarná kolekcia, ktorou ma inšpiroval môj dvojročný Eliáš.
Jeho duša dychtivo túžila po malej huňatej mačičke. A tak som počas jedného chladného večera vdýchla život vlnenej látke. Rozžiarila som oči a naplnila jeho detské srdce.
Pred pár dňami som čítala o umeleckom odchode veľmi talentovanej tvorkyne. Písala o tom, ako musí bežať rýchlejšie, aby dokázala stáť na jednom mieste.
Minulý rok som bežala tak rýchlo, aby som dokázala ustáť. Preto sa tento rok nesie v duchu pokojnej chôdze.
Preto … ak si potrebujete dopriať reštart, urobte to. Ak potrebujete pokojnú chôdzu, spomaľte.
Vytvorte novú a čerstvú pôdu pre kreatívne nápady.
DIY / Jarná aktivita s deťmi
S Eliášom sme sa rozhodli vyrobiť si vajíčko z plste. Vyskúšali sme máčať a žmýkať guličku z ovčieho rúna v mydlovej vode.
Potrebovali sme len
biele a farebné ovčie rúno / plsť
mydlovú teplú vodu
plstiacu ihlu na dokončenie
… následne ju obaliť vo farebnej ovčej plsti
výsledok sa veľmi nepodobal našej predstave a tak sme vajíčko upravili plstiacou ihlou
Myslím, že podoba s vajíčkom od dinosaura nie je vôbec náhodná. Takýto efekt dosiahnete, ak vajíčko najskôr namáčate v teplej mydlovej vode a potom upravíte ihlou. Zvyšné “vajíčka” do našej sezónnej jarnej výstavky som naplstila už len ihlou. Ale aj napriek tomu, sme si s E. užili príjemné chvíle výrobou vajíčka.
Včera večer som počúvala podcast, kde sa okrem iného spomínalo aj to, aký je pravý význam Sebavedomia. Častokrát si ľudia myslia, že byť sebavedomý automaticky znamená byť pyšný alebo namyslený.
Práve naopak. Ak by sme slovo sebavedomie rozložili na dve časti, vznikli by slová – SEBA a VEDOMIE. Uvedomenie si samého seba. Vlastnú hodnotu, schopnosti, znalosti, zručnosti…
Častokrát nám chýba uvedomenie si samého seba. Podceňujeme vlastné schopnosti. Domnievame sa, že to čo robíme, musíme ovládať na sto percent.
Nie len včerajší podcast, ale aj celý rok 2022 mi otvoril oči v mnohých smeroch. Dokázala som sa vysporiadať s negatívnou spätnou väzbou, ktorú s odstupom času nevidím vôbec negatívne.
Tri dni potom ako sa to stalo, som sa pýtala samej seba, čo robím zle. Komu som ublížila svojou prácou. Po troch dňoch som si v duchu položila otázku. Skončím teraz a už nikdy pre nikoho nič nevytvorím, alebo urobím krok vpred a ukážem svoju tvorbu, všetky moje plány, to čo chcem pre ľudí vytvoriť a že toho môže byť skutočne veľa. Koľkým ľudom sa moja práca páči ? A aký je počet tých, ktorým nie ? Rozhodla som sa pokračovať. Toto bol môj prvý krok.
V ten deň som si povedala, že nechcem vidieť žiadnu inú tvorbu. Chcem tvoriť len to, ako to cítim ja. Čo sa páči mne. Aby nemohol nikto moju tvorbu porovnávať s ostatnými.
A viete čo ? Nie je to reálne a ani produktívne.
Jedna z mojich najobľúbenejších austrálskych ilustrátoriek Sha’an d’Anthes v jednom svojom Youtube videu odpovedala na otázku, ako sa vysporiadáva s tým, že ju tisíce ilustrátorov kopíruje, odpovedala takto.
Neprekáža jej, ak umeleci vytvoria niečo nové a podobné tomu, čo kreslí ona. Prekáža jej, ak veľká korporácia skopíruje jej prácu, nevytvorí nič nové a profituje na tom.
Práve ona každoročne v októbri nabáda milióny ľudí k umeleckej výzve. Takto spoločne každý rok tvoria státisíce ľudí po celom svete umelecké diela na rovnakú tému. Nikdy nikto nenakreslí dva identické obrázky. Tak ako nie je možné ušiť dve identické hračky, vymodelovať dva identické hrnčeky z hliny alebo odohrať identické predstavenia v divadle.
Namiesto nenávisti, reagovala podporou. Je hlúposť nepodporovať sa. Neinšpirovať sa. Schovávať sa.
Henri Matisse raz povedal, že kreativita vyžaduje odvahu.
Preto, chcem tvoriť to, čo sa páči vám. Chcem sa inšpirovať a zároveň byť sama sebou v mojej tvorbe. Minulý rok som dokončila vaše objednávky, za ktoré som veľmi vdačná. Tento rok sa zameriavam na vlastnú tvorbu, no zároveň som neustálym tichým sledovateľom trendov, ktoré sa páčia vám.
Ušiť vlastný adventný kalendár, ktorý môže slúžiť roky ( a to nie len v období adventu ) som mala v pláne už minulý rok. Jednoduchý a stručný návod som našla na blogu u readingmytealeaves.com
V postupe je zvolený materiál na výrobu bavlnené plátno, ja som chcela použiť prírodný ľan a nakoniec som využila zvyšky bielej bavlny. Preto odporúčam využiť to, čo doma máte. Odrezky z látok, obrus, staré pevné obliečky.
