Ďakujem Martinovi za ochotu a zber brezovej vody. Totižto, ono sa to nedá len tak, hocikedy. Brezová voda tečie len v čase, keď sa výrazne oteplí ( prechod zima / jar ) a dovtedy, kým nevyrastú na brezových konároch prvé puky.
Na úvod podotknem, že strom nezabíjame a ani neničíme.
Začnime však pekne po poriadku …
Breza bola vždy pre Slovanov veľmi dôležitým stromom. Vo viacerých jazykoch má mesiac marec odvodené svoje pomenovanie od brezy. Po česky: Březen, po ukrainsky: Березень (berezeň), po belarusky: Сакавік (sakavik – čo znamená šťava). Marec je totiž čas zbierania brezovej šťavy. Aj keď na povrchu nie je nič vidieť, pod kôrou stromov intenzívne tečie miazga. V pobaltských krajinách je tradícia zbierania miazgy neustále živá. Na Slovensku o brezovej vode hovoria už len staré pesničky (Z brezového dreva voda kvapká …).
Odkiaľ je brezová voda ?
Miazga alebo “brezová voda” je tekutina, ktorú strom čerpá na jar zo zeme. Na jar sa všetko živé prebúdza a breza nie je výnimkou. Do svojej koruny prostredníctvom koreňov ťahá vodu, aby následne potom mohla vypustiť prvé puky z ktorých vyrastajú listy. Práve preto je čas na zber brezovej vody obmedzený len na mesiace február / marec, resp. len na pár týždňov. Akonáhle strom načerpá vodu a “vyraší” prvé puky, tok na odber sa pomaly uzatvára.
Kedy je vhodný čas na zber vody a ako zistíme, či voda tečie ?
Zber brezovej vody je vhodný práve počas mesiacov február a marec v chladnejších oblastiach ako napríklad sever Slovenska ešte na začiatku apríla. To, že je vonku stále steh neovplyvňuje zber vody. Ako teda zistíme, či voda z brezy potečie ? Jednoducho. Postačí narezať pod kôru 1-3 cm a voda začne alebo nezačne tiecť.
Ako správne zbierať brezovú vodu ?
Na zber brezovej vody budete potrebovať
- nádobu na zachytávanie vody ( ideálne 5l bandasku )
- hadičku ( prípadne žliabok cez ktorý voda potečie )
- vŕtačku na navŕtanie diery v šírke hadičky ( v krajnej núdzi postačí nôž )
Do kmeňa stromu navŕtame dierku v šírke hadičky. Hĺbka, ktorú návrtame by mala byť od 1 cm do maximálne 4 cm pod kôru. Jeden koniec hadičky upevníme do dierky, ktorú sme predvŕtali do stromu. Druhý koniec vložíme do bandasky, kam voda zo stromu odtečie. Ak by sme ponechali bandasku s otvoreným vrchnákom, môže sa do vody dostať dážď, sneh alebo hmyz. Preto odporúčam navŕtať rovnakú dierku aj do vrchnáka bandasky, kam upevníme druhý koniec hadičky. Takto si zabezpečíme hygienický odber zo stromu.
Totižto, ak by sme použili na zber vody napríklad vedro, či ponechali bandasku otvorenú, do vnútra by sa nám dostalo kopec nežiadaných návštevníkov. Okrem špiny, daždovej vody či snehu, sladká voda priláka aj rôznorodí hmyz. Komáre, ucholáky či slimáky milujú sladkú miazgu stromov.
Voda do nádobky kvapká, netečie prúdom.
Výška umiestnenia nádoby a hadičky nie je dôležitá.
Toto je naša “infúzia” napojená 30.03.2022 na severe Slovenska. Bandaska s objemom 5l bola naplnená za 24 hodín.
Aké množstvo vody nakvapká za 24 hodín ?
Z nášho navŕtaného stromu vytieklo za 24 hodín takmer 5l vody. Pomer tekutiny, ktorá vytečie je v rozmedzí od 5 l – 10 l za deň. Môže však natiecť viac či menej.
Myslím si, že množstvo tekutiny ovplyvňuje napríklad aj neskorší zber, kedy sa miazga pomaly uzatvára a vody potečie výrazne menej.
Ako rýchlo vodu spotrebovať ? Kam ju uskladniť ?
V ideálnom prípade pijeme vodu kým je čerstvá. Množstvo vody, ktoré vypijeme za deň je na nás. Neexistuje niečo ako denný limit.
Brezová voda je jemne sladká a mne chutí napríklad ako s troškou bazového sirupu. Nezľaknite sa však pri jej vzľade. Voda nie je číra. Je jemne zakalená / žltkastá. Je to úplne v poriadku.
Čerstvá voda je sladkastá, avšak postupne vo vode prebieha proces kvasenia. Aby sme kvasenie spomalili, skladujeme vodu v chlade, pretože kvasinky sa v teple množia rýchlejšie.
Kvasená brezová voda nie je pokazená. Práve naopak. Baktérie mliečneho kvasenia rozložia cukor, rozmnožia sa a vzniká probiotikum.
Z vlastnej skúsenosti neviem potvrdiť, no z internetového zdroja som sa dočítala, že v dobre uzavretej nádobe a poriadnom chlade vydrží brezová voda roky. V minulosti sa takto kvasená brezová miazga nechávala do leta a brávala sa na pole.
Do kvasenia sa často pridával kúsok kôrky z ražného chlebíka, ražný kvások, pražený jačmeň alebo sušené ovocie – jablká, hrušky, hrozienka.
Vo Fínsku v brezovej miazge určenej na uskladnenie macerujú vetvičky alebo listy čiernej ríbezle, ktoré miazgu pomáhajú konzervovať a tiež dodajú úžasnú chuť.
Kvasená brezová voda nie je alkoholové kvasenie je to mliečne kvasenie. Je však možné z brezovej vody vyrobiť aj alkoholové kvasenie a to tak, že pridáme do brezovej vody cukor alebo ju zahustíme cez odparenie vody. V niektorých krajinách bežne kúpite brezové víno či brezové pivo.
zdroj : zajezka.sk
Pozitívne účinky brezovej vody na organizmus
Prírodný zázrak obsahuje nespočetné množstvo minerálov, vitamínov (najmä C a B), enzýmov, antioxidantov, organických kyselín, 17 aminokyselín, dôležité makroživiny ako vápnik, železo, fosfor, horčík, draslík…
Brezová voda má očisťujúce, regenerujúce, omladzujúce, či močopudné účinky na organizmus človeka.
V ľudovom liečiteľstve sa používala najmä na ochorenia pľúc, obličiek, artritídu, reumatizmus, vypadávanie vlasov, dnu, obličkové kamene, skorbut, kožné problémy, ale aj rakovinu. Taktiež sa používala na regeneráciu tela po dlhej zime.
V kozmetickom priemysle je veľmi populárny brezový šampón či brezové tinktúry a to práve na základe vynikajúcich regeneračných schopnostiach brezovej vody. Pôsobí preventívne proti vypadávaniu vlasov a pomáha pri ich raste.
Poškodzujeme zbieraním brezovej vody strom ?
Nie.
Vytekanie z “vrtu” sa pomaly zastavuje, akonáhle vypustia konáre prvé puky. V strome tak ostane len centimetrová dierka, ktorú sme navŕtali. Breza si ošetrí a zahojí ranu sama. O rok môžeme navŕtať ten istý strom a breza nám opäť poskytne zázračnú vodu.
Preto nie je nutné ranu umelo ošetrovať či dokonca zapchávať dierku drievkom.
Celá veda, však ?
Na záver mi neostáva nič iné, len vám popriať na zdravie priatelia !