Mišku som spoznala úplnou náhodou, cez Instagram. Vzájomne sme si predávali veci. Ja som si kúpila od Mišky záclonové vrecká na potraviny, Miška zas odo mňa nejaké oblečenie. Pri predávaní sme prehovorili pár slov a raz sme si dokonca sľúbili kávu, ku ktorej nikdy neprišlo, pretože sme obe žili v rýchlom životnom slede a potom prišla karanténa. Osud naše cesty opäť prepojil a momentálne spolupracujeme na projekte @myslimekoisticky spoločne s ďalšou úžasnou osobou Biankou.
2. Kedy si sa začala zaoberať problematikou ekológie a bezobalového životného štýlu ? Čo napríklad Slovensko a bezobalový životný štýl, ako to tu vidíš do budúcna ?
Budú to dva roky odkedy som si prvý krát uvedomila, že niečo nie je v poriadku. Vždy som bola klasický konzument, plná skriňa oblečenia, balená voda či zelenina v sáčku boli pre mňa obyčajné veci. Po zhliadnutí dokumentu Plastic Ocean prišiel zlom. Vtedy som si povedala, že sa to musí zmeniť. Začala som si zisťovať čoraz viac informácií, uvedomovala som si čoraz viac chýb, ktoré robím a postupne sa začala moja cesta za zero.. teda, nerada o sebe hovorím že som zerowaste, pretože nikto z nás nie je. Navyše, na Orave totiž nemáme žiadny bezobalový obchod, čo je veľká škoda, no na druhej strane verím, že raz bude, pretože sieť bezobalových obchodíkov sa postupne rozrastá po celom Slovensku, z čoho sa neskutočne teším.
3. Prečo práve bezobalový životný štýl ?
Snaha o čo najviac bezobalový životný štýl mi ukázala, ako veľa ľudí sa správa nezodpovedne a ľahostajne. Zrazu som videla plast takmer všade, kričali na mňa z každého regálu v obchode, ale bohužiaľ aj v riekach či lesoch. Čím viac som sledovala pojmy ako zerowaste a ekológia, tým viac som si uvedomovala, že o veciach treba rozprávať a hlavne ukazovať príklad.
4. Skús nám opísať svoje začiatky, keď si sa rozhodla začať žiť bezobalovo. Ako nato reagovalo tvoje okolie ?
Stále sa tak trochu považujem za začiatočníka, stále sa učím a zdokonaľujem čo viem. Zo začiatku a môžem povedať, že ešte stále veľa ľuďom príde „eko správanie“ ako niečo nezmyselné, možno trápne. Hlavne pri nakupovaní potravín, minimalizovaní plastu bežnom živote alebo zbieraní odpadkov, kdekoľvek.
5. Ako vyzerá tvoj bežný nákup napríklad potravín. Máš možnosť nakupovať bezobalovo ? Zvládli by sme to aj my ?
Ako som spomínala, v okolí bezobalový obchod nemáme. Na môj nákup sa vždy snažím dopredu pripraviť plnou plátenou taškou ušitých vreciek a zhodnotením stavu v špajzi, čo vôbec potrebujem kúpiť, bez zoznamu do obchodu nejdem, inak by som kúpila viac ako potrebujem. Ak mám možnosť pri výbere potravín, vyberám si obaly, ktoré môžem zrecyklovať, poprípade čo najväčšie balenia. Zvládne to ktokoľvek, kto si uvedomí vážnosť situácie. Stačí chcieť.
6. Za akým účelom si si vyrobila svoje prvé bezobalové výrobky a kedy si sa rozhodla propagovať ich verejne ?
Keď som na začiatku ako uvedomelý “EKO HERO” nabehla do obchodu a uvedomila si, že nemám 20 rúk aby som si odniesla ovocie, zeleninu či pečivo v rukách, zistila som, že potrebujem riešenie. Videla som veľa DIY na vlastné vrecká všade na internete, tak som mamu poprosila o nejaké staré záclony. Takto prišli na svet prvé záclonové vrecká na zeleninu a ovocie. Neskôr som zo starého oblečenia ušila aj pár vreciek na pečivo. Propagovať som ich začala, keď mi ich pani predavačky v obchodoch začali chváliť a ja som sa cítila, že som práve spasila svet maminou starou záclonou.