Čím vyplniť ručne ušitý kalendár ? Spísala som pre vás pár tipov
Drevené zvieratká Holztiger, ktoré nájdete na predaj v krásnom detskom online hračkárstve tutumutu.sk
Výtvarné potreby ako voskovky, vodové farby, pastelky, plastelínu … veľmi pekné ekologické voskovky z včelieho vosku ponúka napríklad firma Stockmar, ktorá vyrába výtvarné potreby už od roku 1922
Ručne ušitá kapsička z filcu s naplsteným obrázkom na schovávanie malých drobností. Ja som šila kapsičku ručne a naplstila som traktor.
Ručne ušitá hračka, vyplnená ovčím rúnom. V @atelier.hellovali ich ešte pár na predaj do kalendára ostalo.
Formičky na vykrajovanie, včelí vosk na tvorenie, včelie plásty na výrobu sviečok ( kreatívny materiál … )
Služba ( pre staršie deti alebo dosplých ) – “dnes ti pripravím čaj / kávu ja”. Malé služby, ktoré urobíme pre toho druhého. Môže to byť aj pekné slovo, citát …
Aktivita – rozvrhnite aktivity podľa jednotlivých dní v decembri. Naplánujte pečenie medovníkov a do vrecka na daný deň vložte nové formičky alebo ozdoby na medovníky. Alebo spoločenskú hru, vystrihovanie vločiek, odlievanie sviečok z vosku, výrobu nových vianočných ozdôb …
Pre najmenšie deti – ukryť predmety, ktoré ešte nikdy nevideli. Napríklad schovať do kapsičky šišku, mušle, drevených panáčikov…
Knižka – veľmi milé malé knižky ako napríklad Hovnivál Hugo, Eliška nie je strašidlo, Včelár Jožko alebo František z kompostu. Eliáš dve z nich dostane pod stromček.
Aké sú vaše nápady na malé darčeky do adventného kalendára ? Tipy ako lízatko, čokoláda alebo ovocie som nespomenula zámerne, aby ste sa prípadne mohli inšpirovať na niečo nové.
Maminka, zakladateľka vlastnej značky DrobnoRADOSTI, inšpiratívna a kreatívna Michaela Lafková, ktorá vás očarí nie len svojimi vlastnoručne upletenými výrobkami. S citom pre detail, zachytáva fotografiou jej “bežný” život, ktorý vás doslova stiahne a okúzli. Prvý výrobok uplietla pre svoju dcérku a odvtedy zahŕňa svoje bližšie aj širšie okolie, ako píše Miška – Drobnými radosťami.
Je mi veľkou cťou, predstaviť vám opäť nového tvorcu, tentokrát zo susedných Čiech.
Miška vitaj, mohla by si sa našim čitateľom na úvod predstaviť ?
Ahoj, jmenuju se Míša a jsem z Prahy. Macramé se věnuji asi dva a půl roku a přivedla mě k němu moje dcerka.
Za akým účelom vznikol prvý výrobok @drobnoRADOSTI ? Kedy sa začala tvoja cesta vlastnej výroby ?
S macramé jsem začala jedno jaro, kdy jsem dcerce upletla malého pomocníka, klip na dudlík. Jako všechno, co člověk dělá poprvé, nebyl dokonalý, byl celý křivý a vzor by v něm člověk těžko hledal… ale i přesto jsem z něj měla radost, protože jsem ho pro tu malou bytost upletla vlastníma rukama.
Opísala by si nám začiatky so značkou @drobnoRADOSTI Miška ? Kedy nastal ten zlom, keď si sa rozhodla svoje výrobky predávať pre širokú verejnosť a okolie ?
drobnoRADOSTI jsem založila nejdřív na Instagramu. Bavilo mě fotit si, co jsem zvládla uplést, učila se nové uzly a vzory. Postupem času se mi ozývali známí, že by si ode mě rádi něco koupili. A taky jsem pletla drobnosti pro čerstvá miminka mých kamarádek. Tím jsem se dostávala do širšího povědomí blízkého okolí i virtuálního světa a začala výrobky nabízet také na fler.cz
Ako a kde si sa naučila pliesť makramé ? Učila si sa sama, prípadne si navštevovala kurz pletenia…
Macramé uzly jsem se učila podle videí a knížky. Řekla bych na koleni. Pletla jsem hlavně po večerech, abych neubírala společný čas mě a mé dcerce.
Ak by som sa rozhodla začať pliesť macramé, čo všetko k tomu budem potrebovať ?
Ze začátku to chce určitě trpělivost, ale když se člověk naučí základy, jde to snadněji a snadněji, asi jako u všeho. U materiálu záleží, do čeho se člověk pouští… větve sbírám v lese, zbytek objednávám. Na trhu je spousta druhů šňůr přímo na macramé, taky existují různé tloušťky. Člověk si musí přijít na to, s čím se mu pracuje nejlépe. Nejhorší pro mě ze začátku bylo odměřit a ustřihnout dostatečně dlouhou šňůru. Několikrát se mi bohužel stalo, že jsem pletla a zjistila, že mám málo materiálu, takže jsem musela vše rozmotat a nastříhat šňůru znovu. I teď když pletu něco nového, trvá mi, než si rozmyslím správné délky provazů, protože chci, aby materiál vystačil, ale zároveň, abych ho co nejvíce ušetřila a nezůstaly mi zbytky.
Ako vzniká napríklad tvoja polička z macramé od začiatku až po koniec. Aký je proces výroby, odkiaľ hľadáš nápad , materiál …
Polička je asi jedním z mých nejvíce odebíraných výrobků, inspiraci jsem našla na Pinterestu, zbytek je z mé hlavy. Jako první hledám vhodný klacek, větev; snažím se hledat rovné a s co nejmenším množstvím kůry. Doma klacek pořádně vydrbu kartáčem, omyju a nechám osušit na sluníčku. Muž mi pak klacík pilkou zkrátí na požadovanou délku. Co je za mě nejhorší práce, je stříhání a měření šnůr – na poličku jsou potřeba opravdu dlouhé. Když mám nastříháno, začínám plést. Nakonec přidávám dřevěné prkénko, které mi shání a upravuje také můj muž – tímto mu děkuji za všechnu práci. Úplně ze začátku mi ještě předvrtával korálky, ale teď už jsem si našla výrobce, který nabízí korálky s dostatečně velkým otvorem.
