” V mladosti som sa zriekol jedenia mäsa. Raz príde deň, že ľudia mne podobní sa budú na zabíjanie zvierat pozerať tak, ako sa dnes pozerajú na zabíjanie ľudí.”
– Leonardo da Vinci taliansky renesančný umelec 1452 – 1519
Moja cesta stať sa vegánom bola spontánna. Pred 4 rokmi, myslím že to bolo 15. mája som sa ráno zobudila a rozhodla sa stať vegánom na 5 dní. Inšpirovala som sa výzvou @luciefink “5 Days Of Going Vegan” . Video bolo publikované 29.1.2016 . O 4 mesiace neskôr som sa rozhodla výzvu spolu s Lucie splniť. Z piatich dní sú dnes 4 roky. V roku 2016 som trpela bolesťami brucha. Začalo to v roku 2015 intoleranciou na laktózu. V tom čase to bolo pre mňa – milovníka mlieka a jogurtov ” kultúrny šok” ! Povedala som si OK, ideme ďalej vykašlem sa na mlieko. V roku 2016 prišla bolesť žalúdka takmer zo všetkého – mäso bola snáď najväčšia fraška. Potom prišli vajcia. Glutamán, múka, soľ, čokoláda, cukor, spracované potraviny. Jednoducho povedané – je mi zle takmer zo všetkého, niekedy aj z čistej vody. Som presne ten typ človeka, ktorého dovezú k lekárovi za 5 minút 12. Ja som v tom čase pri žiadnom lekárovi nebola ( nebola som s tým pri žiadnom lekárovi dodnes ). Jednoducho som natrafila na 5 dňovú výzvu Lucie Fink a povedala som si : ” Dobre, vyskúšam vegánstvo a uvidím, čo sa stane … ” a viete čo sa stalo ? ZÁZRAK !
Z piatich dní sa stali štyri roky. A aj napriek tomu, že neviem aké okolnosti opäť v živote prídu, budem vegánkou tak dlho, ako to bude možné. Bolo to jedno z mojich najlepších rozhodnutí v živote a nemenila by som ani sekundu.
Niektorí sa mylne domnievajú, že som sa stala vegánom kvôli utrpeniu zvierat. Je ťažké to priznať, ale nie, nebol to hlavný dôvod. Bolo to kvôli zdraviu. Zo začiatku som vo vegánstve videla len stravovanie na báze rastlinných zdrojov.
Dnes vidím vo vegánstve okrem zdravia aj etickú stránku. Záleží mi na tom, odkiaľ moje jedlo pochádza. Predtým, než som sa stala vegánom, som bola presne ten typ konzumenta, ktorý reagoval na otázky tipu ” vieš z čoho je ten rezeň ? ” – áno, áno viem ale buď ticho nechcem o tom počuť, zbytočne stratím chuť do jedla !
Dnes sa pýtam samej seba, prečo som konala tak, ako som konala. Prečo chcem konzumovať niečo o čom nechcem vedieť.
Nepamätám si odkiaľ tento výrok pochádza, ale vryl sa mi pevne do pamäti.
” Bolesť, strach a smútok je ten posledný pocit, ktorý zviera pred smrťou zažíva. S týmto pocitom konzumujeme mäso. Ako sa môžeme cítiť dobre, ak vkladáme do svojho chrámu bolesť ? Zo smútku vzniká len väčší smútok a z bolesti väčšia bolesť.”
Po konzumácií mäsa som sa cítila vždy tak “ťažko” ako keby ma niečo ťažilo. Nie len na žalúdku, ale tak nepriamo podvedome aj na duši.
Som hrdá vegánka a nehanbím sa o tom rozprávať či písať.
No nikdy som nikoho nenútila, aby sa vegánom stal. Podľa mňa sa vegánom musíte stať z určitého a silného dôvodu, či presvedčenia.
Rozhodla som sa vybočiť z cesty po ktorej väčšina kráča. Vybrala som sa vlastným neoznačeným chodníkom, ktorý je v istých úsekoch tŕnistý. No počas cesty stretávam ľudí, ktorí sa rozhodli vybočiť tak ako ja. Občas kráčame spolu a potom sa rozlúčime a kráčame sami. Máme však jedno spoločné. Robíme veci inak a nezatvárame oči, ale máme ich dokorán otvorené.
Pretože vždy máme na výber z dvoch možností : robiť niečo alebo nerobiť nič.