7. Bezobalovú kozmetiku máš určite na sebe otestovanú, aká je domáca kozmetika oproti kupovanej ?
Bezobalová prírodná kozmetika je niečo, s čím som zo začiatku veľmi bojovala. Môj prvý tuhý šampón ma však presvedčil o opaku. Do využívala som kozmetiku, ktorú som mala na poličke a vymenila ju za prírodnú. Namiesto kondicionéru či odličovača – kokosový olej, namiesto všetkých peelingov – domáci kávový scrub. Vyrobila som si vlastný suchý šampón z kakaa a kukuričného škrobu. Prírodná / bezobalová kozmetika mi oproti kupovanej vonia, nerobí vyrážky a nezaberá miesto v koši na plasty.
8. Aké sú hlavné kritéria pri výbere materiálov a surovín, z ktorých výrobky vyrábaš ?
Keď sa už rozhodnem niečo tvoriť, využívam hlavne veci a materiály, ktoré by už inak nenašli využitie. Staré nevyužité oblečenie, záclony alebo látky. Čo sa týka kozmetiky, vyrábam si veci z ľahko dostupných surovín, ktoré nájdeme v kuchyni, aby som mohla ukázať aj ostatným, že byť viac eko nie je také ťažké a drahé ako to môže vyzerať.
9. Nedávno si založila vlastný blog. Prezraď našim čitateľom, kde čerpáš inšpiráciu napríklad na výrobu kozmetiky. Pre mnohých z nás je to hotová alchýmia.
Na blog som si zatiaľ veľa času kvôli škole a povinnostiam nenašla, no verím že v blízkej budúcnosti to napravím. Výroba kozmetiky bola aj pre mňa vždy niečím, čo bolo zbytočné, „veď si to môžem kúpiť“. Rada hľadám rôzne inšpirácie na Pintereste. Veľa inšpiratívnych ľudí nájdeme aj na Instagrame, stačí hľadať.
10. Okrem kozmetiky vyrábaš aj vlastné vrecká na potraviny. K tvorivej činnosti si prišla sama, alebo ťa k nej niekto doviedol ?
Umenie a tvorivé činnosti som vždy milovala. Šitie som odjakživa obdivovala u mojej sestry, ktorá je krajčírka a nakoniec som si kúpila aj vlastný šijací stroj na ktorom som sa naučila šiť. Najprv vrecká na potraviny, neskôr som si začala prešívať aj svoje oblečenie. Všetko s chuťou tvoriť niečo nové, mýliť sa a skúšať znova.
11. Plánuješ začať vyrábať aj iné “pomôcky” na bezobalový životný štýl ?
Určite áno. Inšpirácia je na každom rohu, stačí mať oči otvorené, viac času na vyše a môžeme tvoriť! Moje pokusy a nové eko DIY budem určite zdieľať v budúcnosti aj na svojom blogu.
12. Čo by si chcela našim čitateľom odkázať ?
Pár viet, ktoré by som potrebovala počuť ja pred rokom, a pripomínam si ich stále:
“Nebojte sa byť tými, kými sami chcete byť. Nenechajte sa odradiť súdiacimi pohľadmi a názormi na niečo, čo chcete robiť. Buďte viac tým, kým ste VY, a menej tými, kými sú ONI. Každý z nás dokáže veľké veci, hlavné je nebáť sa.”
Ďakujeme Miške aj v mene čitateľov za príjemný a inšpiratívny rozhovor a prajeme veľa šťastia a úspechov.