Do akej miery je pre tvoju tvorbu dôležitý výber materiálu ?
Výběr je hodně důležitý. Já už si našla osvědčené favority, ale pokud například šnůry člověku nejsou do rukou “příjemné”, nemá ani dobrý pocit z odvedené práce.
Bola si od malička taký ten kreatívny umelecky typ človeka alebo si sa začala venovať kreatívnej činnosti až v dospelosti. Ak áno, bol niekto kto ťa viedol, prípadne inšpiroval na umeleckej ceste životom ?
Na základní škole jsem krátce chodila na výtvarný kroužek. Také jsem pletla náramky přátelství, navlékala korálky a ráda jsem aranžovala podzimní a adventní věnce – to jsme dělaly vždycky s mamkou. Neřekla bych, že mě někdo vyloženě vedl, spíš mi chyběla taková ta babička, která by mě naučila plést jehlicemi, háčkovat a šít na šicím stroji. To jsou všechno dovednosti, kterým bych se ráda přiučila, ale mám je trošku jako kostlivce ve skříni.
Myslíš si, že je dôležité, aby ľudia podporovali malých tvorcov a umelcov ?
Rozhodně! Bez podpory má člověk pocit, že jeho práce a úsilí nemá smysl. Alespoň já to tak vnímám. Naopak když si ode mě člověk něco objedná, mám radost, že se někomu líbí to, co dělám.
Prečo je dôležité, aby spoločnosť čoraz väčšmi podporovala malú tvorbu a nie veľkovýrobu ?
Obecně bych řekla, že s věkem oceňuji víc a víc ruční práci před komercí. Přišlo to tak nějak s rodičovstvím a zodpovědností za to, co pořizuji. Dávám přednost lokálním nákupům, podpoře malých tvůrců a když hledám dražší věc, nejdříve se rozhlížím, zda jí neseženu z druhé ruky. Nejsem nijak striktní, ale když to vyjde, našetřím si a nakoupím něco lokálně, udělá mi to mnohem větší radost a dané věci si mnohem více vážím. Mám prostě dobrý pocit… z hlediska podpory konkrétního člověka, etiky i životního prostředí. Určitě by se měli podporovat malí výrobci, tvůrci, malé obchody… Obdivuji zároveň všechny maminky, které se pouští do podnikání na mateřské.
Ako vyzerá tvoj všedný deň ? Opísala by si nám ho ?
Dny jsou u nás teď různé, protože jsem po rodičovské dovolené nastoupila do práce. Některé dny (týdny) nepletu vůbec a někdy se mi zase práce nahromadí najednou. Pořád se snažím plést hlavně večer nebo když dcerka spí po obědě.
Tvoje kreatívne miesto, kde tvoríš, cítiš sa najlepšie. Máš svoj kútik, stôl, ateliér, kde tvoríš pre @Drobnoradosti ?
Místo vyloženě nemám. Ateliér zní krásně, ale řekla bych jednoduše Domov. Nemám ani stůl, zato mám dveře, na které si věším kovový háček a na něm pletu. Menší výrobky pak opravdu pletu na koleni. Můj koutek představuje třípatrový vozík na kolečkách za dveřmi v rohu našeho obýváku, kde mám všechny propriety a vyskládaná klubka. A nesmím zapomenout na dvě krabice odstříhaných zbytkových šňůr – snažím se nic nevyhazovat, ale využívat všechny zbytky – když to jde – recyklaci zdar!
Prečo si myslíš, že by ľudia mali podporiť práve teba ?
Každá podpora člověka potěší, i milá zpráva! Mít pocit, že zrovna jeho ruční práce dává smysl je skvělé. Samozřejmě kupující vidí až finální výrobek, ale zkuste si představit, že pletete opravdu večer, když vaše dítě spí, místo toho, abyste si dali nohy nahoru. Někdy pletete vestoje a bolí vás nohy a záda. Někdy zase musíte věnovat čas přemýšlení o nových výrobcích, výrobky vyfotit, propagovat, zabalit, odeslat… ale je to skvělé na vyčištění hlavy.
Miška, je niečo, čo by si odkázala našim čitateľom na záver ?
Nemám žádné vyloženě životní motto, ale možná bych připomněla jedno heslo, které jsem jednou viděla na ceduli za doby lockdownu. Není slovo od slova, ale obsah se nemění: „Svým nákupem nepřispíváte řediteli na další dovolenou, ale malé holčičce na taneční kroužek“. Nejsem žádný velký tvůrce s tisíci sledujícími, ale zpětná vazba v podobě srdíčka u fotky,, zpráva, nový sledující nebo nákup, mi dělá opravdu radost a žene mě kupředu.
Súťaž na Instagrame
V spolupráci s Miškou a jej značkou @drobnoradosti, sme sa rozhodli pre vás pripraviť súťaž, ktorá bude prebiehať na instagramovom účte @hellovali
Súťaž o vlastnoručne pletené macramé podtácky pre všetkých bohomilovníkov, vyrobené zo 100% recyklovanej bavlny. Do súťaženia sa budete môcť zapojiť na profile po celý týždeň.
Tradičné zemiakové šúľance ! S makom, orechami, strúhankou či lekvárom. Výborné sú taktiež na slano napríklad s dusenou kapustou alebo hríbami a smotanovou omáčkou.
Na ich prípravu pritom postačia len dve hlavné suroviny : zemiaky a múka.
POTREBUJEME
• 1 kg uvarených zemiakov v šupke
• 250 g hladkej múky
• štipka soli
• 3 PL rastlinného mlieka
• 2 PL rastlinného oleja
• mak, orechy, lekvár na dochutenie
• rastlinný tuk na poliatie
• práškový cukor na dosladenie
POSTUP
Odvážime si 1 kg zemiakov. Vo väčšom hrnci ich v šupke a osolenej vode uvaríme do mäkka. Uvarené zemiaky necháme poriadne vychladnúť. Vychladené zemiaky ošúpeme.
Zemiaky nastrúhame na hrubo. Pridáme 250 g hladkej múky, štipku soli, 3 PL rastlinného mlieka a 2 PL rastlinného oleja.
Zemiakové cesto v rukách poriadne vymiešame. Ak sa zdá byť cesto lepkavé, prisypávame hladkú múku podľa potreby.
Do veľkého hrnca nalejeme vodu, v ktorej budeme variť šúľance. Hrniec musí byť dostatočne veľký, aby sa počas varenia neprilepili.
Vymiesené cesto premiestnime na poriadne pomúčenú dosku a rozdelíme ho na 4 časti. Každú časť rukami vyvaľkáme na hrubší valec.
Z valca odoberáme rukami malé kúsky, ktoré v rukách šúľame šúľance do požadovaného tvaru.
Ušúľané šúľance ukladáme na pracovnú dosku vedľa seba a čakáme, kým nám v hrnci zovrie voda.
Do vriacej vody vkladáme po jednom šúľance. Uvarené a pripravené na vytiahnutie sú v momente, kedy vyplávajú na povrch.
Ešte teplé šúľance polejeme rastlinným tukom / maslom a posypeme posýpkou podľa chuti – makom, strúhankou, orechami.
Podávame posypané s práškovým cukrom.
Zo zemiakového cesta vieme pripraviť šúľance tak ako na sladko tak aj na slano.
Pred takmer 5 rokmi som si kúpila šijací stroj. Manuál bol nepoužiteľný. Videá na Youtube takmer žiadne. Myslela som si, že šitie je jednoduché. Niť, látka, slačiť gombík na stroji a vytvoriť šaty alebo sukňu. Nič zložité, však ?
Prvé dva týždne som nedokázala navliecť do stroja ani len niť. V tom čase nebol nik, kto by mi vedel pomôcť. Na tento rébus prišiel až Martin. Doslova som sa bála, že sa spodná niť minie. Netušila som, ako niť opäť navlečieme.
Nebol to však jediný problém. Nite som mala neustále povolené, alebo stihanuté, zasekla sa ihla, potom to nedržalo pokope alebo alebo alebo …. bola z toho jedna veľká guľa nití na látke. Vzdala som to. Chcela som ho vrátiť, alebo minimálne reklamovať. Taká som bola naštvaná.
Po roku som stroj vytiahla zo skrine a ušila som zajaca. Hračku zo starého sekáčového trička. Bola som na seba nesmierne hrdá. Zajac vyzeral ako vyzeral, no znamenal pre mňa veľmi veľa. Bol symbolom nádeje.
Stroj som odložila opäť na rok do skrine. Veľký lapač prachu to inak bol.
Na začiatku šialeného korona príbehu som opäť siahla po stroji a ušila som si kruhovú tašku, ktorá absolútne nedržala tvar a bola celá, no celé zle. Veľmi som sa na seba hnevala. Odložila som stroj na rok do skrine.
Na jar sa mal narodiť Eliáš. Už o tom vedeli všetci. Chcela som mu darovať niečo odo mňa.
Môj darček. Taký, ktorý bude mať len on. Našla som si strih na detský čepiec a ušila som ho ručne. Nie na stroji. Už som mu neverila. Ušitie detského čepca mi zabralo takmer 14 hodín ( dnes ho na stroji prešijem za 15 minút ).
Počas 14 hodín ručného šitia v sede a takmer 9 mesiaci tehotenstva som si mnohé fakty ujasnila.
Napríklad to, že musím byť trpezlivá a tlačítko Samosato neexistuje ( Skutočne ? Wow ! ).
Pri remeslách už vôbec nie ! Uvedomila som si, že ak si chcem jedného dňa ušiť vlastný odev, musím investovať mnoho času a párania a nik ma to nenaučí. Musím sa to naučiť sama. V duchu som si opakovala, ak dokážem ušiť tento čepiec, prečo by som nedokázala ovládnúť ten pekelný stroj ? Ja a šijací stroj sme sa neznášali. Doslova. Najhorší kamaráti, navždy.
Takto to začalo. Dlhý úvod však ? Alebo už jadro ?
Myslím, že čepiec to začal. Áno, pokračoval klobúk a … narodil sa Eliáš. Odložila som všetko bokom. Potom, potom bol už koniec roku 2021.
Počas jedného predvianočného nákupu som zočila v supermarkete magazín Burdy. So strihmi. Konkrétne strih na jednoduché nohavice. Bála som. Kto sa mal v tom zorientovať ?
Objednala som si látku, vystrihla som strih. Strihla som tak presne a žehlila som toľko krát, až to takmer celé zhorelo. Ruky sa mi triasli ako pred porážkou, doslova. Predstavte si človeka, ktorý takmer 5 rokov vedie zlovestnú pomyselnú vojnu s tou pekelnou mašinou a v ten večer majú uzavrieť mier.
Môj Martin vždy opakuje ” vojnu nikdy nevyhrá ten, kto ju začal. ” – pravdepodobne to niekde počul, alebo tak.
V ten večer som si prvýkrát po 5 rokoch obliekla kus odevu.
Moje nohavice. Ako z Burdy.
A takýto bol začiatok.
x
Učila som sa sama, pomohol mi Youtube a rôzne blogy a návody. Pred 5 rokmi bol Youtube takmer prázdny ( aspoň podľa môjho názoru ). Dnes je obrovský boom šitia. Je to jednoduchšie.
Používam strihy, neobkresľujem oblečenie. Pár pokusov bolo, dopadli katastrofálne.
Príbeh hračiek. Keď som bola malá ( a veru že to nebolo tak dávno ), predstavovala som si, ako v noci ožívajú všetky moje hračky. Ako nakupujú, varia, rozprávajú sa. Niekedy som ich pozorovala dlho do neskorej noci a čakala, kým ožijú.
Veľmi sa mi páči čo majú napísané na stránke Ovcipanenky.cz odkiaľ čerpám materiál : “ Proč panenky ? Protože panenka je jako jediná z hraček obrazem člověka, nás samých. Proto je pro děti tak důležitá. Pro holky i pro kluky. Na stránkách věnovaných panenkám, dětem všeho věku i dospělým, kteří si nezapomněli hrát.”
Vyrobiť poriadne “Ovčiu bábiku” nie je len tak. Stojí za tým kopec driny. Hodiny, týždne, mesiace práce. Steh po stehu. Takmer celá bábika sa formuje a zošíva ručne. Na niekoľko etáp.
Prvá etapa spočíva v správnom výbere materiálu. Na výrobu Waldorf bábiky ( ich originálny názov ) pretože vychádzajú z Waldorfskej pedagogiky podľa zásad Rudolfa Steinera, sa využíva ovčie rúno. Prečo práve ovčie rúno ? Pretože Waldorfské učenie je založené na prírodne a preto by sa mala bábika vyrobiť z čo najviac možných prírodných materiálov. Bábika sa na základe toho nevypĺňa ako väčšina plyšových hračiek umelým dutým vláknom, ale prírodným ovčím rúnom.
Práca s ovčím rúnom je do istej miery terapia. Je mäkké, poddajné a voňavé. Rozdiel medzi umelou a prírodnou výpňou hračiek nespočíva len v samotnom zložení.
Pri tvorení s ovčím rúnom pociťujete prepojenie a vzťah. Je to ako práca s hlinou, drevom, kameňom. Predstavujete si, odkiaľ rúno je, čo všetko zviera zažilo, aké lúky spásalo, keď vyťahujete z klbka rúna kúsok usušenej trávy.
Po správnom výbere materiálu začína druhá etapa – Tvarovanie hlavy bábiky.
Primeriam si dlaň k rúnu, to je moja šírka a začínam trhať dlhý pás. Rozdelím rúno na dve tenké časti a pomaly, s tlakom na rúno točím guličku. Oblý tvar vytváram dovtedy, kým nedosiahnem požadovanú veľkosť.
Ovčiu guličku obalím do štvorcového rúna a ukryjem do ušitej elastickej bavlnenej tuby, následne potom stiahnem špagátom.
Čakajú ma hodiny ručného šitia. Telo, hlava, nos. Vytvorený základ hlavy sa natiahne do bavlneného úpletu v odtieni pokožky a ručne zošíva od krku po temeno hlavy. Každá bábika prechádza doslova chirurgickým procesom.
Domaľovať líčka, vyšiť ústa a oči sú za odmenu. Každá bábika má svoj postup, ktorý si samozrejme môžem podľa vlastnej fantázie trošku poupraviť, no zásady musím dodržať.
Prirovnala by som výrobu ovčej bábiky k istému druhu remeslu. Majú svoju formu, tvar, črty, ktoré by mali byť do istej miery zachované. Waldorfské bábiky by mali pripomínať (aspoň tvárou) človeka a nemali by mať výraznú mimiku tváre, aby detská fantázia mohla naplno pracovať.
Ja som sa učila od Figandme, ktorá má niekoľko ročné skúsenosti s výrobou bábik a vďaka jej sérii YT videí tvoria ovčie bábiky remeselníci po celom svete. Samozrejme nestačí len to. Minimálne základy ručného a strojového šitia sú nevyhnutnosťou. Ušiť bábiku si taktiež vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti. Nemôžete šiť bábiku so zlosťou alebo ju dokonca odfláknuť. Je nutné skontrolovať každý steh. Ušiť bábiku nie je to jediné, čím sa výroba končí. Vyrobiť oblečenie pre bábiku je častokrát náročnejšia misia, ako ju ušiť. Každá bytosť má rozdielne rozmery a tvary. Prešívať na stroji malé miniatúry oblečenia je skutočnou skúškou trpezlivosti.
Na začiatok odporúčam jednoduché strihy ako napríklad sukne pre malé dievčatá alebo nohavice na traky pre chlapcov. Ušiť overal je ( pre mňa ) celkom náročná práca. Všetky strihy oblečenia som si vymyslela. V podstate na základe parametrov každej bábiky a vlastných skúsenosti zo šitia šiat pre mňa.
Ako napísal Antoine de Saint-Exupéry v diele Malý Princ : “Len deti jediné vedia, čo hľadajú.”
Nie sú zaslepené zlom, nenávisťou, nesúdia, sú úprimné, spontánne a žijú vo svete, ktorý si podvedome vytvoria.
Každé dieťa, bez najmenšieho rozdielu je rovnaké. Tým každé, nemyslím len deti z rôznych kútov sveta a národností. Každé = dievča a chlapec. Mnohí žijú v domnienke, že tak, ako chlapček nepotrebuje svojho malého človeka, s ktorým by zdieľal svoje radosti a strasti, tak dievčatko nepotrebuje napríklad autíčko, aby svoje hračky odviezlo tam, kam to v jej svete môže byť veľmi ďaleko, napríklad v obývačke za roh stola.
Spoločnosť pritom častokrát aj dnes funguje na systéme čierna / biela. Nikdy ste sa nezamýšľali nad tým, že podvedome všepujeme už od ranného detstva zaužívané rodové stigma malým deťom ? Prečo by dievča nemohlo nosiť modré tričko a chlapec ružovú šiltovku ? Nenapadlo vás, že tieto “normy” ktoré normami nie sú, si absurdne vytvárame sami ?
Bábika je pritom najpodobnejšia hračka ľudskému človeku.
Pred rokom som sa rozhodla ušiť Eliášovi jeho prvú bábiku, ktorá by mu bola podobná a bude sa rovnako volať. Má červené vypuklé líčka, strapaté vlnité vlasy a žltý overál. Väčšinu svojho času sedí strapatá bábika Eliáš v drevenej hojdačke alebo na starom hrdzavom kufri a pozoruje naše hry. Občas k nej E. príde, prezrie si jej vlasy, zahľadí sa jej do tváre. Premýšľam nad tým, na čo myslí. Alebo o čom sa s ňou rozpráva. Či v noci ožíva, nakupuje a varí. Ale na to, aby som sa dozvedela skutočnú pravdu, som už veľmi dospelá. To pravdivé, očiam neviditeľné, poznajú už len deti.
Čas prípravy . 45 minút + 2 h v chladničke Náročnosť : ľahká Počet porcií : 12 ks
Tradičný krémový múčnik, ktorému nikto neodolá. Na prípravu bude nutné zhotoviť len dve plnky – svetlú kokosovú a tmavšiu vanilkovú. Vegánsky krémeš je na nerozoznanie od klasického medového krémeša, aký poznáme z miestnej cukrárne.
POTREBUJEME
• 2 ks vegánskeho lístkového cesta
• 500 ml rastlinného mlieka
• 1 balík zlatého klasu
• 80 g práškového cukru
• 1 ks balík vanilkový cukor
• 100 g rastlinného tuhu
• 1 ks plechovka kokosového mlieka
• 1 ks rastlinná smotana
• 1 ks stužovač šľahačky
Rúru predhrejeme na 180℃. Lístkové cesto rozprestrieme na plech a popicháme vidličkou. Pečieme každé cesto samostantne 20 minút.
Lístkové cestá necháme poriadne vychladnúť a pripravíme plnky.
Do väčšieho hrnca nalejeme 500 ml rastlinného mlieka, balík zlatého klasu, balík vanilkového cukru, 80 g práškového cukru a 100 g rastlinného tuku.
Za stáleho miešania uvaríme hustý vanilkový krém, ktorý necháme poriadne vychladnúť.
Bielu časť krémeša vyrobíme pomocou 1 plechovky kokosového mlieka ( ideálne je ponechať mlieko cez noc v chladničke ) – z mlieka používame len tuhú časť, nie olej. Mlieko rozmixujeme s rastlinnou smotanou a stužovačom šľahačky. Mixujeme približne 5 minút, kým nie je konzistencia hustá.
Kokosový krém odložíme vychladnúť do chladničky na približne 30 minút.
Na veľký plech položíme jedno upečené lístkové cesto. Natrieme ho vanilkovým krémom a na vanilkový krém rozotrieme kokosovú plnku. Druhé lístkové cesto rozkrájame na štvorčeky. Štvorčeky krájame preto, aby sa koláč po stuhnutí ľahšie krájal. Nakrájané štvorce ukladáme vedľa seba na vrchnú časť koláča. Vrch zaťažíme plechom na pečenie a necháme odstáť a poriadne vytuhnúť v chladničke minimálne 2 hodiny. Ideálne je ponechať koláč tuhnúť cez noc.
Krémeš podávame posypaný práškovým cukrom alebo preliaty roztopenou čokoládou.
“Tajné miesto”, kam chodievame na cesnak, je ľudoprázdna čistinka uprostred lesa.
Nachádza sa medzi Párnicou a Zázrivou. Auto odparkujete vedľa hlavnej cesty na lúke pri železnom moste nad riekou a odtiaľ pešo popod závoru a lesnou cestou približne pol hodinu až hodinu k veľkému krmelcu pre srny. Nestratíte sa. V čase najväčšieho rozkvetu medvedieho cesnaku, parkuje na lúke pri železnom moste viac áut, ako na parkovisku pred Tescom.
My sme sa prvýkrát rozhodli na cesnak do Zázrivej na začiatku apríla, no bohužiaľ, tento krok nebol rozumný. Merali sme hodinovú cestu a hodinovú prechádzku s Eliášom na rukách a na čistinke medvedí cesnak ešte ani len nevykúkal z lístia. Druhýkrát sme absolvovali trasu o 2 týždne a bolo to výrazne lepšie. Zbierali sme dlhšie, no neodchádzali sme na prázdno.
Myslím, že najideálnejšie na oravské podmienky, by bolo zbierať cesnak na začiatku mája. Samozrejme každý zber je individuálny, podľa aktuálnych teplôt, ktoré sa každý rok menia.
Medvedí cesnak je veľmi obľúbený. Ako pesto vydrží v chladničke niekoľko mesiacov. Jeho chuť je výrazne cesnaková, avšak nie natoľko, ako kuchynský – klasický biely cesnak.
Najrozumnejšie uskladnenie medvedieho cesnaku je príprava pesta. Mrazom stráca svoje pozitívne účinky ( mraznička ) a sušenie sa absolútne neodporúča.
Pesto pripravujem jednoducho : olivový olej, citrónová šťava ( aby nesčernal ), soľ a ak mám, pridám orechy. Oriešky dodajú pestu krémovosť. Jednoduchšie bude, ak orechy zlejeme vriacou vodou alebo namočíme do vody na pár hodín. Tým jednoduchšie myslím pre mixér.
Kedysi ľudia verili, že cesnak dodá telu medvediu silu. Čo telu dodáva ?
medvedí cesnak podporuje trávenie a vyprázdňovanie
prečisťuje črevá
má silné antibiotické a antibakteriálne účinky
pomáha pri rôznych žalúdočných problémoch – napríklad pri zápche, plynatosti či pri chronických hnačkách
jeho konzumácia sa odporúča aj pri liečbe srdcovo-cievnych ochorení
používa sa pri vysokom krvnom tlaku
nápomocný je aj pri bolestivých kŕčových žilách
zmierňuje bolesť hlavy
využíva sa pri liečbe ochorení horných dýchacích ciest, ako sú astma alebo zápal priedušiek
silná korenistá chuť cesnaku môže pomôcť vypudiť z tela hlísty
je výborným posilňovačom imunity
čistí zahlienené pľúca, priedušky a zmierňuje dýchacie ťažkosti
podporuje pamäť, znižuje krvný tlak a pomáha taktiež pri nespavosti
Výlet do Zázrivej je vždy dobrý nápad. Len cez kopec je obec Terchová ( Jánošík ) a oblasť Malej Fatry. Čo to znamená ? Veľmi populárne Jánošíkové diery, Veľký a Malý Kriváň, Chleb, Malý / Veľký Rozsutec … A ja jáj, vrchy Malej Fatry sú láska na prvý pohľad. Odporúčam chodiť skoro ráno. Ľudoprázdne vrchy majú svoje čaro.
Ďakujem Martinovi za ochotu a zber brezovej vody. Totižto, ono sa to nedá len tak, hocikedy. Brezová voda tečie len v čase, keď sa výrazne oteplí ( prechod zima / jar ) a dovtedy, kým nevyrastú na brezových konároch prvé puky.
Na úvod podotknem, že strom nezabíjame a ani neničíme.
Začnime však pekne po poriadku …
Breza bola vždy pre Slovanov veľmi dôležitým stromom. Vo viacerých jazykoch má mesiac marec odvodené svoje pomenovanie od brezy. Po česky: Březen, po ukrainsky: Березень (berezeň), po belarusky: Сакавік (sakavik – čo znamená šťava). Marec je totiž čas zbierania brezovej šťavy. Aj keď na povrchu nie je nič vidieť, pod kôrou stromov intenzívne tečie miazga. V pobaltských krajinách je tradícia zbierania miazgy neustále živá. Na Slovensku o brezovej vode hovoria už len staré pesničky (Z brezového dreva voda kvapká …).
Odkiaľ je brezová voda ?
Miazga alebo “brezová voda” je tekutina, ktorú strom čerpá na jar zo zeme. Na jar sa všetko živé prebúdza a breza nie je výnimkou. Do svojej koruny prostredníctvom koreňov ťahá vodu, aby následne potom mohla vypustiť prvé puky z ktorých vyrastajú listy. Práve preto je čas na zber brezovej vody obmedzený len na mesiace február / marec, resp. len na pár týždňov. Akonáhle strom načerpá vodu a “vyraší” prvé puky, tok na odber sa pomaly uzatvára.
Kedy je vhodný čas na zber vody a ako zistíme, či voda tečie ?
Zber brezovej vody je vhodný práve počas mesiacov február a marec v chladnejších oblastiach ako napríklad sever Slovenska ešte na začiatku apríla. To, že je vonku stále steh neovplyvňuje zber vody. Ako teda zistíme, či voda z brezy potečie ? Jednoducho. Postačí narezať pod kôru 1-3 cm a voda začne alebo nezačne tiecť.
Ako správne zbierať brezovú vodu ?
Na zber brezovej vody budete potrebovať
nádobu na zachytávanie vody ( ideálne 5l bandasku )
hadičku ( prípadne žliabok cez ktorý voda potečie )
vŕtačku na navŕtanie diery v šírke hadičky ( v krajnej núdzi postačí nôž )
Do kmeňa stromu navŕtame dierku v šírke hadičky. Hĺbka, ktorú návrtame by mala byť od 1 cm do maximálne 4 cm pod kôru. Jeden koniec hadičky upevníme do dierky, ktorú sme predvŕtali do stromu. Druhý koniec vložíme do bandasky, kam voda zo stromu odtečie. Ak by sme ponechali bandasku s otvoreným vrchnákom, môže sa do vody dostať dážď, sneh alebo hmyz. Preto odporúčam navŕtať rovnakú dierku aj do vrchnáka bandasky, kam upevníme druhý koniec hadičky. Takto si zabezpečíme hygienický odber zo stromu.
Totižto, ak by sme použili na zber vody napríklad vedro, či ponechali bandasku otvorenú, do vnútra by sa nám dostalo kopec nežiadaných návštevníkov. Okrem špiny, daždovej vody či snehu, sladká voda priláka aj rôznorodí hmyz. Komáre, ucholáky či slimáky milujú sladkú miazgu stromov.
Voda do nádobky kvapká, netečie prúdom.
Výška umiestnenia nádoby a hadičky nie je dôležitá.
Toto je naša “infúzia” napojená 30.03.2022 na severe Slovenska. Bandaska s objemom 5l bola naplnená za 24 hodín.
Aké množstvo vody nakvapká za 24 hodín ?
Z nášho navŕtaného stromu vytieklo za 24 hodín takmer 5l vody. Pomer tekutiny, ktorá vytečie je v rozmedzí od 5 l – 10 l za deň. Môže však natiecť viac či menej.
Myslím si, že množstvo tekutiny ovplyvňuje napríklad aj neskorší zber, kedy sa miazga pomaly uzatvára a vody potečie výrazne menej.
Ako rýchlo vodu spotrebovať ? Kam ju uskladniť ?
V ideálnom prípade pijeme vodu kým je čerstvá. Množstvo vody, ktoré vypijeme za deň je na nás. Neexistuje niečo ako denný limit.
Brezová voda je jemne sladká a mne chutí napríklad ako s troškou bazového sirupu. Nezľaknite sa však pri jej vzľade. Voda nie je číra. Je jemne zakalená / žltkastá. Je to úplne v poriadku.
Čerstvá voda je sladkastá, avšak postupne vo vode prebieha proces kvasenia. Aby sme kvasenie spomalili, skladujeme vodu v chlade, pretože kvasinky sa v teple množia rýchlejšie.
Kvasená brezová voda nie je pokazená. Práve naopak. Baktérie mliečneho kvasenia rozložia cukor, rozmnožia sa a vzniká probiotikum.
Z vlastnej skúsenosti neviem potvrdiť, no z internetového zdroja som sa dočítala, že v dobre uzavretej nádobe a poriadnom chlade vydrží brezová voda roky. V minulosti sa takto kvasená brezová miazga nechávala do leta a brávala sa na pole.
Do kvasenia sa často pridával kúsok kôrky z ražného chlebíka, ražný kvások, pražený jačmeň alebo sušené ovocie – jablká, hrušky, hrozienka.
Vo Fínsku v brezovej miazge určenej na uskladnenie macerujú vetvičky alebo listy čiernej ríbezle, ktoré miazgu pomáhajú konzervovať a tiež dodajú úžasnú chuť.
Kvasená brezová voda nie je alkoholové kvasenie je to mliečne kvasenie. Je však možné z brezovej vody vyrobiť aj alkoholové kvasenie a to tak, že pridáme do brezovej vody cukor alebo ju zahustíme cez odparenie vody. V niektorých krajinách bežne kúpite brezové víno či brezové pivo.
Prírodný zázrak obsahuje nespočetné množstvo minerálov, vitamínov (najmä C a B), enzýmov, antioxidantov, organických kyselín, 17 aminokyselín, dôležité makroživiny ako vápnik, železo, fosfor, horčík, draslík…
Brezová voda má očisťujúce, regenerujúce, omladzujúce, či močopudné účinky na organizmus človeka.
V ľudovom liečiteľstve sa používala najmä na ochorenia pľúc, obličiek, artritídu, reumatizmus, vypadávanie vlasov, dnu, obličkové kamene, skorbut, kožné problémy, ale aj rakovinu. Taktiež sa používala na regeneráciu tela po dlhej zime.
V kozmetickom priemysle je veľmi populárny brezový šampón či brezové tinktúry a to práve na základe vynikajúcich regeneračných schopnostiach brezovej vody. Pôsobí preventívne proti vypadávaniu vlasov a pomáha pri ich raste.
Poškodzujeme zbieraním brezovej vody strom ?
Nie.
Vytekanie z “vrtu” sa pomaly zastavuje, akonáhle vypustia konáre prvé puky. V strome tak ostane len centimetrová dierka, ktorú sme navŕtali. Breza si ošetrí a zahojí ranu sama. O rok môžeme navŕtať ten istý strom a breza nám opäť poskytne zázračnú vodu.
Preto nie je nutné ranu umelo ošetrovať či dokonca zapchávať dierku drievkom.
Celá veda, však ?
Na záver mi neostáva nič iné, len vám popriať na zdravie priatelia !
Čas prípravy . 30 minút Náročnosť : ľahká Počet porcií :4 porcie
Ikonický segedínsky guláš nesmie chýbať v tradičnom vegánskom jedálničku. Dostupné suroviny, rýchla bezstarostná príprava a lahodná chuť. Segedínsky guláš tradične podávame s domácou parenou knedľou, no skvele chutí aj s domácim zemiakovým knedlíkom.
POTREBUJEME
• 250 g kyslej nakladanej kapusty
• 50 g sójových kociek
• 200 ml rastlinnej smotany
• 1 ks stredne veľká cibuľa
• 3 ks strúčiky cesnaku
• 2 PL rastlinného oleja
• štipka soli a čierneho mletého korenia
• 2 ks bobkového listu
• 2 ks celého nového korenia
• 3 ks celého čierneho korenia
• ½ ČL celej rasce
• štipka štipľavej papriky
• štipka údenej papriky
• 1 ks čili paprička
• 600 ml vody
POSTUP
Sójové kocky zalejeme vriacou vodou aby zmäkli ( výraznejšiu chuť docielime namočením kociek do zeleninového vývaru ).
Cibuľu nakrájame na drobno. V stredne veľkom hrnci rozpálime 2 PL rastlinného oleja. Pridáme nakrájanú cibuľu a opekáme do zlatista.
K cibuli pridáme ½ ČL celej rasce, 2 ks bobkového listu, 3 ks celého čierneho korenia a 2 ks celého nového korenia a prelisované 3 strúčiky cesnaku.
Kocky scedíme od prebytočnej vody a nakrájame na menšie kúsky. Sóju pridáme k cibuli a orestujeme z každej strany 2 minúty.
Kyslú kapustu si nakrájame na menšie kúsky. Pridáme do hrnca spoločne s kyslou šťavou.
TIP : Na osladenie kapusty používam sušené slivky, ktoré dodajú kapuste a šťave výbornú chuť.
Poprášime troškou papriky a pridáme čili ( trošku sušeného a 1ks celého čili ). Zmes osolíme a okoreníme.
Zalejeme 600 ml prevretej vody, prikryjeme pokrievkou a dusíme na miernom plameni približne 45 minút.
Uvarený segedínsky guláš nakoniec zahustíme cca 200 ml rastlinnej smotany. Dochucujeme cukrom a soľou do požadovanej sladko-slanosti.
Podávame s domácou vegánskou knedľou alebo domácim zemiakovým knedlíkom.
Dobrú chuť
Môj tip na záver – segedín bez kombinácie sušených sliviek a čili papričky si úprimne neviem predstaviť. Pokrmu dodá príjemne pikantno – sladkastú chuť. Tento recept si viete upraviť aj na nevegánsky spôsob samozrejme.
